Remember me? 4.

Zastavili sme pred nemocnicou kde už stálo zopár fotografov. Nikoho a nič som si nevšímal a zo slzami v očiach som vošiel do nemocnice. Chalani išli za mnou. Keď som tam vošiel neudržal som sa a začal som plakať a nevládal som ani plakať.  „Dobrý deň. Pomôžem vám.“ Opýtala sa sestrička. „áno. Priviezli tu Isabellu Horanovú.“ Povedal za mňa Harry.“ „áno je tu. Práve ju operujú.“ „Bože môj prečo?“ povedal som šepotom. „Prečo ju operujú.“ „cestou keď ju tu viezli dostala vnútorné krvácanie.“  Sadol som si na lavičku ktorá tam bola. Chalani si sadli tiež. Prešla hodina nič. Druhá hodina konečne vyšiel doktor. „Vy ste pán Horan?“ „áno.“ Postavil som sa a utrel si slzy. „Vašu ženu sme stabilizovali. Je na izbe spí.“ „kedy sa pre berie.“ „tak na túto otázku vám bohužiaľ neviem odpovedať. Jej stav bol vážny.“ „môžem ju vidieť.“ „ale len vy. 5 minút.“ „rozumiem a ďakujem.“ Pozrel som na chalanov. „no čo pozeráš utekaj za ňou.“ Išiel som za sestričkou ktorá mi ukázala izbu. Vošiel som dnu. Ležala tam bez vládne. Naokolo boli prístroje. Zobral som stoličku ktorá bola pod oknom a dal ju ku jej posteli a sadol si. Chytil som jej ruku a stisol ju. Pozrel som sa na ňu a z očí mi vyhŕkli slzy. Po tvári mala modriny a škrabance a aj po rukách. Nič som nehovoril iba som sa na ňu pozeral. Po 5 minútach prišla sestrička že už musím odísť. „Milujem ťa Bella.“ Pošepkal som a pobozkal ju. Vyšiel som z izby a s chalanmi odišli. Prišli sme domou kde všetci čakali čo im povieme. „Kde sú deti?“ opýtal som sa. „Na záhrade ale El a Sarah išli do svojej izby spolu s Perrie. Keď si odišiel boli ešte viac smutné.“ Išiel som do môjho domu vyšiel hore schodmi a pomaly otvoril dvere od detskej izby. Bola tam tma. Sedela pri nich Perrie a spievala im tak ako to robila aj Bella. „Teta Perrie?“ opýtala sa ospalo El „áno zlatko?“ „však sa maminke nič nestalo.“ „určite je v poriadku.“ Povedala a usmiala sa na ňu. „a prečo ešte neprišla?“ otvorila oči Sarah a sadla si na posteľ. “možno sa len niekde zdržala. Ale teraz si ľahnite a spite.“ Sarah si ľahla a zavrela oči to isté spravila aj El. Možno si hovoríte že prečo Perrie ale ona a Bella boli ako sestry. A stále aj sú. Všetko si hovoria vedia o sebe všetko. Pobozkala ich na čelo postavila sa. Keď ma zbadala chytro ku mne prišla a vyšli sme z izby. „Tak čo sa stalo?“ chytil som ju za ruku a objal rozplakal som sa jej na ramene ako malý chlapec. Silno ma objala. Potom som sa odtiahol a pozrel na ňu. „prepáč ale..“ „to je v poriadku.“ Usmiala sa na mňa a utrela mi slzy. Veľmi mi ju pripomína povahovo. Zišli sme dole do obývačky kde boli všetci. Povedal som im len to čo nám povedal doktor a to v akom stave som ju videl. „Niall určite bude v poriadku. Ani sa nenazdáš a prebudí sa a budete opäť spolu!“ povedala Kate a objala ma. „idem si ľahnúť som unavený.“ „Dobre.“ Povedali všetci. Vošiel som do mojej izby. Dal som si sprchu. Obliekol som si pyžamové nohavice a ľahol si do postele na stranu na ktorej spáva Bella. Vytiahol som spod vankúša jej nočnú košieľku a vdýchol som jej vôňu. Takto som aj zaspal. Ráno som sa zobudil skoro. Vôbec sa mi nechcelo vstať tak som zavrel oči. spomenul som si na včerajšok a chcelo sa mi znova plakať. Otvorili sa pomaly dvere. „Pšššt , aby sme nezobudili ocka.“ Povedala svojím nežným hláskom  Sarah.“ Iba som sa usmial do vankúša.“Dobre ráno.“ Pošepkali mi El a Sarah do ucha. Otvoril som oči a predo mnou stáli v pyžame dve strapaté stvorenia. Pri nich stál Harry. „Harry čo tu robíš?“ pozrel som na neho a v ruke držal tácku s raňajkami. „Tieto dve príšerky ma ráno zobudili a poprosili ma aby som im pomohol spraviť raňajky.“ „Prečo nie je doma mamina?“ pozrel som na Harryho a ten pochopil že má odísť. Ďakovne som na neho pozrel. Raňajky položil na stolík pod okno a odišiel. Posunul som sa na posteli. „šup.“ Ťapol som rukami po posteli aby si ľahli ku mne. El si ľahla z jednej strany a Sarah z druhej. „Viete , včera keď mamička bola zaviesť babičku na letisko. Cestou domov mala nehodu. Musela ísť do nemocnice. Ale je v poriadku len tam odpočíva a spinká aby sa rýchlo vyzdravela a mohla sa vrátiť ku nám.