Keď som sa zobudila zbadala som vedľa mňa spiacu Bellu. Ešte sa mi chcelo stále spať ale nasilu som sa postavila na nohy a išla do chodby po tašku... vrátila som sa do izby sadla som si na posteľ a vytiahla mobil a zapla ho. Na display mi ukázalo 20 neprijatých hovorov. Všetky boli od Zayna. Och to zase bude. Zavolala som mu a zdvihol okamžite.
„Konečne , vieš ako som sa bál!“ začal ma karhať
„Aj ja ťa rada počujem. A sme v poriadku. Ten let
nás ako si vyčerpal a len teraz som vstala a Bella ešte spí.“
„Ale mohla si aspoň prezvoniť keď ste pristáli.“
„úplne som sa to zabudla. Myslela som len na to kedy si
ľahnem a znovu zaspím. Prepáč.“
„Fajn... odpustené pre tento krát“ zasmial sa do telefónu
a rovnako aj ja.
„ľúbim ťa neskôr ti ešte zavolám“ „OK.. ľúbim ťa“ zložila
som a hodila som sa do postele. Nadvihla som sa aby som si ľahla akoé
normálny človek a saze som zaspala. Ešte že rodičia Belly prídu zajtra.
Ani neviem koľko bolo hodín a ani ma to netrápilo.
Prebudilo ma svetlo. Otvorila som oči a rovno do oči mi
svietilo zapadajúce slnko. Posadila som sa na posteľ a pozrela sa vedľa
seba. Bella sa tiež prebúdzala. Zasmiala som sa. „Spali sme dlho“ povedala som.
„Ja som spala vkuse ako som sa dotkla tohto vankúša!“ povedala ako si sadla
vedľa mňa. „Západ slnka , je to krásne!“ izba bola presklená a rovno na
more . bolo vidieť celý západ slnka. Izba bola osvietená oranžovou farbou.
Zatvorila som na chvíľu oči a užívala som si to. „Ideme sa prejsť?“
opýtala sa Bella. Otvorila som oči a pozrela sa na ňu. Bola presne
v takej polohe ako ja a tiež mala zapreté oči. „Poďme!“ postavili sme
sa. Až teraz som si uvedomila že sme sa ani nevyzuli J vyšli sme von a zamkla
som. Kľúče som dala do kešene . zišli sme dole drevenými schodmi. Piesok sa nám
dostával do topánok tak sme sa vyzuli a vychutnávali sme si všetko na
okolo. Začali sme sa naháňať
a smiať sa. Pripadala som si ako keby sme znovu mali 19. Vrátili sme sa do
domu. „Ešte sme ani nevideli dom!“ konštatovala Bella. Iba som prikývla. Keď
sme boli von všimli sme si že jedna strana domu je celá presklená. Oprášili sme si nohy od piesku a išli na
prieskum. Prešli sme chodbou
a vošli sme do obývačky spojená
s menšou kuchyňou. Bola oddelená iba pultom.. čiže žiadna jedáleň. Kuchyňa bola jednoduchá biela s nádychom
svetlo modrej. Obývačka tiež ladila.
Všetko bolo biele steny a skrinky okrem sedačky. Tá mala farbu mora. Bolo
to také útulné a krásne. Prešli sme do ďalšej miestnosti. Takže sú tu dve
spálne. Ako aj v tej kde sme spali aj táto mala výhľad na more. Dá sa povedať že celý dom bol iba biely
s nádychom modrej farby v rôznych odtieňoch. Bola tam jedna väčšia skriňa v bielej
farby. Posteľ tiež biela a prikrývky mali farbu ako obloha keď sa stmieva.
Boli tam aj rolety. Ktoré sme hneď zatiahli a zapli svetlo. Teraz bola
izba modrá ako keby ste sa potápali. „Táto izba je moja.“ Povedala Bella.
