Moja
rozprávka končí šťastne
O rok
neskôr
Vystúpila som z auta a oprela som
a oň. Zazvonil zvonček a zo školy vybehli deti. Hľadala som v tom v dave Diaru. Našla
som ju ako sa lúči s nejakým chlapcom. Otočila sa ku mne a zakývala
mi. Pribehla ku mne a ja som si čupla. Objala som ju a ona ma
pobozkala na líce.
„Kto bol ten fešák?“ pozrela som na ňu.
„Theo z vedľajšej triedy.“ Ukázala zuby a začervenala sa.
„Šup nastupovať.“ Otvorila som je dvere
a ona nastúpila. Zapla si pás. Naštartovala som auto a vyrazila.
„Ideme na tie sľúbené kolotoče Ellie?“
opýtala sa Diara.
„Je piatok?“ usmiala som sa.
„Áno?“ vyhŕkla.
„Tak potom áno.“ Zasmiala som sa. Pozrela
som na ňu cez spätné zrkadlo a videla som ako sa teší. S úsmevom som
nad ňou pokrútila hlavou. Odbočila som
a o pár minút sme boli na mieste. Našla som voľné parkovacie miesto.
Vypla som motor a vystúpila som. Zobrala som si tašku a dala ju cez
plece. Diaru som chytila za ruku. Zamkla som auto a išli sme ku pokladni
kde nás čakal Zayn. Usmiala som sa na neho a on na mňa. Diara ma pustila
a išla sa s ním privítať. Ako aj mňa tak aj jeho pobozkala na líce.
Podišla som ku nemu a objala som ho. Potom som ho pobozkala na privítanie.
Išli sme si kúpiť lístky a potom nasledovala už iba zábava.
***
Vyšla som von zo sprchy a obliekla som
si tepláky a sveter. Vlasy som
pretrepala uterákom a učesala. Nechala som ich schnúť voľne. Vyšla som z izby a usmiala som sa.
Pohľad mi padol na Zayna ako spal. Jednu
ruku mal po hlavou. Bol prikrytí perinou. Ja som si to nemohla nechať utiecť.
Zobrala som zo stolíka môj mobil a zapla fotoaparát. Zamerala som si
presne. Tie strapaté vlasy boli na ňom teraz tak strašne roztomilé. Cvakla som
ho 2x. Bol taký rozkošný že som sa nad
tou fotkou rozplývala. Pozrela som na
neho. Ani sa nepohol.
„Mám novú tapetu.“ Povedala som pre seba
a aj tak urobila.
„ČO! To robíš???“ Chytil ma za novu a ja som vykríkla
a podskočila na raz. Chytila som si ústa. Srdce mi bilo akoby som prebehla
celý Londýn a hrď sa mi dýchala strašne rýchlo v nepravidelných
intervaloch. Stále mal ruku na mojom stehne a smial sa.
„To sa mi podarilo.“ Stále sa smial.
Položila som mobil na stolík. Ruky som skrížila na prsiach a pozorovala som
ho s nadvihnutím obočím.
„Toto si nemal robiť Malik!“ pokrútila som hlavou a sadla som si na
neho obkročmo. Prestal sa smiať
a pozoroval ma s očakávaním čo urobím. Mykla som plecom a dala
som mu slabšiu facku ale musela ho aspoň trocha bolieť. Plánovala som ho
provokovať. Chytil mi boky
a nadvihol obočie. Dala som mu facku na druhé líce a nadvihla som
obočie ako on. Zdvihol sa a bol pár
centimetrov on mojej tváre.
„Zlá Emily.“ Zavrčal mi do ucha a začal ma štekliť. Chcela
som sa brániť ale nadalo sa. Chytil mi ruku a dal mi ich nad hlavu a druhou
ma stále šteklil.
„Nie prosím Zayn!“ hovorila som ako som sa
snažila nadýchnuť.
„Už nikdy neudri svojho priateľa Emily.“ Prestal a pozrel mi do očí.
„Akého priateľa? Žiadneho nevidím.“ Zažgerila
som sa. Chystal sa pokračovať v týraní ma.
