piatok 17. mája 2013

My Drugs 7.



Po roku:
Dnes je to presne rok čo som tu. Dnes mám narodeniny a ja môžem isť domou. Je to ten najkrajší darček aký som mohla dostať. Pobalila som si všetky veci a nebolo ich málo. Čo sa cez ten rok stalo? Všetko. Miguel si našiel priateľku je s ňou už 8 mesiacov volá sa Alice. Pochádza z írska. Už ma s ňou aj zoznámil ked ma bol navštíviť. Veľmi dobre si rozumieme a sme BFF. Odvtedy začala chodiť za mnou aj sama ked Miguel nemohol. Našiel si nejakú prácu aj ked mu rodičia posielajú peniaze, povedal že chce aj pracovať. Vždy ked prišla Alice odreagovala som sa pri nej. Nebola som nervózna a nemala som stres. Rozprávala mi o jej kamarátoch vravela že sú slávny myslím že su v skupine ale neviem ako sa volajú. Zabudla som J a to je asi do najdôležitejšie a najlepšie čo sa mi za tento rok stalo. Miguelovi som spomínala že by som chcela tetovanie tak mi to dal ako darček na narodeniny. Už som mala všetko zbalené a akurát prišli Miguel a Alice. Naložili sme všetko do auto čo si Miguel kúpil. Bolo vedšie ako to čo mal predtým. Sedela som vzadu na kufroch. Ako som spomínala mala som toho dosť. Prišli sme pred tetovacie štúdio ja som vystúpila. Povedali že po mňa za hodinku prídu kým vyložia kufre. Zobrala som si tašku a vošla som do vnútra. Podišla som ku žene čo sedela za pultom. Bola pekná a celkom aj milá. „Dobrý deň , pomôžem vám?“ povedala s úsmevom. „áno chcela by som si dať vytetovať toto na ruku.“ ukázala som jej obrázok ktorý som si vytlačila v liečebni. Len prikývla a povedala nech si sadnem a počkám aspoň 30min že tam niekoho majú. Prikývla som hlavou a tiež som sa smiala. Vtedy som si spomenula že mám ten list od otca. Teraz už som pripravená a myslím že je aj vhodná chvíľa možno nie miesto ale to nevadí. Otvorila som ho bola tam kreditka a list.
 Ahoj Mia ak teraz čítaš tento list tak predpokladám že si sa s toho dostala. Som na teba veľmi pyšný. Chcem aby si vedela že ako si odišla , odišiel som aj ja. Už som to nemohol vydržať. A hlavne nie bez teba všetko mi ťa tam pripomínalo. Tie kufre vtedy patrili mne. Ani som si to neuvedomila a začali mi stekať slzy po tvári. Dúfam že sa ti darček ktorý som ti dal páčil. Predpokladám že si našla kreditnú kartu. Na tej karte sú peniaze ktoré som ti posielal kým si sa liečila a aj naďalej ti tam budem posielať peniaze. Veľmi ťa ľúbim a nikto mi to nemôže zakázať .Keď to dočítaš prosím príď na túto adresu ktorá je napísaná celkom dole na papieri o 08:00 večer. Otec ♥ . prečítala som si adresu hneď ako skončím stým to pôjdem tam neviem čo ma tam čaká ale som zvedavá.
„Slečna?“ zdvihla som hlavu a pozrela som sa na ňu. „áno?“ „ste v poriadku“ uvedomila som si že som plakala. „áno nič mi nie je“ povedala som a utrela si slzy. „OK, ja len už budete na rade. Čím budete platiť?“ „ Kreditnou kartou ak môžem.“ „Samozrejme.“ Podala som jej ju . podala mi ju naspäť skovala som ju do peňaženky. Zdvihla som hlavu videla dvoch chalanov ako vychádzajú s miestnosti. Jeden mal brčkavé vlasy a ten druhý havranej farby. Boli pekný. Pozdravili tu ženu čo sedeli. Pravdepodobne si ma nevšimli keďže som aj malá. A jeden s nich do mňa narazil. „Ou prepáč, nevidel som ťa.“ „To je v poriadku, som v pohode.“ „Ja som Zayn a toto je Harry a ty si?“ ukázal na toho brčkavého ten sa na mňa usmial že sa mi skoro podlomili kolená. „Ja som Mia.“ „Pekné meno , odkiaľ si. A máš roztomilý prízvuk.“ „Pochádzam zo španielska a dakujem.“ Začervenala som sa. „No ja musím ísť , tak rada som vás spoznala .“ Usmiala som sa na nich. „Aj my teba Mia. Snáď sa ešte stretneme.“ Povedal myslím Zayn. Zakývali mi , ja im tiež a už ich nebolo. Žena ma zaviedla do miestnosti a ja som si sadla do kresla. Prišiel tam taký chlap. Tiež celkom príjemný ukázala som mu obrázok. On len prikývol a začal. Zo začiatku to bolelo ale potom sa to dalo vydržať.