“ Pozrel som na nich. Oni pozerali na mňa a stekali im po tvári slzy. „to preto nás tu včera bolelo.“ Spýtala sa El a chytila ma za ľavú stranu hrude. „áno.“ Pritiahol som si ich bližšie ku sebe a objal. Zavrel som oči a stiekli mi slzy ktoré spadli na ich malé ručičky. Zdvihli hlavu a utreli mi slzy. Usmial som sa na nich a oni tiež. „Tie raňajky ste priniesli mne?“ opýtal som sa a hlavu som otočil na tácku. „áno.“ „Dáte si so mnou?“ prikývli. Postavil som sa zobral ich a položil na posteľ. Keď sme sa najedli. El zobrala tácku a išla ju zaniesť. Bola tam už dlhšie. Zobral som Sarah na ruky a zišli sme dole. V obývačke sedel Harry a šteklil ju. „Strýko , už dosť !!“ pustil som Sarah a tá sa rozbehla a skočila Harrymu na chrbát. „Dve na jedného to nie je fér.“ „Plus ďalších šesť.“ „NIEEEE!!“ zhúkol Harry a utekal hore schodmi. „Ale toto je môj dom Harry.“ Zakričal som na neho. „Pomoooooc.!!“ Zakričal naspäť. „Dobre ráno Niall.“ Povedala Kate. „Ako pre koho.“ Povedal som a sadol si na sedačku. Kate si prisadla ku mne a zapla telku. „NIALL!!“ pribehol do obývačky Louis. „čo je?“ postavil som sa. „Volali z nemocnice Bella sa prebrala.“ „myslíš to vážne?“ prikývol. „A prečo nevolali mne?“ „Volali nechtiac som včera večer zobral tvoj mobil miesto môjho.“ Utekal som hore schodmi do izby. Kde som počul krik. Zobral som si tričko a ponožky. Dal si žuvačku , zobral mobil , peňaženku a kľúče. Neprezliekal som sa lebo by mi to trvalo dlhšie. Chcel som ju rýchlo vidieť a pobozkať jej sladké a nežné pery. Zišiel som dole. „Niall počkaj , je tu niečo dôležité čo by si mal vedieť.“ „nič nemôže byť teraz dôležitejšie ako je Bella.“ Povedal som obul som sa a vybehol von. Nasadol som so auta a naštartoval. V nemocnici som bol za 20 minút.  Vošiel som dnu. „Pán Horan. Ste rýchly.“ Povedal doktor ktorý bol pri recepcii. „Kde je.“ „na izbe 13.ale počkajte.“ Nepočúval som ho a rozbehol som sa do izby 1. Vošiel som dnu. Ležala tam a pozerala do okna. „Honey.“ Povedal som. Pozrela na mňa zo strachom v očiach. „Dobrý deň“ povedala a stále na mňa tak zvláštne pozerala. „Dobrý deň robíš si zo mňa srandu?“  „Nie! Prepáčte ale kto ste?“ keď to povedala skoro som odpadol na mieste. „pán Horan!“ vošiel do izby doktor. Vtedy mi došlo čo mi chcel povedať Louis a doktor. „Počkajte.“ Povedal som mu. „Ty si ma vážne nepamätáš?“ „Mala by som? Kto si?“ „JA-ja-a...“ začal som koktať. Bude zbytočné ak jej poviem že som jej manžel. Pomyslí si že som blázon. „No áno. Som...tvoj kamarát.“ „prepáč ale..“ sklonila hlavu. „pán Horan poďte na chodbu.“ Pozrel som na ňu zo slzami v očiach. Veď toto je horšie ako keby zomrela. Otočil som sa na odchod. „počkajte. Pamätám si niečo. Alebo skôr niekoho.“ Pozrel som na ňu z nádejou v očiach. „Perrie! Neviem presne kto to je ale pamätám si jej meno. To znamená že som ju poznala. Nie?“ zase som zosmutnel. „áno. Poznáš ste najlepšie kamarátky.“ „je tu?“ „nie. Ale príde.“ Prikývla. Vyšiel som na chodbu za doktorom. „pán Horan. Včera keď vaša žena havarovala narazila si zadnú časť mozgu kde sa ukladajú spomienky.“ Nemôžem tomu uveriť. „zabudla na všetko?“ „dá sa to tak povedať.“ „je to trvalé“ „ešte jej ideme robiť testy. Takže odpoveď na vašu otázku budem vedieť až keď budú výsledky.“ Nič som nehovoril odrazu sa mi zatočilo v hlave. „pán Horan ste celý bledý , sadnite si radšej.“ Pomohol mi sadnúť si. Zastavil sestričku čo išla okolo. „Doneste pohár vody.“ Prikývla. Ja som zavrel oči a oprel sa o stenu. Sestrička mi chytila ruku a podala mi vodu. Napil som sa. „pozerajte sa mi na prst.“ Pozoroval som jeho prst a on mi svetielkom svietil do očí. „Bol to len závrat. Ako vám je?“ „Lepšie ďakujem!“ „Dobre ak budete niečo potrebovať tam mám ambulanciu.“ Ukázal na dvere ktoré boli na konci chodby. Prikývol som a spolu so sestričkou odišli. Položil som si hlavu do dlaní a začal plakať. To nie je možné. Ako má teraz žiť ďalej žena ktorú milujem najviac na svete si ma nepamätá. Ako mám žiť a chodiť po tomto svete keď nebudem s ňou? A čo deti čo im poviem? Kládol som si otázky a stále plakal. Pocítil som ruku  na mojom ramene. Zľakol som sa , zdvihol som hlavu. Stála tam... 

      

Ok tak 4 časť je pridaná...trošku smutná...I hope you like it ♥