Prešli sme do druhej. Izba bola rovnako zariadená. Len steny a skriňu mala
modrú prikrývky biele. Tiež sme zatiahli rolety a zasvietili svetlo. (Už
bola tma tak bolo treba.) izba bola o niečo teraz svetlejšia ale tiež
v modrom odtieni. Potom sme našli kúpeľňu bola len jedna. Ale nám to
neprekáža. Kúpeľňa bola celá biela až na závesy. Podlaha bola v celom dome drevená. Prešli
sme naspäť do obývačky a sadli si na sedačku. „Musím uznať že chalani majú
v kus.“ Povedala Bella do ticha.
Išli sme si po kufre a dali ich do svojich izieb. Vybrala som si pyžamo a prezliekla sa.
Vošla som do kúpeľne kde bola aj Bella. Čistila si tvár tak som sa ku nej pridala.
Vyšli sme s kúpeľne a sadli si do obývačku na sedačku. Zapli sme laptop
a prihlásili sa na skype. Bola prihlásená El. chceli sme zavolať ale
predbehli nás. Zdvihli sme a na obrazovke sa zobrazili všetci okrem deti.
„Ahoj!“ povedali sme obidve na raz s úsmevom. „Ahooooj!“ oni zase skríkli.
„Ako tam je?“ ,opýtala sa s iskričkami v očiach Kate. „Nádherné!“ , povedala Bella a celá sa
rozplývala. „Idem za vami!“ povedala zo smiechom.. „Páči sa vám to?“ , opýtal
sa Liam. „Blázniš je to tu perfektné!“ povedala som a obzrela som si
obývačku. Usmiala som sa do kamery a ostatný tiež. Rozprávali sme sa dosť dlho. V Londýne
už muselo byť 5:00 ráno. Tu tiež už bolo neskoro. Ešte takých 10 minút som
rozprávala sama so Zaynom. „pobozkaj za mňa Josh-a Milujem ťa..papa!“
„Pobozkám. Aj ja ťa milujem ahoj!“ poslala som mu vzdušnú pusu a on vypol
hovor. Zavrela som laptop a nechala ho na stolíku. „Dobrú noc!“ povedala
som keď som prechádzala okolo Bellinej izby. „Dobrú!“ povedala. Vošla som do
izby a ľahla si do postele. Po
chvíli som zaspala a ponorila sa do ríše snov.
Pohľad
Isabella:
Keď som si ľahla nemohla som hneď zaspať. Myslela som na
zajtrajší deň. Ako dopadne stretnutie s mamou. Spomeniem si? Ako
vyzerá? Po dlhom uvažovaní ma predsa len
premohla únava a zaspala som.
Ráno som sa zobudila už dosť skoro. Odokryla som záves
a akurát bol východ slnka. Stála
som tam a pozorovala ho. Išla som na toaletu a potom spravila rannú
hygienu. Vlasy som si dala do vrkoča a vošla naspäť do izby otvorila som
kufor a povykladala si veci. Nebolo ich veľa tak som to mala za chvíľu.
Potom som si vytiahla oranžové šortky a biele tričko. Obliekla som si to
a išla do kuchyne. Vytiahla som cereálie s mlieko. Najedla som sa
a umyla tanier a skovala ho na miesto. Sadla som si na sedačku
a zapla TV. Prepínala som programy ale nič zaujímavé nedávali tak som ho
vypla. Vyšla som cez kuchyňu von na terasu. Postavila som sa ku zábradliu
a sledovala ľudí ako prichádzajú na pláž.
V poslednom čase to robím často. Pozorujem ich aký sú spokojný. Aj
ja som ale len s polovice. Vzadu som zbadala jednu osobu. Bola to žena.
Blížila sa čo raz bližšie išla tu. Bola mi povedomá ale nevedela som kto to je.
skovala som sa do vnútra a čakala. Niekto zaklopal na dvere. Išla som
otvoriť. Stála tam staršia žena s hnedými vlasmi a silno hnedými
očami do ktorých keď som sa pozrela cítila som sa v bezpečí. Nižšia postava.