„Dobre!“ skríkla som. „Už nebudem.“ Nadýchla
som sa. „Vzdávam sa.“ Pozrela som na
neho a on sa na mňa víťazoslávne žgeril.
„Milujem ťa.“ Pošepkal a pritisol sa
na moje pery. Nemohla som sa ani pohnúť. Držal mi ruky a takmer celou váhou na
mne sedel. Voľnou rukou vošiel pod môj sveter a išiel stále vyššie a vyššie
pomalým a jemným krúžením. Pustil mi ruky a namiesto toho mi stisol
bok.
„Tak to teda nie!“ chytila som jeho plecia a so silným
stiskom som ho od seba odtiahla. Zvalila som ho pod seba a brnkla som mu
po nose.
„Ešte nie je po 10:00“ brnkla som mu po
nose.
„No a?“ zamračil sa.
„Diara ešte nespí.“ Pošepkala som.
„Zamkneme sa.“ Tiež šepkal.
„N-I-E!“ vyhláskovala som mu to a posadila
som sa. Zaprela som sa o jeho brucho a potom som sa postavila. Skrčil
sa lebo ho to asi zabolelo. Zapla som telku a pustila som tam nejaký
film. Vyšla som z izby a išla som
uložiť do postele Diaru. Vrátila som sa do postele. Oprela som sa o čelo postele a ďalej
som si nevšímala nič.
Zayn ma vytiahol z postele. Pozerali
sme film a jeho napadne toto!?
„Poď.“
Zayn ma chytil za ruku a ťahal ma von z domu.
„Kam chceš ísť?“ zastavila som ho. „Nemôžem tu Dieru nechať samu.“ Zamračila som sa.
„Nebude sama. Je tu opatrovateľka.“ Usmial sa.
„Pozri sa ako vyzerám. Mám tepláky
a vyťahaný sveter.“ Čierne tepláky
a čierny vyťahaný sveter. Jedno
rameno mi padalo dole.
„To nevadí. Sa pozri na mňa.“ Mal tiež
tepláky a mikinu.
„Ty si ale špekulant!“ zamračila som sa.
„Poď.“
Obuli sme sa a išli sme. Nastúpili sme do auta a Zayn
naštartoval.
Zastavili sme na námestí. Vystúpil
a ja tiež. Chytil ma za ruku a viedol ma. Zastali sme pre London Eye.
Pozrela som sa na hodiny. 1:00 AM v noci.
„Zayn čo tu robíme?“ opýtala som sa.
„Ideme na kolotoč.“ Mykol plecom.
„Zayn!“ zakňučala som. Bez slova sme
nastúpili do kabínky a pohla sa hore. Postavila som sa ku oknu a Zayn
ma objal zozadu.
„Nehnevaj sa.“ Pobozkal ma na spánky.
„Ani nevieš prečo sme tu.“ Otočil ma ku
sebe.
„Tak to neviem.“ Pozrela som na jeho hruď.
Zasmial sa a ja som na neho hodila pohľad. Pustil ma a pre dverách
bol obdĺžnik zabalení a pomerne dosť tenký.
„No, vieš.
Nikdy som to nikomu nepovedal.“
Začal rozbaľovať. „Je to moje malé tajomstvo.“ Papier hodil na zem. Bolo
to plátno.
„Zayn už ma nenaťahuj.“ Pozrela som sa na neho.
„Pracoval som na tom dosť dlho aby sa to
aspoň trošku podobalo na tvoju skutočnú krásu.“ Usmial sa a otočil plátno
ku mne. Bola tam namaľovaná žena. Bola
som ta ja!
„Panebože.“ Položila som si ruku na ústa
a žasla nad tím.
„Páči sa ti to?“ pozrel na to a potom
na mňa.
„Je to.... Je to prekrásne. Naozaj si ma
namaľoval.“ Pozrela som na Zayna.
„Áno.“ Usmial sa. Kabínka zastala. Obzrela som sa naokolo. Boli
sme úplne hore.
