Remember Me? 13.

časť kde sa to všetko začína. odhaľuje sa pravda. ktorú si Bella začne vysvetľovať postupom času. I Hope You Like It ♥

Ráno som vstala neskôr ako Perrie takže raňajky ma už čakali na stole. Najedla som sa a urobila rannú hygienu. Otvorila som skriňu. Obliekla som si bielu košeľu . rifľové šortky z predu zdobené. Košeľu som zakasala a dala čierny opasok. Prívesom a zlatú retiazku. Náramky na ruký ako doplnky a do striebornej kabelky som dala peňaženku , mobil a ešte niečo čo nesmie chýbať žene.  Vlasy som mala rozpustené. Zobrala som si okuliare a dala ich na hlavu. Vyšla som z izby do obývačky kde som sa stretla s Pezz. Ona mala na sebe svetlé šortky a krémovú zakasanú košeľu. Na jednej ruke mala hodinky a na druhej náramky. Malá kabelku cez plece a okuliare na hlave. Obuli sme sa a vyrazili sme na nákupy.

 Nakúpili sme toho dosť. Nie veľa ale ani nie málo. Urobili sme si takú menšiu módnu prehliadku , spravili sme zopár fotiek spoločných alebo aj po samej. Poukladali sme si to do skriniek a preobliekla som sa do niečoho vhodného na pláž bolo až moc horúco tak plavky boli najvhodnejšie.

Pohľad Perrie:

Obliekla som si plavky čierne plavky s kvetami a zobrala si Bellin denník. Vyšla som z izby zobrali sme si deku a odišli na pláž. Našli sme si vhodnú miesto a sadli si. „Bella , rozhodla som sa s tebou cestovať aby si si spomenula a dávala ti odpovede na tvoje otázky.“ Pozrela som na ňu. Prikývla.  „Začnem ti rozprávať jeden skutočný príbeh ktorý ti určite pomôže. A hlavnú osobu tohto príbehu budeš určite poznať , podľa mena. Nezabudni že je skutočný.“ „Tak začni.“ Usmiala sa na mňa. Tiež som sa usmiala. „Je to príbeh o dvoch mladých ľuďoch. Niall Horan a Gabriela.“ Pozrela som a na ňu. Trošku sa zamračila. Ale neprerušovala čo znamenalo že mám pokračovať. Otvorila som denník a začala čítať.

Denník:

Jedného obyčajného dňa ako tie ostatné sa môže stať niečo čo by nikto nečakal a ani by si to nikdy nepredstavil. Láska ktorú ani jeden s nich nikdy nezažil.  Ani jeden s nás ale stalo sa. Som Gabriella z Miami mám 18 a budem tu zapisovať môj príbeh ktorý prežívam ako ten dnešný keď sa to všetko začalo. 

14.6.2013 piatok. 

Lúče slnka ktoré sa dostali do mojej izby cez zastreté žalúzie dopadali na moju tvár. Dlaňami som si pretrela oči a dvakrát zažmurkala. Vsala som s postele a išla do kúpeľne. Postavila som sa pred zrkadlo a zdvihla som ku nemu hlavu. Vlasy na hlave boli ako po výbuch , poskrúcané na každú svetovú stranu.

„Počkaj“ prerušila ma Bella. „Ten príbeh je o Niallovi? Tom Niallovi na ktorého si nemôžem spomenúť?“ „áno.“ „Takže sa tam objavia aj chalani a ty a... Prečo tento príbeh?“  „To sa dozvieš prečo tento príbeh keď ho budeš počúvať a vžiješ sa do postavy menom Gabriella.“ „Ona pochádza rovnako s Miami ako ja.“ Pozerala pred seba a tvárila sa ako keby premýšľala. „Pokračuj.“ Znova sa na jej ústach vyčaril úsmev ale o niečo menší.

Kruhy pod očami z linky a riasenky ktorú som si večer neodlíčila. Zobrala som gumičku ktorá bola na poličke pri zrkadle a vlasy dala do drdolu. Zo skrinky som vytiahla vatu a čistiacu vodu. Poriadne som si vyčistila tvár a opláchla vodou. Zhodila som zo seba oblečenie , rozpustila vlasy a vošla pod sprchu. Pustila som na seba prúd horúcej vody. Užívala som teplo ktoré sa mi dostavalo pod kožu. Zobrala som si šampón kokosovej vône a umyla si vlasy.  Sprchový gél ktorý voňal ako Amazonia som rozotrela po  tele. Spláchla som zo seba tu špinu a hlavne penu. Zastavila som vodu a vyšla  von. Utrela som sa a dala na seba župan. Vlasy som zabalila do uteráka. Vrátila som sa do izby a pozrela sa na mobil koľko je hodín.  9:00 ráno. Všimla som si aj zmeškaný hovor bol od Dylana. Dylan je môj najlepší kamarát od plienok. Je o rok starší a je mi ako starší brat ktorý ma ochraňuje a pomáha vždy keď ho potrebujem. Našla som si ho v tel. zozname a zavolala mu.

