Náhoda? Nie! Osud? Áno!, 5.

predposledná časť na svete. napísala som to úplne inak ako som chcela ale celkom som spkojná. možno sa nebude páčiť ale dúfam. I Hope You Like It ♥

Ešte niečo pre vás niečo mám. pribudnú nám sem nové príbehy. nebudú odo mňa. ale pribudne tu aj nová spisovateľka a prekladateľka. Cherrie takže dúfam že vás tu len bude pribúdať a obľúbite si nás. P.S túto coverku mi robila Cherrie.

 Svoju nohu som dala do vzduchu s pocitom že už budem slobodná. Posledný krát som s a nadýchla a zavrela oči.  Pustila som sa ale nedopadlo to ak ako som chcela. Niečo so mnou trhlo a ja som spadla na zem. Dopadla som mäkko. Pomaly som otvorila oči. Predo mnou bol vystrašený Siva. „Abby , čo to robíš? Chceš sa zabiť??“ „áno to presne chcem.  Byť konečne slobodná , voľná!“ pozrela som do jeho očí a začala plakať. Silno ma objal. Nič nehovoril iba ma pevne držal. Ja som plakala do jeho hrude a nevedela so seba dostať okrem vzlykov nič. Odtiahla som sa. Potiahla sople a utrela si slzy. „Ako si ma našiel?“ pozrela som do jeho očí. „ani by som si nevšimol že si odišla ale Harry za mnou prišiel“ „počkaj...čo?.. Harry?“ pozrela som prekvapene. Harry išiel za ním? Na čo? Čo chcel? „no....“

V klube , pohľad Harry:

Som idiot ako som mohol dovoliť tej babe aby ma pobozkala. Ako som sa mohol nechať uniesť a podľahnúť je. začalo sa mi to páčiť. Ale odtiahol som sa lebo pred očami sa mi zjavila Abby ako sa  na mňa usmiala vtedy prvý krát. Musel som sa usmiať aj ja. Odtiahol som sa pozrel iným smerom aby som neurobil tu hovadinu aj druhý krát. Zbadal som ju. Zostala zarazene stáť. Všimol som si jej ruku. Mala ju obalenú servítkami. Pozrela sa na ňu potom sa pozrela inde. Pozrel som sa jej smerom. Bol tam Siva? A okolo neho baby. Pozrel som znovu na ňu. Naše pohľady sa stretli. Plakala. Nechcel som ju takúto vidieť. Určite ju to bolelo. Ublížil som jej. Pozeral som ňu zo všetkou prevynilosťou ktorú som v sebe mal. Začal som sa ku nej pomaly približovať. Zbadala to a otočila sa smerom ku východu. Rozbehla sa preč a ja som ju v tom dave stratil. Rýchlo som zabehol za sivom. „Z dovolením dámy“ odtiahol som ich preč. „čo to robíš?“ postavil sa Siva. „Pokoj. Nechcem sa hádať ide o Abby“ „čo si jej urobil??!!“ Pozrel na mňa vražedne. „Som idiot“ „to viem už dávno“ pozrel som na neho  hnusným pohľadom. „Ide o to že...Siva ja ju....“ vzdychol som. „Vtedy keď sme sa stretli ja..niečo sa so mnou stalo.“ Sklonil som hlavu. Odišla. Rozbehol sa von a ja za ním. Chalani ma zastavili. „kam ideš?“ pozrel na mňa Niall. „Idem zachrániť čo sa ešte dá“ povedal som rýchlo a utekal za Siva. „Ja pôjdem tým smerom a ty tým“ ukázal. „Fajn..ako budem vedieť ak si ju našiel?“ zastavil som ho ešte. Nadiktoval mi rýchlo číslo a ja jemu.

   Abby POV:

„ A teraz som ťa našiel tu“ Dopovedal. Hovoril to všetko vážne a pravdivo. Tak potom je pravda to čo mi povedal do telefónu? A tie sny? Boli ako keby skutočné? Nemala som slov nevedela som čo mám povedať. Pozrela som znova do jeho očí a rozplakala sa. Mala som zmiešané pocity. Pocity o ňom. Nevedela som čo si mám myslieť. Opäť ma objal. Sedeli sme celý čas na zemi. Postavil ma na nohy a pomaly sme kráčali. Stále sme plakali a ja by som nevedela ani chodiť ak by ma nedržal.  Dostali sme sa ku jeho autu. Nastúpila som a dala sa do klbka.  Celou cestou sme boli ticho. Bolo počuť len poje vzlyky. Zdalo sa mi ako keby sme už išli večnosť. Zastavili sme v garáži. Vypol motor a chcel vyjsť. „počkaj zastavila som ho. „ prosím nehovor o tomto nikomu a hlavne nie Nathanovi“ pozrela som na neho s prosbou v očiach. „Abby...“ „Prisím“ chytila som ho za ruku a stisla. Len prikývol. Počkal so mnou v aute kým nevystúpim aniečo naťukal do mobilu. Upokojila som sa , utrela slzy , nadýchla som sa a vystúpila som. Po tichu sme vošli dnu. Našťastia nás nikto nezbadal. Vyšli sme hore s chodmi a objala Sivu. „Ďakujem“ pošepkala som mu.  Odtiahol sa a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a vošla do izby. Išla som rovno do sprchy.  Vyzliekla som so seba všetko oblečenie , maku up a vošla som do sprchy a pustila na seba horúcu vody lebo som bola premrznutá. Sadla som si do vane a znova sa rozplakala. Horúce kvapky stekali po mojom nahom tele a začínalo mi byť teplejšie. Vodu som vypla a vyšla von. Dala som sna seba župan a na hlavu dala uterák. Preobliekla som sa do pyžama ala šortky a voľné tričko. Ľahla som si do postele a zaspala som hneď.

