My Drugs 20.

Nová časť po dlhom čase...za chyby sa vopred ospravedlňujem.... Hope You Like It ♥

Ustúpila som o krok dozadu. Louis ma chytil za ruku a silno mi ju stisol. „čo u robíš?“ opýtal sa tvrdo ako keby s ňou nikdy nič nemal.. „Aj ja ťa rada vidím Loui“ usmiala sa na neho. Pohŕdavo sa pozrela na mňa a potom späť na chalanov. „Mám pre vás veľmi zaujímavú informáciu ktorá by vás mohla zaujímať. No a konečne by ste to pochopili. Kým začnem Louis prinesieš mi pohár vody prosím“ pozrela na ňho psími  očami. pozrel na mňa povzbudivým pohľadom. „OK. Louis sa to dozvie neskôr. Chcem vám konečne ukázať prvú tvár tejto suky!“ ukázala na mňa prstom. Spozornela som ale nevedela som zo seba dostať hláska. „Eleanor! Kontroluj sa!“ povedal Niall. „Hneď zmeníš názor. Totižto táto krásna princezná hrá celý čas pretvárku. Povedala vám vlastne prečo je tu?“ všetci pozreli do zeme. „Myslela som si. Ono totiž to Mia je tu preto lebo sa bola liečiť! Bola závislá na drogách a užívala si noci s hocijakými ľuďmi a podľa mojich informácii stále v tom pokračuje a vás len využíva!“ klamala a ja som tam len stála a nič nepovedala na svoju obranu. Slzy sa mi zahmlili zrak. „Tomu neverím!“ povedal myslím že Zayn. „Keby že to nie je pravda  tak by sa Mia bránila ale ako vidím je ticho.“ Potlačila som prúd sĺz. Všetci na mňa pozerali. A Eleanor mala na sebe víťazoslávny pohľad. „Mia povieš nám ku tomu niečo?“ nadvihol obočie Harry a postavil sa. On jej uveril. Čo to so mnou je. povedz už niečo. Bráň sa! Kričala som v duchu ale hrča mi ostala v hrdle a ja som sa nemohla poriadne nadýchnuť a vydýchnuť. Dnu vošiel Louis s vodou. Keď si ma všimol pohár pustil a pribehol ku mne. „Mia!! Čo je s tebou... no tak hovor nie čo!“ bola som ako v tranze. Pozrela som sa do jeho modrých očí a utápala som sa v nich., teraz už som slzy nechala nech si robia čo chcú. „ Louis.... zdá sa že Mia nie je anjelik!“ povedal teraz tvrdo Harry. „Nech si urobila alebo povedala čokoľvek nie je to pravda!“ pozrel sa znova na mňa a chcel ma objať. Ustúpila som. „ja nemôžem!“ vbehla som do chodby a bosá som vbehla do dažďa. Utekala som stále bez prestávky. Pred sebou som nemala nič len rozmazanú cestu a dážď ktorý neustupoval. Bežala som rovno a zastala som v tme. Nič som nevidela. Otočila som sa a išla odísť. Z rohu vyšli dve mužské postavy. Približovali sa ku mne a ja som cúvala. Narazila som do steny. Začala som sa triasť. „ale ale čo takto sama ..tuto“ povedal jeden a pristúpil ku mne čo najbližšie a uškrnul sa. „neboj sa mi ti neublížime ale pomôžeme“ prehovoril druhý a tiež pristúpil ku mne. Dotkol sa mojej tváre a prstom prešiel po mojich perách. „prosím nie“ zašepkala som a sklonila som hlavu. Surovo mi ju zdvihol pozrela som sa na jeho ruku ako niečo vyberal. Bola to striekačka. Došlo mi čo to môže byť. Objavila sa spomienky.     

Otvorila som dvere vošla dnu a namierila som si to rovno do miestnosti kde to mám skované. Vybrala som to pripravila , nastavila ruku a pichla som to priamo do žily. Mala som zatvorené oči.  Smiala som sa ako blázon.

Zatriasla som hlavou a vytrhla sa a utekala. Šmyklo sa mi s padla som. Jeden ma zdvihol a silno stisol. Nemohla som sa pohnúť. „neboj sa to ti pomôže!“ to som si myslela aj ja ale naopak. Usmial sa , chytil mi ruku , vyhrnul rukáv a pichol to tam kde ja pred rokom. Vytiahol ihlu a niekde ma položili. Začala sa mi krútiť hlava. Viečka oťaželi. Začala som vidieť rozmazane až nakoniec som upadla do tmy.