„Ahoj hviezda.“ Takto ma volá len on. Vraj pre to lebo žiarim šťastím a dobrou náladou. Všade kam prídem prinesiem kúsok šťastia ako hviezda na oblohe ktorá žiari na oblohe.

„Ahoj Dylan , potrebuješ niečo?“

„mám pre teba prekvapenie. Môžem prísť aj s Darcy. Chce ti ho povedať osobne.“ Zasmial sa. Počula som kričiacu Darcy od šťastia. Darcy je Dylanova sestra mám 8 rokov ktoré nedávno oslávila. Je ako princezná. Šťastie že sa tak aj nespráva. Je ešte dieťa čo je dobré. Mnohé deti v jej veku sa snažia byť už dospelý ale ona si to vychutnáva a je rada že sa nikde neponáhľa.   

„Uh...Samozrejme. čakám vás.“  Povedala som a rozhliadla sa po izbe. Vyzerala ako keby tu bol v noci zlodej.

„za 15 minút sme tam. Pa.“ 

„PA.“ Zložila som a mobil som položila na svoje miesto. Otvorila som skriňu na ktorej bola Eiffelova veža. Celá izba je na spôsob Francúzka. Miluje Francúzsko ,Paríž ,módu.  Biele spodné prádlo , šortky , biele tričko na ramienka s americkou vlajkou. Uterák s hlavy som dala dole a vlasy prečesala. Nechala som ich rozpustené. Otočila som sa a začala lietať a ukladať veci na svoje miesto. Ustlala som posteľ. Poukladal veci. Písanky na stolíku dala tam kde patria a knižku ktorú čítam položila na nočný stolík ku posteli. Izba už vyzerala k svetu. Pozrela som sa na čas stihla som to akurát. Zazvonil zvonček a ja som utekala otvoriť. Bola som sama doma lebo rodičia išli do práce. Otvorila som dvere a hneď na mňa vyskočila vytešená Darcy. Objala som ju a zdvihla na ruky. Dylan ma objal a pobozkal na líce. Vošli sme do obývačky kde som položila Darcy a začala okolo mňa podskakovať a ja som sa musela začať smiať.

„Gabrellaaaa...neuveríš čo sa stalo.“ Zastavila sa a pozrela na mňa s iskrička šťastia.

„Tak mi to povedz..“ bola som zvedavá čo mi ide povedať.

„ Mama ...ona zohnala lístky na ONE DIRECTION!!“ skríkla a ja som sa začala tešiť a skákať s ňou. Áno som fanúšička , strašne som chcela ísť na ich koncert ale lístky sa hneď vypredali a ja som nemala šancu.

„Ale ako?“ pozrela som na Dylana keď som sa posadila na sedačku.

„mama to vybavila cez firmu v ktorej pracuje. Máme 3 lístky.“

„A ty ideš tiež.“ Pozrela som na neho a začala som sa smiať až som sa začala chytať za brucho. Pozrela som sa na neho a stále sa smiala. Stál na mieste a pozoroval ma kedy konečne prestanem. Nadýchla som a vydýchla a trošku sa upokojila.

„čo sa ti nepáči?“ nadvihol jedno obočie. A ja som mu to závidela lebo  mne sa to nikdy nepodarila. Je to také pekné. Len som pokrútil hlavou.

„musíte mať nejakú oporu. Kto vás podrží keď odpadnete?“ zasmial sa on.

Prestala som. Pozrela som sa na Bellu. „Zajtra budeme pokračovať.“ Pozrela sa na mňa. „Pezz?“ „Hm?“

„trošku som uvažovala. Keď si nemôžem spomenúť na Nialla. Aký som s ním mala vlastne vzťah. Bolo niečo medzi nami zlé?“

 „Nie vôbec nie. Aj preto ti toto čítam.“ Ukázala som na denník. „Aby si-si spomenula. Už na začiatku som ti povedala vždy sa do Gabrielly. Máte spoločné mnoho vecí. Príbeh.“     

 Ak sa časť páčila koment poteší. chcela by som aj váš názor aký máte dojem s celého príbehu a ako si myslite že to bude pokračovať. ♥