Náhoda? Nie! Osud? Áno!, 1.

Prvá časť môjho príbehu. Budem sa pridávať časti vždy keď budem mať čas....uvidím ako mi to bude vychádzať. I Hope You Like It ♥ Yuour Viky ♥

Posledné kufre zbalené. Izba prázdna. Poslední deň v škole už len skúšky a mám to s krku. Budem musieť trénovať aby som ohúrila hostí čo tam budú. Aby som si zabezpečila budúcnosť a tým si aj splnila svoj sen. Obliekla som si veci čo som si nachystala. Biele džiny na kolenách diery. Biely sveter. Pred som si zakasala a dala tenký zlatý opasok. Hodinky na ruku a na druhú perlové náramky. Rukávy som si trošku vyhrnula a odhalila tetovanie na ľavej ruke.  Rovné dlhé vlasy som si upravila na jemne vlnkaté a voľne rozpustené. Make up-om som zakryla nedostatky mojej tváre ako vyrážky. Linka a špirála a bola som hotová.

Všetko som skovala do kufra ,zobrala som si iba môj iPod obula biele convers tenisky a išla som dole do haly.  Sadla som si úplne dozadu a kým sa to začalo nakŕmila som môjho pou-a. jediný kamarátka ktorého mám. Prisadla si ku mne barbie školy. Obľúbená , dokonalá baba. Každý chalan na škole ju chce a ja nechápem čo na nej vidia. Umelý úsmev , falošná a necitlivá sviňa. Neznášam ju a ona zase mňa preto nechápem čo robí tu pri mne. „Ahoj , Abigail.“ Nemám rada keď ma tak niekto volá. Je to také ... keď ma tak niekto osloví myslím si že som niečo zlé spravila aj keď to nie je pravda. Ona to vie a preto to robí. Nadýchla som sa a nahodila môj dokonalý falošný úsmev. V poslednom čase používam len ten aby ľudia na okolo nevedeli že mi je mizerne a aby nerýpali ešte viac ako obvykle. „Elena.“ „Tak ako sa máš? A čo tvoj brat príde po teba?“ už viem o čo jej ide. „Mám sa skvelo, ďakujem. Môj brat uhh..neviem prečo sa ho neopýtaš sama keď budeš na jeho zozname.“ „Zozname? Čo si o sebe myslíš?“ „To čo ty nie si.“ Zažgerila som sa. „Suka! Si myslíš že si hviezda keď máš slávneho brata? Si na omyle si nikto , obyčajná krpatá nula.“ Som krpatá a mne sa to páči aspoň nie som taká kobyla ako ona. „A ty si potom čo? Štetka! Ja sa aspoň nevtieram sukám do zadku aby sa dostali ku jej bratovi.“ Postavila som sa a ukázala jej prostredník a odišla úplne do predo. Sadla som si na kraj keď sa to akurát začalo.    

Po skončení som sa prepchala cez ostatných a vybehla hore schodmi do mojej izby. Poobzerala som sa ešte na okolo či som nič nezabudla. Na okne bola fotka mojej mami. Zobrala som ju a dala do ruksaka ku dokladom. Počkala som kým sa to tu premelie a odišla som medzi poslednými. Naťahovala som s kuframi a rozčuľovala som sa tam ani neviem nad čím. „Pomôžem ti.“ Začula som známi hlas. Zdvihla som hlavu a stál tam Nathan s jeho kamarátmi. Nemám ich rada. Keď je s nimi Nathan správa sa ku mne inakšie a keď je so mnou sám snaží sa byť milý. Ale svojim spôsobom mám ho rada. Je to predsa môj brat. Podišiel ku mne a objal ma. Stisk som mu opätovala. Zobrali mi kufre a zišli doje schodmi a ja za nimi. Za ruku ma chytil Tom a potiahol ku nemu aby ma objal. „Som rád že ťa znova vidím“ počula som ako sa usmial. Odtiahla som sa a škaredo som na neho pozrela „Bohužiaľ ty mne nie.“  sotila aby som mohla prejsť. Od mojich posledných narodenín keď som oslavovala 18 furt na mňa niečo skúša ale ja ho úplne ignorujem. Nastúpili sme do auta a všetci sa na mňa pozerali. Ale ja som ich ignorovala a hrala ďalšie hry na mobile. Už som to nevydržala. „Čo je? Čo na mňa pozeráte?!“ skríkla som a hneď otočili hlavy iným smerom. Nathan si ku mne prisadol. „Abigail“ hneď sa opravil. „Abby , čo ti je? nie si rada že ma vidíš?“ pozrel na mňa trochu zo smutným pohľadom. „Nie je to kvôli tebe. Mala som len zlý deň.“ Usmiala som sa ale ani on nedokázal aby som sa usmiala úprimne. Objal ma a ja jeho.