„Dobrý deň.“ Povedala som a naznačila aby v stúpila. Niečo mi
hovorilo že to môže byť moja matka. Veď jedine ona vedela že prídem a aj ona
mala dnes prísť. Vošli sme do obývačky. Pozrela sa na mňa a z oči jej
vypadli slzy. Podišla som ku nej a objala ju. „Mama?“ teraz som začala
plakať aj ja. Do izby prišla Perrie ale keď nás zbadala otočila sa a odišla
naspäť do izby. Odtiahla sa „Dcérka!“ utrela som jej s tváre slzy a sadli
sme si na sedačku. „Je to moja vina.“ Povedala a vzdychla si. „Čo??! Nie!
Ako to môžeš povedať!“ pozrela som na ňu. „Kebyže v ten deň nechcem aby si
ma išla zaviesť tak by sa to nestalo a ty by si bola v poriadku.“ Zase
sa rozplakala. „Nie nie nie...mama takto nehovor... nie je to tvoja vina...“
pozrela som na ňu a zdvihla jej hlavu. „Takto už nikdy nehovor...neobviňuj
sa.“ Objala som ju. Potom sme sa ešte
rozprávali a povedala mi tie základné informácie ktoré mám vedieť. „Mami a prečo
neprišiel aj otec?“ „No... ja...tvoj
otec zomrel pred 8 rokmi.“ Zase ma pichlo v hlave ako vždy keď si
spomenie. Bolesť , Samota , Smútok. POHREB. „Bela? Si v poriadku?“
neodpovedala som. Sadla som si na zem a začala plakať. Ale prečo? Pred očami
sa mi zjavila otcova tvár ako sa usmieva. Približuje sa ku mne. Zavrela som oči
a tvár som si dala do dlaní. V ten deň bol najhorší v mojom živote.
Viem kto je otec ale nemôžem pri ňom byť spomenula som si na neho ale nemôžem
mu povedať že som v poriadku. V ten deň keď bol pohreb som bola sama
opustená. Niečo sa stalo niekto ma zradil ale neviem kto a ako...musím to
zistiť. Mala som 20 keď zomrel môj otec. Mal rakovinu. A nikto mi to
nepovedal. Tajili mi to. Bola som v Londýne a nemohla som mu
povedať ako veľmi ho mám rada. Mama! Preto
prišla za mnou do Londýna a bývala so mnou. pomáhali sme si navzájom. Ale nechápem
prečo som ja neprišla tu do Miami a nebola som pri nej tu keď ma potrebovala.
Čo ma držalo v Londýne. Toľko otázok a žiadne odpovede. Musím na ne
prísť..ale tie mi môže dať jedine čas a hlavne Perrie s James-om. Oni
majú tie odpovede a sľúbili mi že mi ich povedie postupom času keď si
budem spomínať čo raz vie. Perrie dokonca povedala že možno časom nájdem tie
odpovede sama. Sedela som stále na zemi schúlená v klbku a plakala. „Bella!“
počula som Perrie hlas. Zdvihla som hlavu. Čupela pri mne a ustarostene na
mňa pozerala. Objala som ju a plakala na jej ramene. Postavila som a pozrela
na mamu. Nevedela čo sa so mnou deje. „Prepáč“ , povedala som a objala tento
raz ju. „Už viem všetko. Viem o otcovi viem o tebe.“ Povedala som jej
a pozerala som sa do jej veľkých uplakaných hnedých očí. Nič nepovedala
iba a trošku usmiala. Tiež som sa usmiala. Ustúpila som a pozrela s na
mamu a Perrie. „Nechcela som vás vystrašiť.“ „Toto sa ti ešte nestalo
Bella.“ Povedala stále vydesená s obavami v očiach Perrie. „Ja viem..“
nechcela som im povedať že som videla otca keď som sedela na zemi. „Ja asi sa
