My Drugs 3.

Pohľad Miguela:

Vošiel som do Miinej izby a poslal som SMS-ku rodičom že prespím u Mii. Ked som odoslal SMS zazvonil mi mobil bolo to neznáme , nerád dvíham takéto čísla ale niečo mi hovorilo aby som to spravil. Zdvihol som.

„Prosím?“

„Som rád že si to zdvihol.“ Počul som mužský hlas , bol mi povedomí.

„Kto tam je?!“

„Na tom teraz nezáleží. Viem o tvojom a Miinom tajomstve.“

Kto to je a odkiaľ pozná mňa a Miu. Pomyslel som si.

„O čom to hovoríš?“

„Viem že berie drogy a ty jej stým pomáhaš.“

Vtedy som cely stuhol a nevedel som čo mu mám povedať.

„Ako to môžeš dokázať.“ Bola prvá veta čo ma napadla.

„Mám fotky na ktorých si ty ako vynášaš Mii s toho domu a ešte ako si to pichá priamo do žili.

Bolo ticho.

„Tak čo? Sú to dostatočné dôkazy?“

„čo chceš?“

„Pomstu!“ Povedal to potichu a pokojne. Zložil.

Do izby vošla Mia a sadla si na posteľ. Mobil som dal do vrecka. Pozrel som na Miu. Možno by som sa mal na ňu hnevať ale nie je to len jej chyba. Je to aj moja zásluha že to zašlo tak ďaleko a že som jej to dovolil.

Otočil som sa a s celej sily som buchol päsťou do skrine.

Pohľad Mii:

„Kurva!!“ začal nadávať.

„Miguel čo sa stalo?“

Neodpovedal. Oprel sa o skriňu a pozeral pred seba.

„No tak Miguel povedz mi čo sa do riti stalo!“ podišla som na neho a zatriasla som s ním. Pozrel sa na mňa a mal taký čudný výraz na tvári ktorý nepoznám. Taký záhadný.

„Nikto sa dozvedel že droguješ a že ja ti pomáham.“ V tom momente so cela stuhla a nevedela som zo seba dostať ani hlásku. Pozrela som na Miguela ako na ducha nechcela som uveriť tomu čo mi práve povedal.

„Mia si v poriadku si cela bledá.“

„Kto to je a ako sa to dozvedel?“

„Neviem povedal že má fotky ako vychádzam s tebou s domu a ako si to picháš. Povedal že chce pomstu.“

„Pomstu?! Akú pomstu a kto to do pekla je?!!“  Začali mi stekať po tvári slzy. Prišiel ku mne Miguel a silno ma objal. Jeho slza mi padla na moju tvár. Chvíľu sme tam len tak v tichu stáli.

Bolo tam také ticho že sme počuli ako prišli rodičia. Odtiahla som sa od Miguela utrela som si slzy a zišli sme dole.

„Ahojte.“ Pozdravila som ich a snažila som sa o úsmev.

„Ahoj. Ou Ahoj miguel. Povedal otec s úsmevom ktorý bol úprimný narozdiel od toho môjho.

„Miguel tu dnes ostane.“

„Super“ povedala mama kde zatvárala chladničku.“ Idete večerať snami alebo ste už niečo mali?

„už sme večerali“ Povedal Miguel.

„OK , a čo maturity už len 2 mesiace . Mia dúfam že nás nie čim neprekvapíš.“

„Oci veď vieš že nie som až taká zlá veď mám dvojky.“

„Tak fajn verím ti.“ Usmial sa. Ja som ku nemu podišla a objala ho. Môj otec je ten najlepší na svete vždy pri mne stál aj keď nemal čas. Snažil sa ma rozosmiať keď som bola smutná. Veľmi ho mám rada.

„čo to bolo?“ „Nemôžem ťa objať a povedať ti že ťa mám rada?“ nadvihla som obočie.

„Ale môžeš.“

No a moja mama ta aj ked mala čas travila so mnou minimalne. Ked som ju o niečo poprosila povedala že nemá čas. S ňou nemám taký vzťah ako s otcom čo ma bolí.. to je jeden z dôvodov prečo drogujem..

A teraz ked niekto o tom je budem len čakať v krčoch kedy sa to dozvedia a vyhodia ma z domu.

Tak máte tu dalšiu časť..prepáčte že tak neskoro ale mala som toho dosť vela ak sa páči zanechajte komentár.