Vystúpila som z auta. Chalani mi zobrali kufre a Nathan mi ukázal moju novú izbu. Taká útulnejšia. Nathan vie že nemám rada luxus tak to aj tak zariadil. Veľká posteľ v stere izby. Jedna skriňa a vedľa veľké zrkadlo. Mala som aj balkón. Jemne som ich vhodila z izby a zamkla sa. Hodila som sa na posteľ a zavrela oči. Čo tu budem robiť , veď sa tu zbláznim!!? Postavila som sa. Kufre položila na posteľ a otvorila ich. Trošku si to tu zdomácnim. Vytiahla som farby ktorými maľujem keď sa nudím. Najprv som sa obliekla. Dala som si teplákové šortky a voľné biele tričko. Pozrela som sa na voľnu stenu rozmýšľala čo by som tam mohla nakresliť. Nakreslila som si tam na celú stenu London Eye. Milujem ho. Keď som bola v meste za každým som tam išla tá krása ma nikdy neomrzí. Trvalo mi to asi 3 hodiny. Dbala som na každý detail. Bolo do čierne troška sivá a biela. Vyzeralo to dobre. Izba bola celá biela a tá kresba to len s útulni la a zaplnila prázdnu stenu. Tentoraz som si zobrala ceruzku a napísala som zopár citátov s mojej obľúbenej knihy , či už zaľúbené , nemravné alebo urážajúce. Tá kniha mala v sebe čaro pre každého niečo.  Zase som zobrala farby a obtiahla to zdobeným písmom. Vytiahla som fotku s ruksaka  a dala ju do prázdneho rámčeka na stolík vedľa postele. Vyložila som si veci do skrine a zopár drobností na poličky a môj fialový laptom položila na biely stolík. A vedľa knihu s mobilom. 

Keď som mala všetko hotové sadla som si na posteľ a celú izbu som si prezrela. Niekto zaklopal na  dvere čím narušil moje súkromie. Vzdychla som si a otvorila dvere. Stál tam Siva. „Ideme von. Zahrať si bowling. Ideš s nami?“ pousmial sa. Troška vzduchu nezaškodí , nemôžem tu len sedieť a trpieť samotou. „Fajn hneď som dole.“ Zatvorila som dvere. Otvorila som skriňu a hľadala niečo pohodlné. Našla som tam sivé tepláky čo sa u mňa nestáva často. Nosím iba legíny alebo rifle či šortky. Obliekla som si ich ku tomu bežove tričko na ramienka a na na vrch čiernu voľnú mikinu s bielym napísané YES. Obula som si biele tenisky. Na iPod zapojila slúchadla a zišla dole. Boli tam všetci nahodený a vyvoňaný. „Apčíí.“ Kýchla som si ako som sa nadýchla tej zmiešanej vône. „To ideš takto?“ pozrel na mňa Max. „Máš s tým problém?“ nadvihla som jedno obočie. „Tak poďme.“ Povedal Nathan. Všetci vyšli a ja za nimi. Nastúpili sme do auta a ja som zase trpela ich pohľady. Dala som si slúchadla a vypadla z reality a uvoľnila sa.   

Čo hovoríte na to? Vyjadrite sa či budete čítať a či sa vám to páči..aby som vedela či to má zmysel. dúfam že bude aspoň JEDEN koment. ♥