Louis:

Išiel som objať Miu aby sa upokojila. Ustúpila  , otočila sa a utiekla. „MIA!“ skríkol som. Išiel som tam ale do cesty mi vošla Eleanor. „čo si urobila??!“ chytil som ju za lakeť a pritlačil ku stene. „Louis to bolí!“ sikla od bolesti. Teraz mi to bolo úplne jedno. „Louis!“ chytil ma Harry a sotil do mňa. Neveriacky som na neho pozrel. Postavil sa pred Eleanor a zazeral. Otočil som hlavu ku chalanom tvárili sa čudne , zmätene. Ste normálny!!?“ skríkol som. „Louis upokoj sa... Eleanor nám...“ povedal Liam. „otvorila oči!“ skočil mu do reči Harry. „Oči?? Čokoľvek povedala neverte je!!“ pozrel som na všetkých. Zayn mi všetko povedal čo povedala Eleanor. Pozrel som na ňu. Usmievala sa od ucha k uchu. „Zabijem ťa!“ rozbehol som sa ku nej. Harry sa zase postavil proti mne. „ja to nechápem...ty jej veríš?“ „nemal by som??“ pozrel na mňa bokom. „NIE!! Nemal..je to lož...ty si myslí..vy si myslíte že to neviem..??? všetko mi povedala!! A to čo tu povedala táto“ nevedel som nájsť vhodné slová. „Nie je PRAVDA!!!“ pozrel som sa nich a kričal. Všetci stíchli až na Harryho. Stále mi neveril „čo ak nepovedala pravdu??“ podišiel som ku nemu. „DOSŤ!“ skríkol Niall. „Nech sa stalo čokoľvek chcem to počuť od jedine od MII... nevidíte čo sa tu deje... rozhádala nás a mi sa zdržujeme a Mia? Je niekde tam von!!“ skríkol. Utekal som ku dverám obul sa obliekol bundu a vybehol von do dažďu. Bolo mi to jedno začal som utekať a hľadať Miu. „Louis čakaj“ zakričal Zayn. Pribehli ku mne všetci. „na čo ideš aj ty keď mi neveríš!“ zazrel som na Harryho. Sklonil hlavu. „Rozdelíme sa. Ja s Niallom pôjdeme tým smerom! A vy sa nejako rozdeľte.“ Prikývli. Z Niallom sme sa rozbehli. V duchu som sa modlil aby bola v poriadku a aby som ju našiel. Na križovatke sme všetci do seba nabúrali. Poobzeral som sa. „MIA!“ skríkol som. Začali sme kričať je meno. Z uličky vyšli dvaja chalani v čiernom. Pozreli na nás a rozbehli sa preč. Vbehol som do tej tmavej uličky. „MIA!“ opäť som skríkol bez odozvy. Vzadu som zbadal ležať na zemi postavu. Pribehol som ku nej. Bola to Mia. Mala potrhané veci. Nevnímala. Začala krvácať. NIE!! Mia...preber sa!“ kričal som. Počul som zvuky. Prišli chalani. „Preboha!“ kľakol si na druhú stranu Zayn. Liam zavolal záchranku a Niall my chytil za plece a snažil sa ma upokojiť. Zobral som ju do náručia a pritisol ku sebe. „čo sa ti to stalo??“ zašepkal som. Pohladkal som ju po vlasoch a pobozkal ju. „toto sa podobá na Eleanorinu pravdu.“ Povedal do ticha Harry. Snažil som sa to ignorovať. Zayn sa postavil a niečo mu začal hovoriť. Nevnímal som ich.

Prišla sanitka. Naložili Miu na lehátka a naložili do auta. „Ste jej príbuzný?“ opýtal sa starší muž. „Som jej priateľ“ povedal som zo vzlykmi   a utrel si slzy. „Môžete ísť s nami.“ „Hneď sme tam“ povedal Liam. Nastúpil som a sadol si ku Mii. Stisol som jej ruku. Niečo jej robili. „viete čo sa stalo?“ „nie . takto som ju našiel“ povedal som pozerajúc sa na ňu. Vystúpili sme a ja som sa od Mii nepohol. „Ďalej už nemôžete.“ Zastavila ma sestrička. Zatvorili dvere a ja som už len čakal čo s ňou urobia ako je na tom. Bol som čakárni a nevedel sa na nič sústrediť. Chodil som hore dole kým ma niekto nechytil za plece. Prudko som sa otočil. Bol to Niall. Objal som ho. „Bude to dobré Loui.“ Utešoval ma. Všetci boli pri mne až na Harryho. Stál v kúte a vyzeral že premýšľa. Pokrútil som hlavou a neveril že sa správa ako idiot. Prišiel za nami doktor. Spozornel som a počúval doktora. „JE v poriadku stabilizovaná. Spí. Ale je tu menší problém. V krvi mala drogu , zareagovala na ňu iným spôsobom , preto bola v bezvedomý ale teraz to už je v poriadku. No je tu ešte jedná vec. Bola znásilnená.“ Povedal trošku s ľútosťou. Sadol som si na sedačku. „Pán doktor mohol by som ju prosím vás vidieť?“ premýšľal. „Fajn ale len 5 minút!“ zaviedol ma do izby. Ležala na posteli a nevinná a krehká ako bábika spala. Bola ako anjel z neba ktorý je tu len pre mňa a ktorého potrebujem ku životu aby som bol šťastný a silný. Bez nej by som stratil chuť do života. Teraz si neviem predstaviť ani sekundu bez nej. Pobozkal som ju na čelo. Vyletela mi slza a dopadla na jej líci. Pustil som jej ruku a vyšiel von. Prišiel som ku chalanom. „Ideme domov.“ Chytil ma Liam za plece. Odtrhol som sa a pozrel na Harryho. „Kebyže sa nepohádame kvôli takej hovadine...nestalo by sa to!“ otočil som sa a odišiel. Nevedel som kde mám ísť ale vedel som že pôjdem hocikde len nie domov. Zamieril som si to ku Miguelovi a Alice.