teraz potrebujem na chvíľu odreagovať.“ Prikývli. „Tak ja vás nechám.“ Perrie
chcela odísť do izby. „Nie! Chcem aby si išla aj ty. Chcem si prezrieť mesto.“ Usmiala
som sa na ňu. „Dobre tak sa idem pripraviť.“ , povedala a išla do izby. Ja
som zobrala mamu do mojej izby. „Je tu krásne.“ Povedala si a obzerala si izbu. Ja som otvorila skriňu. Tričko som si
zakasala a dala tenký krémový opasok. Zobrala som si tašku do ktorej som
dala potrebné veci. Náramok na ruku a tenkú šatku okolo krku. Išla som do kúpeľne. Vlasy som si rozpustila
a trošku upravila. Boli dlhé až po pás hnedej farby ako keď som bola
mladšia len o niečo kratšie ako pred tým. Dala som si len špirálu to bolo
všetko. Maku up nepotrebujem mám čistú pleť. Vyšla som s kúpeľne do obývačky kde
sedela mama. Onedlho prišla Perrie. Mala na sebe rifľové šortky a modre tričko
na ramienka, topánky na vysokom podpätku prsteň s nápisom BELIEVE a náramok I ♥ Zayn. Obula som sa a na oči
som si dala slnečné okuliare. A vyrazili sme do ulíc Miami. Bolo tu krásne.
Slnko svietilo. A cítila som sa po dlhom čase spokojná. Zastavili sme sa
aj v reštaurácii na obed. Po prehliadke mesta sme išli do môjho rodného
domu. Obzerala som si izby ale nepomohlo mi to. Mama mi ukázala fotky keď som
bola mala ale ani to nepomohlo nemohla som si spomenúť na nič z detstva. Mama
mi dala fotky že si ich mám nechať. Rozlúčila
som sa s ňou a išli sme naspäť na pláž domou. „Ideme na pláž?“
opýtala som sa po tom čo sme si sadli na sedačku. „Môžeme.“ Išli sme do izieb
prezliecť sa do plaviek. Bolo ešte málo hodím a ľudí na pláži neubúdalo
tak prečo neisť. Dala som si dvojdielne plavky s americkou vlajkou. Zobrala
som si deku a opaľovací krém. Obula som si šľapky a vyšla s izby
rovno keď aj Perrie. Ona mala na sebe tiež dvojdielne plavky bielej farby s ružovými
ružami. A v ruke mala deku a opaľovací krém. Natreli sme sa v dome
a vyšli von. Našli sme si miesto blízko domu a začali sa opaľovať. Boli
sme tam také 2 hodinky. Keď nás opálilo
tak akurát išli sme sa osviežiť do mora a potom sme išli naspäť domou. Urobili
sme si večeru a navečerali sme sa na terase. „program na zajtra?“ opýtala
som . „Myslela som si že pôjdeš za mamou.“ „Neprišla som tu len pre to aby som
každý deň bola s mamou. A navyše budem s ňou po zajtra.“ Usmiala
som sa na ňu. „Tak potom nákupy?“ „Môže byť.“ Dojedli sme sa umyli a upratali
po sebe riad. Zapli sme TV a laptop. Prihlásili na skype. Bol prihlásený
Zayn. Zavolali sme a zdvihli okamžite. Povedali sme im čo sme dnes robili
a Perrie im aj povedala čo sa mi stalo ráno. Čo som nechcela lebo mali o mňa
starosti. Ale aspoň viem že niekde patrím. Po dlhom volaní sme sa rozlúčili ale
spať sa nám nechcelo. Tak sme ešte pozerali TV. No napokon nás o takej jednej
v noci premohla únava a išli sme spať. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla
si. Zaspala som okamžite.
Ak sa časť páčila koment poteší. ♥ Love You ♥
Bella
WOOOOW Šťastko
OdpovedaťOdstrániť