„Nevedel som nájsť správny čas aby som ti
to ukázal ale teraz je ten najlepší.“ Podišiel ku mne a chytil moju tvár
do rúk.
„Prešiel rok a stále sme spolu.“
Pustil ma. Podišiel ku oknu a ja som išla ku nemu.
„Zayn načo sme sem naozaj prišli?“ opýtala
som sa. Postavil sa za mňa a objal
ma okolo pása. Pritisol ma ku sebe a nič iné nerobil. Niečo zapišťalo a buchlo. Pozrela som na
oblohu. Z hlavnej veže vypúšťali
rakety. Na oblohe sa zjavil ohňostroj.
S úžasom som naň pozerala a stískala Zaynove ruky na mojom
bruchu. Oprela som hlavu o jeho rameno a vychutnávala som si to.
Stále sme stáli a ten výhľad bol neuveriteľný. Po nejakej chvíli to
prestalo a obloha bola opäť osvietená iba hviezdami. Zayn ma pustil.
Otočila som sa. Šemotil vo vreckách až nakoniec niečo vytiahol z vrecka
vnútornej strany bundy. Ukázal mi to.
Bola to červená krabička v tvare srdca.
„Neviem načo som čakal celý rok. Ale teraz
som si už na 100% istý že nás nič nemôže rozdeliť. Zmenila si môj život od
základov. Ukázala si mi lásku. Milujem ťa najviac na svete. Ja bez teba
nedokážem žiť Ellie.“ Kľakol si na jedno koleno. Pozrel na krabičku
a otvoril ju.
„Druhý krát sa opýtam to isté.“ Zdvihol pohľad ku mojim očiam, ktoré sa zapĺňali
slzy.
„Vezmeš si ma? Budeš moja už navždy?“ prehltla som hrču v hrdle a usmiala
som sa.
„Áno budem.“ Utrela som slzu, ktorej sa
podarilo uniknúť.
„Navždy.“
Chytila som jeho líce a pohladila som ho po ňom.
Postavil sa
a vytiahol zlatý prsteň z veľkým diamantom a dookola boli
malinké. Takmer ich nebolo vidieť. Môžem
to vlastne prijať? Zaslúžim si to preto ako mi ublížil? Zobral mi ruku
a nasadil mi ho na prstenník ľavej ruky. Pozrela som na neho a on
tiež so širokým úsmevom. Vzala som do rúk jeho hlavu a pobozkala som ho.
Objal ma a pritisol ma viac ku sebe.
Opäť ten buchot. Odtiahla som od neho iba hlavu a otočila som sa. Znova
strieľal ohňostroj.
„Že to tam nie je načasované.“ Pozrela som
na neho. Nevinne pokrútil hlavou.
„Sú tam chalani?“ nadvihla som obočie. Opäť
prikývol. Úsmev mal na tvári a vôbec nezmizol.
„A sledujú nás ďalekohľadom“ opäť iba prikývol. Usmiala som tak že som
ukázala zuby. Objala som ho okolo krku a pobozkala som ho. Jeho ruky preputovali na môj zadok
a stisli mi ho. Nadvihol ma
a ja som nohy obtočila okolo jeho panvy.
Keď mi už dochádzal kyslík odtiahla som sa od neho a čelo oprela
o to jeho. Predsa len moja
rozprávka končí šťastne.
ŽIVOT JE LEN JEDEN, A PRETO:
Porušuj pravidlá
Odpúšťaj rýchlo
Bozkávaj pomaly
Miluje celým srdcom
Smej sa nekontrolovateľne
A NIKDY neľutuj nič, čo si urobil !!!!!
KONIEC!
NEW! :D
A teraz VY!!! PROSÍM je to posledná časť a ja chcem aspoň teraz VÁŠ názor aký dojem ste mali z tohto celého príbehu. Čo sa vám nepáčilo páčilo. Vaše obľubené scény. Proste všetko KRITIKA čo POCHVALA. PÍŠTE PROSÍM!!!! ♥
HOPE YOU LIKE THIS STORY ♥
A teraz sa už naplno venovať príbehu: Dievča z telefónnej búdky ♥