Miafianová Dcéra

 Toto je moja prvá jednodielovka ktorá je venovaná šmolkovi. ktorému sa ospravedlňujem že ju pridávam neskoršie... I Hope You Like It ♥

Sedela som doma v mojej izbe pri okne a pozerala sa na dážď ktorý stekal po okne. Bol večer všade tma a ja som bola sama doma. Dosť som sa bála. Nebývame v najlepšej časti Londýna. Začali mi po tvári stekať slzy. Spomenula som si na mamu. Chýba mi. Pred 3 rokmi umrela na rakovinu. A tak sme sa s otcom presťahovali sme. Nemá práve najlepšiu prácu. Dalo by sa povedať že je niečo ako mafián. Utrela som si slzy. Chcela som že si pôjdem ľahnúť ale počula som ako niekto vošiel do domu. Počula som kroky. Zľakla som sa. Otec to nemohol byť len pred hodinou odišiel. Ešte nikdy sa nevrátil tak skoro. Ten dotyčný ktorý bol v dome začal rozbíjať veci. Musím utiecť a ukryť sa. Otvorila som skrinku zobrala z nej čiapku , šál a obuv. Oblečené som ma sivé tepláky. A tričko dlhými rukávmi. Otvorila som balkón a vyšla naň. Niekto vošiel do izby. Rýchlo som skočila na strechu ktorá bola nad vchodovými dverami a odtiaľ na trávnik. Utekala som ku bránke. Obzrela som sa a ten muž išiel za mnou. Vybehla som na ulicu a bežala som čo mi nohy stačili. Odbočila som na inú ulicu. Ale stále som počula kroky . stále som utekala ale už mi dochádzala sila. Cítila som ako ma potiahol čím mi spôsobil veľmi veľkú bolesť.  Spadla som. Stále ma držal za vlasy. Zase ma potiahol a prinútil ma vstať. „môžem hádať...ockové dievčatko.“ Otočil si ma aby na mňa videl. Mrsko som na neho pozrela a opľula ho. Snažila som sa vytrhnúť z jeho zovretia ale nešlo to. Druhú ruku ktorú mal voľnú ma udrel. Zase som spadla na zem. Chytila som si miesto na ktoré ma udrel. Vytiahol zbraň a namieril na mňa. „posledné slová?“ opýtal sa sarkastický hlas. Za chvíľu sa stretneme mama. Pomyslela som si. „Zbohom.“ Šepla som. Povedala som a zatvorila oči. Iba sa usmial. Výstrel.....ale netrafil ma opatrne som otvorila a pozrela sa na svoje telo. Som celá...ale muž ktorý ma chcel zabiť ležal vedľa mňa a okolo neho bola mláka krvi. Pozrela som sa pred seba. Stál tam chalan ktorý sa blížil ku mne. Chcela som sa postaviť a utekať ale bol pri mne skôr ako som sa postavila. Chytil ma za ruku. Bol to jemný dotyk. Skoro žiaden stisk. „Kto si?“ opýtala som sa keď som sa na neho pozrela. Mal na sebe čierne rifle , biele tričko s véčkovým výstrihom  a čiernu bundu. Jeho oči svietili ako drahokamy. Boli smaragdovo zelené a vlasy ma kučeravé. „povedzme že teraz som tvoj hrdina , ale rýchlo poď kým si nás nenájdu.“ Poslúchla som ho a išla za ním. Bála som sa tak som ho chytila za ruku. Nebránil sa , naopak pevne mi ju stisol. Keď to urobil v bruchu som mala motýle. Ani neviem ako poriadne vyzeral a bola som ním pobláznená. Nastúpili sme do auta. Zapla som si pás lebo išiel dosť rýchlo. Zastavili sme pred nejakou staršou budovou. Vyšiel a ja tiež. Zase som ho chytila za ruku. „kto boli tí ľudia?“ „dá sa povedať že nemajú radi tvojho otca.“ „a kto si ty teda vy?“ v miestnosti som zbadala ďalších štyroch. „Ja som tvoj “ochránca“ . Tvoj otec mi ťa dal na starosti aby som ťa chránil pred ľuďmi ako bol tento čo ťa chcel zabiť.“ „Rád ťa spoznávam osobne Adele.“ Povedal chlapec s tmavšou pokožkou a havraními vlasmi. „odkiaľ vieš moje meno?“ trochu som sa zľakla. „Vieme o tebe všetko.“ Povedal blondiak. „Poviete mi konečne ako sa voláte?“ povedala som a dala ruku v bok. „Ja som Harry.“ Povedal ten čo mi zachránil život. „Toto sú Zayn , Niall , Liam a Louis!“ ukazoval na nich a oni mi kývali. „A kde je otec čo ak sa vrátil a zabijú ho. Nechcem byť sirota. Musím sa vrátiť domov.“ „Tak na to zabudni. Do toho domu sa už nikdy nevrátiš. A o tvojho otca sa neboj má ochranku.“ „Ako to myslíš že sa tam už nikdy nevrátim. Mám tam veci...všetko!!“ „Je mi to ľúto. Budeš musieť počúvať teraz nás.“ „Nič nemusím.“ Povedala som a otočila sa že odídem. „Ak teraz odídeš daj zbohom tvojmu životu.“ „to som už spravila keď ma chcel zabiť ten chlap.“ Išla som ku dverám. „Ale ja ti to nedovolím.“ Chytil ma za ruku a potiahol ku sebe. Nemohla som odolať jeho očiam , nemôžem odolať JEMU. Podlomili sa mi kolená ešte že ma držal inak by som omdlela tu na mieste. Nakoniec som ostala.