Stál som pred dverami , nadýchol som sa a stlačil zvonček.  Otvorila Alice. „Ahoj Louis..si sám kde je Mia??“ usmiala sa a poobzerala sa či nie je skovaná ako keď sme ich raz boli pozrieť a Mia potom vyskočila a Alice sa zľakla. „Som sám“ sklonil som hlavu. „Poď dnu“ vošiel som do chodby. Vyzul som sa a nasledoval Alice do obývačky. „Ahoj Loui“ pozdravil ma Miguel. Kývol som hlavou. „stalo sa niečo?“ opýtal sa Miguel a obidvaja na mňa pozerali. Sadol som si. „Mia mi dnes všetko povedala“ pozrel som na Miguel „O jej minulosti.“ Pozreli na seba a potom zase na mňa. „A??“ povedali na raz. „potom sme išli ku mne domov...kde bola Eleanor..ja som išiel do kuchyne a kým som tam bol Eleanor ju pred chalanmi obvinila že.. ja to nedokážem vysloviť“ vzdychol som. „Louis čo sa stalo?“ povedala naliehavo Alice. „obvinila ju že je šľa-apka a že stále droguje“ vyletela mi slza....obviňoval som sa. Keby som tam ostal a nepočúvol Eleanor... obránil by som ju a ju by som vyhodil.... „Keď som prišiel do obývačky Mia sa zvrtla a utiekla. Pohádal som sa s Harrym.... išiel som hľadať s chalanmi Miu...našli sme ju v uličke krvavú a v bezvedomí...mala v sebe drogu a bola znásilnená“ keď som to povedal striaslo ma.....stále sa mi nechce tomu veriť. Chcem sa zobudiť a pokračovať v tom krásnom živote s ňou , zdravou. Bolo ticho... „Ako na tom je?“ opýtal sa Miguel. „Je v nemocnici , spí. Spravili jej výplach žalúdka a ošetrili ju.“ Zdvihol som hlavu. Alice sa postavila a objala Miguela. Ja som tam sedel a pred očami som mal jej usmievavú tvár. „je to možno odo mňa drzé ale mohol by som tu prespať?“ „Iste...pripravím ti hosťovskú izbu“ povedala Alice hneď bez rozmýšľania. „Ďakujem“ pousmiala sa a vybehla po  sklenených schodoch. Majú pekný byt. Majú dvojpodlažný byt. Dole majú obývačku spojenú s kuchyňou. Bielej farby s oranžovými doplnkami. Hore 3 spálne a jednu spoločnú kúpeľňu. Ani som si neuvedomil že mám stále oblečený veci čo som mal na večeri. Čierne nohavice špinavé a mokré. Rýchlo som sa postavil aby som to nezamazal. Biela košeľa už nebola biela. Dal som si dole bundu a zavesil ju na vešiak pri dverách. Dole prišla Alice. „hotovo. Izba hneď na kraji na ľavo.“ Usmiala sa. Prikývol som a vyšiel na schody. Otočil som sa. „Ešte raz ďakujem“ „To nestojí zareč.“ Povedal Miguel. Vošiel som do izby a vyzliekol sa do trenírok. Ľahol som si a snažil sa aspoň na chvíľu zaspäť. Už sa mi to konečne darilo ale začal mi zvoniť mobil. Pozrel som na display. Bol to Harry. Nezdvihol som. Potom to skúsili aj ostatný. Vypol som mobil a konečne zaspal.      

Neviem čo napísať..neviem či sa páči..a či nie..len dúfam že sa tu niekto nájde čo príbeh číta..ak áno veľmi PROSÍM koment poteší...a vyjadrite svoj názor aký mate dojem s celého príbehu.... určite mi to pomôže...ako to bude pokračovať a či to bude vlastne pokračovať... ♥

                                                       Byt Alice a Miguela...