Objavila som sa na tom istom mieste. Námestie , London Eye. Oblečená tak ako zakaždým. Zozadu ma niekto objal. Otočila som sa. Bol to Harry. Odtiahla som sa a on na mňa pozrel so smútkom a s pocitom viny. „Je mi to ľúto“ pošepkal a sklonil hlavu. „Harry. Ja sa nehnevám. Tedy myslím..ja mám len zmiešané pocity. Konečne som ťa stretla a premárnila som to. Ale dá sa povedať že si ma zachránil. Ak by si nešiel za Sivom tak by som skočila“ zdvihla som mu bradu. Pozrela som sa do jeho očí. Boli mokré a červené. Objala som ho a on si ma pritisol ku sebe. Bolo to tak skutočné. Začala som ľutovať že som chcela skočiť. Že som skoro skočila. Ale hlavne že som utiekla a nedala mu možnosť sa ku tomu vyjadriť. Sadli sme si na našu lavičku a povedal mi to. Povedal mi že sa usmial pre to lebo ma videl v jeho mysli a nie preto že ju bozkával. Len by som chcela vedieť či sa to sníva aj jemu. Alebo len mne a počujem len to čo chcem počuť a pre pravdou utekám. Ale mám sa ho to spýtať? Nemohla som. BUCH!

Prudko som otvorila oči. Posadila sa na posteľ. Svetlo mi svietilo do očí. Niekto ma surovo chytil a plecia a silno stisol. Pozrela som sa a bol to Nathan. „môžeš mi povedať kde si bola?“ pozrel na mňa prísnym pohľadom. „Pusti ma , bolí to!!“ hlas som mala trošku silnejší. „Je mi to jedno. Odpovedz mi!“ skríkol. „Bola som preč“ „to mi došlo. Len tak si odídeš a ja môžem aj zošalieť a báť sa kde si kým ty si užívaš a neviem čo ešte“ vedela som na čo naráža. Držal ma silno a pohla som rukou. Vykrútila sa sjeho zovretia a dala mu facku. Chytil si líce. „Ty s myslíš že som nejaký suka?“ hlas sa mi vrátil. „Si úbohý Nathan. Bola som von. Potrebovala som vypadnúť a vyvetrať si hlavu. a nebola som sama ak sa bojíš toho.“ Chcel niečo povedať ale zastavila som ho. „Nebola som ani s Harrym. Siva bol ten čo bol so mnou. ponúkol sa že mi bude robiť spoločnosť.“ Povedala som krikov a vyšla s izby a silno buchla dverami. Nasratá som zišla dole do kuchyne. Bol tam Jay a Tom. Nabrala som si pohár vody a naraz to vypila. Pozorovali ma. „čo máte za problém?“ povedala som podráždená. Sklopili zrak ku svojím tanierom. Dole prišiel aj Nathan a za ním Max a Siva. „Keby som mohla a mala kde odísť už by som to nebola na druhý deň čo som sem prišla!“  strčila som mu do rúk pohár a odišla. Buchla som dverami a zamkla sa. Vošla som do kúpeľne. Spravila som rannú hygienu. Tvár som si opláchla studenou vodou a pozrela sa do zrkadla. Myslela som si že budem vyzerať hrozne. Mala som pod očami čierne kruhy ale nič viac. zakryla som to make upom a to bolo všetko. Vlasy som učesala a dala do vysokého copu. Prešla som do izby a otvorila skriňu.  Dala som si spodne prádlo. Biele tričko s dlhým rukávom. Voľnejšie džiny a na vrch čierny sveter. Náušnice a do čiernej kabelky mobil , peňaženku.

 Zišla som dole po schodoch kde som stretla Toma. „kamže kam?“ „teba je po tom hovno. Zbohom“  obula som sa a vyšla von. Bolo tam príjemne. Pofukoval vietor a konečne sa ukázalo slnko aspoň na malú chvíľu. Prechádzala som ulicami , chodníkmi , parkami. Zastavila som na mieste pre mňa veľmi známe. Lavička a výhľad na London eye a Big Ben. Zastala som stáť ako obarená. Poobzerala som sa okolo. Bolo to ako v tom sne. Presne tak isto. Sadla som si na lavičku a na líci pocítila teplú slzu. Utrela som si ju a vytiahla mobil. Vytočila som jeho číslo. Tentoraz som nezazvonila len jeden krát. Zvonilo dlhšie kým nezdvihol

?Prosím?“ začula som jeho chrapľavý hlas.

„Potrebujem ťa. Teraz hneď!“ povedala som so zúfalstvom.

„Abby? Si to ty??!“ povedal s nádejou.

„Ak tie sny a to všetko je pravda tak vieš kde ma nájdeš!“ zložila som a slzy sa spustili. Mobil som skovala a do dlaní si dala hlavu. čakala som neviem koľko. Pocítila som dotyk.