O 2 Týždne:

Sedím v obývačke v Harryho byte a pozerám televízor. Bola som zapozeraná že som ani nič nevnímala. Niekto do mňa drgol. „Hééj Auu!“ povedala som a Harry sa len smial. Dosť som sa s ním zblížila. Odula som spodnú peru a hrala urazenú. „odpustíš mi?“ „Neviem...“ povedala som. „Ako ti to môžem vynahradiť princezná.“ Princezná takto ma oslovoval. Páčilo sa mi to. „Navrhni niečo.“ „Hmm... večera?“  za ten čas čo som tu som ešte nebola von.  „Myslíš to vážne? Čo ak ma niekto unesie a zabije?“ povedala som s úsmevom ale myslela som to aj vážne. „Pri mne sa ti nemôže nič stať.“ Povedal a objal ma. „Tak potom pozvanie prímam ale čo si oblečiem??“  „Niečo tu pre teba mám. počkaj.“ Povedal a utiekol do izby. Vrátil sa a v ruke držal tašku. Podal mi ju. Pozrela som sa do nej a vytiahla som krásne čierno biele šaty a bielymi topánkami. „Harry nekúpil si mi toho dosť?“ „Nie“ zažkeril sa. „ďakujem , idem sa pripraviť.“ Dala som to naspäť do tašky postavila sa a išla do izby. Vošla som do kúpeľne a dala si sprchu. Vysušila som sa obmotala okolo seba uterák. Vlasy som si vyžehlila a nechala voľne rozpustené. Namaľovala sa, linku špirálu a čierny tieň na oči , make up. Vošla som do izby a obliekla si šaty od Harryho. Obula som si topánky a pozrela sa do zrkadla. Spokojná zo svojím výrazom so vyšla z izby do obývačky kde ma už čakal pripravený Harry. Bol dokonalý. Keď som ho zbadala v bruchu mi začali lietať motýle. „Woow“ povedal. Usmiala som sa na neho a podyšla ku nemu. „môžeme?“ ponúkol mi rameno. Prijala som ho a vyrazili sme. Zastavili sme pred budovu kde mi Harry  zaviazal oči. Verila som mu a tak som mu dovolila aby ma viedol. Zastali sme a dal mi dole šatky. Stáli sme na streche a predo mnou bol stôl pre dvoch , sviečky a večera s jedlom. Pozrela som na neho a objala ho. Sadli sme si za stôl. Keď sme dojedli Harry ma chytil za ruku a pozrel sa mi do očí. „Adele poviem to na rovinu.... poznám ťa dlhšie ako ty mňa a od prvého dňa ako som ťa videl si sa i zapáčila , a v ten večer keď som ťa zachránil a ty si chcela odísť nedovolil som ti to preto lebo ťa ľúbim princezná.“ Sklonila som hlavu a neverila vlastný ušiam to čo som počula. Pozrela som sa napäť na Harryho ktorý mal sklonenú hlavu. Postavila som sa a podišla ku nemu. Chytila som jeho bradu a zdvihla mu hlavu aby som sa mu pozrela  do očí. Stačili len tri slová aby som mu povedala to čo cítim. „Harry ľúbim ťa. A pobozkala som ho

O rok neskôr!

Odvtedy čo sme si vyznali lásku na našej prvej večery žijeme spolu. Pred dvoma mesiacmi sme sa zobrali a ja som v prvom mesiaci tehotenstva. S Harrym sme veľmi šťastný a ľúbime sa. Žijeme v dome spolu s mojím otcom. Chalani bývajú hneď vedľa nás. A sme jedná veľká rodina do ktorej pribudne čoskoro ďalší člen

                                                                                                                Adele outfit na úteku.

                                                                                                               šaty a topánky od Harryho

                                                                                                       Adele