Keď skončil prelepil mi to páskou a povedal že týždeň to musím mať vkuse zaviazané. Ja som mu ešte poďakovala a vyšla s miestnosti. Rozlúčila som sa aj s tom ženou a odišla. Mala som ešte 5 min. keďže mobil som nemala nemohla som zavolať Miguelovi. Peniaze mám tak si kúpim nejaký mobil keď sa tu zorientujem. Po chvíli už prišiel Miguel ale bez Alice. Sadla som si a už sme išli po Londýnsky cestách. Zastavili sme pred nejakou budovou. Vstúpili a Miguel ma viedol hore schodmi bol tu aj výťah ale mi sme vyšli len na prvé poschodie. Miguel Otvoril dvere a ja som vošla do bytu.. no ono to ani nebol byt bola to garzonka. Všetko spolu okrem kúpeľne . tá bola oddelená. Miguel vedel že chcem takýto byt a aj mi to splnil silno som ho objala. Potom s kúpeľne vyšla aj Alice a tiež ma objala. „Dakujem vám.“ „Hlavne dakujem Alice ona ho vybrala.“ „Ale keby si mi to nepovedal tak by som jej vybrala byt že by sa v ňom stratila. Usmiala sa naň ho.
„Tak veci ktoré potrebuješ som ti vybalila do skrine čo je za vchodovými dverami. Londýn nie je až taký horúci ako Španielsko. Ale nechala som ti tam aj nejaké šortky“ povedala nadšená Alice. Miluje módu. Ešte ma pochválila že mám dobrý vkus. Poďakovala som je. „OK , Mia tu máš nejaké peniaze.“ „nie ja mám peniaze. Vieš čo mi dal otec tu obálku na moje narodeniny?“ prikývol. „Tak nechal mi tam kreditku na ktorú mi každý mesiac posielal peniaze a aj bude.“ To že mám o 08:00 p.m prísť na adresu ktorá tam bola napísaná som mu nepovedala lebo by ma nepustil. Aj tak mi ich dal.. „Ako darček“ Usmial sa. „už si mi ich dal dosť,  ved si mi dal ked som išla do tetovacieho štúdia.“ „a predpokladám že si nimi neplatila.“ „neplatila.“ „tak dobre. My ideme ak budeš niečo potrebovať bývame vedľa v budove. Na chladničke máš číslo vchodu a dverí.“ „OK“ rozlúčila som sa nimi dali mi ešte kľúče od bytu a už ich nebolo. Pozrela som sa na posteľ a tam bola krabica zabalená v darčekovom papieri. Zobrala som si ho do ruky a sadla na posteľ. rozbalila som kabicu a otvorila. Vo vnutri krabice bola žltá kabelka  značky Channel a žltý blackberry zo žltým kritom. Nol tam aj listoček.
Mala pozornosť odo mňa nevie o tom ani Miguel. Všetko najlepšie Mia tvoja BFF Alice.P.S dúfam že sa ti to páči.
Bol tam ešte npísaný pin kod na mobil. Zapla som ho pozerala som si ho v telefonnom zozname som mala len Miguelove a Alicine číslo. Kabelku som odložila. Pozrela som na hodiny bolo 06:30 p.m . mobil som nechala položený na stolíku pri posteli a išla si dať sprchu. Rýchlo som sa umyla . všetko som mala uložené ako keby som tu bývala už dlhšie a nie od dnes. Hneď som všetko našla. Natrela som sa jahodovým telovým mliekom namaľovala sa dala jemný make up. Vlasy nechala rozpustené. Podišla som ku skrini a našla som tam niečo pohodlné. Nevedela som ako sa mám obliec. ale niečo mi hovorilo že to nemusí byť nič extra. Tak som si dala sivé legíny , modrú mikinu , modro sivú čiapku. Topánky som mala nejaké v skrini a našla som ich ešte aj v periňári(ak je to zle napísane sorry:/ ) pod posteľou J zobrala som si mobil kľúče peňaženku a dala to do menšej kabelky. Dala som si ju cez plece a vyrazila. Zamkla a vyšla von. Zastavila som mu taxík , nadiktovala som adresu . prikývol a vyštartoval. Cesta mohla trvať 30 minút možno viac. Zastavili sme pred domom. Bol dosť veľký. Dala som vodičovi peniaze a vystúpila. Zastavila som pred dverami nadýchla som sa a zazvonila som.
                                            
                                     
                                               
                                           Darček od Alice.
                                            Miin Outfit.
                                             Miin Byt. :)
                                                      Alice ♥
                                                Miine tetovanie.
Tak a je tu dalšia časť. dúfam že sa páčila. dakuje za predchádzajúce komenty. čo myslíte kto jej otvorý dvere? prosím zanechajte koment ako sa vám páčila časť a aj celkovo aký máe zatiaľ pocit s celého príbehu.♥

2 komentáre: