štvrtok 1. augusta 2013

My Drugs 21

Po týždni nová časť. snažila som sa to napísať čo najlepšie uvidím ako sa vám bude páčiť. Komentujte či už anonymne alebo nie. Len prosím zanechajte koment a vyjadrite svoj názor či už na samostatnú časť alebo na celý príbeh. Môžete príbeh aj ohodnotiť pomôže mi aj to. Budem vám veľmi vďačná. všimla som si aj že je tu už niečo cez 4000 skoro 5000 zhliadnutí. chcem sa vám veľmi poďakovať. I Hope You Like It ♥ Viky

Prebudil som sa na buchot. Ako keby niečo spadlo a potom hukot. Posadil som sa na posteľ a potom postavil na nohy. Dal som na seba len košeľu. Otvoril dvere. Ticho a pomaly som zišiel dole po schodoch. V obývačke bola Alice a vedľa nej rozbitý kvetináč. Všade naokolo bola hlina. „Alice?“, povedal som ešte rozospato. Prudko sa otočila. „Louis“ , vzdychla od smútku. Podišiel som ku nej a objal ju. Zaborila svoju tvár do mojej hrude a rozplakala sa. „No tak, Alice to bude dobré“ , snažil som sa ju upokojiť. Odtiahla sa. „prepáč“ , zašepkala a utrela si slzy. „V poriadku.“ , akurát prišiel Miguel. Odstúpil som. Prešiel ku schodom. „ďakujem že som tu mohol prespať. Idem sa obliecť a pôjdem“  „V poriadku.“ Povedal Miguel. „A Louis.“ Zastavil ma ešte. „Ak pôjdeš dnes do nemocnice. Zavolaj mi. Prídeme za tebou“ povedal a objal Alice. „Fajn“ otočil som sa a vyšiel hore. Obliekol som si špinavé veci zo včera. Zišiel som dole. Miguel a Alice sedeli na sedačke a niečo si rozprávali. Prerušil som ich tým že som si odkašľal. Na raz sa otočili. „Miguel ,mohol by si ma odviesť. Nechcem aby ma takto videli“ povedal som s prosbou v očiach. „Iste , hneď som späť“ vybehol hore schodmi. Išiel som sa zatiaľ obuť. Alice pricupkala ku mne a objala ma. Stisk som jej opätoval. Odtiahol som sa a dal si bundu čo som mal na vešiaku pri dverách. Vedľa bolo zrkadlo tak som si aspoň upravil vlasy. Prišiel Miguel. Obul sa , z košíka zobral kľúče a odišli sme.
---
Zastavili sme pred domom. „ďakujem“ , odopol som si pás a pozrel na ňho. „to nestojí za reč.“ Pousmial sa. Otvoril som dvere a do tváre mi udrel ranný , studený vietor. Kráčal som pomalým krokom ku dverách. Najradšej by som sa otočil a odišiel niekde preč. Vôbec som nemal chuť vkročiť do toho domu. Otvoril som dvere. Vyzul sa. Prešiel okolo obývačky kde som počul hlasy ale prešiel som tade ako keby tam nebol nik. Schody som bral po dvoch. Vošiel som do izby rovno do kúpeľne. Dal som všetko zo seba dole a vošiel pod horúcu sprchu. Nechal som prúd horúci prúd vody tiecť dlhú dobu aby zo mňa zišla všetka ta špina a pod. vyšiel som zo sprchy a obtočil som okolo pása uterák. Kvapky z vlasom dopadali na moju hruď a stekali dole. Otvoril som dvere a para vyšla spolu so mnou. zo skrine som vytiahol pyžamo a obliekol si ho. Z bundy som vytiahol mobil a zavolal Paulovi že nemám silu dnes niečo robiť , je mi zle. Povedal že nám dá na týždeň odpočinok a potom zase späť do práce. Ľahol som si do postele a snažil sa znova zaspať. Nedalo sa. Postavil som sa na nohy. Otvoril som skriňu.
Obliekol som si svetlo sivý sveter. Tmavé rifle. Do vačku som dal mobil , peňaženku a kľúče zobral do ruky. Vyšiel som z izby a zišiel rýchlo dole. Chcel som odísť bez toho aby ma niekto stretol. Darilo sa mi. Vošiel som do garáže kde som narazil na Nialla. „Louis“, povedal trocha prekvapene. Sklonil som hlavu. Nechcem aby ma takto videli. Vždy som bol ja ten veselý a rozosmieval ľudí na okolo aby neboli smutný. Prešiel som okolo neho ale chytil ma za plece a prinútil zastaviť. „Louis ja viem je to hrozné ale je v poriadku. Nezomrela“, pozrel som mu do očí a vzdychol. „Niall...“ ,nadýchol som sa. „Ja viem ale od rána mám taký zvláštny pocit ako keby sa malo niečo stať niečo zlé“ , pozrel som na neho zo strachom. „Môže sa stať ešte niečo horšie ako toto?“, nadvihol jedno obočie. „ja neviem“ , pokrútil som a sklonil hlavu. „idem do nemocnice ak ma budete hľadať.“ , prikývol. „Neskôr prídeme tiež“ , snažil sa ma povzbudiť úsmevom. Nastúpil som do auta. Do zapaľovača som strčil kľúč a naštartoval.
Zaparkoval som a vystúpil. Rýchlosťou blesku som vbehol do nemocnice. Na recepcii som sa opýtal či môžem ísť za Miu. Sestrička povedala že tam jej doktor a že mám na neho počkať. Čakal som ho pred dverami kým nevyšiel. „pán Tomlinson. Mia sa prebrala ale je v šoku. Upokojil som ju ale čo sa stalo jej radšej povedzte vy.“ , „ďakujem“ ,otočil sa a odišiel. Pomaly som otvoril dvere a nakukol dnu. Na posteli ležala Mia a pozerala sa do stropu. V očiach sa jej zaleskli slzy a potom stiekli po jej hladkom líci. Zatvoril som dvere a vtedy si ma všimla. „Loui“ pošepkala. Prešiel som ku nej a objal ju. Ona ma objala len jednou rukou lebo v druhej mala infúziu. Pobozkal som ju do vlasov a spojil naše čelá. „Doktor povedal že som mala v sebe drogu“ , povedala do ticha a ozvučilo to celú izbu. Žmurkla a z oka jej vypadla slza. „na nič si nepamätá. Neviem čo sa včera dialo až na večeru.“  Pritiahol som si stoličku , sadol si a chytil jej ruku a silno stisol. „Včera večer............“ , začal som rozprávať čo sa stalo keď sme prišli z večere do nás. „prespal som u Alice a Miguela. Domov som nemal chuť ísť. Ale ráno keď som prišiel dal som si sprchu a snažil sa ešte na chvíľu spať ale nedalo sa mi  a tak som prišiel tu“ , pozeral som celý čas na ňu. Plakala. Pozrela sa na mňa chcela niečo povedať ale zasekol sa jej hlas. Naklonil som sa nad ňu a utrel jej slzy. Pobozkal ju jemne na pary. „Louis... je mi to ľúto“ „Nemá ti byť čo ľúto... Mia ty za to nemôžeš“ „.... Ničím ti len život... máš so mnou len starosti“ sklonila hlavu. „Toto nie sú starosti. Mia. Pozri. Dá sa povedať že je to ako skúška. Odhalila si mi tvoju minulosť a Eleanor bola prekážka ktorú prekonáme a budeme naďalej spolu“ chytil som jej bradu a otočil ju aby sa na mňa pozrela. „Tak ľahko sa ma asi nezbavíš“ , pošepkala a pousmiala sa. „Nikdy“ úsmev som jej opätoval. Dvere sa otvorili. „prepáčte“ , dnu vošla sestrička a bola červená. „V poriadku“ , povedala Mia a ja som si sadol na stoličku. „Sú tu traja chalani , chcú vás vidieť“ , Mia na mňa pozrela. Určite to budú chalani ale prečo len 3? Ktorý neprišiel? Možno Harry. Včera bol hrozný. „Pustite ich“ , pousmiala sa na sestričku. Prikývla a ja som si buchol po hlave. „deje sa niečo?“ , opýtala sa zarazene Mia. „Len som mal zavolať Miguelovi“ , vytiahol som mobil a poslal mu sms-ku že som v nemocnici. Otvorili sa dvere , mobil som skoval. Dnu vošli len Liam , Niall a Zayn. „Ahoj“ , povedali na raz. „Ahoj“ , usmiala sa Mia. Podišli ku nej a po jednom ju objali. Pozrel som na nich , asi tušili o čo mi ide. „Harry sa zdržal. Hneď je tu“ , povedal Liam , pozrel na mňa a potom na Miu. Sadli si na sedačku a začali sme sa rozprávať aby nebolo trápne ticho. „Mia. Keď sa vrátiš domov urobíme oslavu.“ Povedal Zayn. „A na čo?“ pozrela na neho zo zdvihnutým obočím. „Iba tak“ ,  mykol plecom. Všetci sme sa zasmiali. Pootvorili sa dvere. Vystrčila sa dnu ruka s veľkou kyticou a potom aj druhá ruka s veľkým macom a a v objatí mal bonboniéru. Postupne strčil dnu nohy , druhú a za kyticu skoval hlavu. Pousmial som a všimol si Mia ako sa rozžiarila. Dvere zavrel nohou a prišiel ku posteli. „Je mi to ľúto“ povedal a ruky s kyticou dal nižšie a ukázal svoju smutnú tvár. Vyzeral fakt že ho to mrzí a aj by malo. „Prepáčiš mi to?“ pozrel na ňu s nádejou. Mia pokrútila hlavou a sklonila ju. Harry ju tiež sklonil. Potom sa zasmiala. „Harry... ty trdlo... zabudnuté a zakopané“ pozrela na neho. Všetko čo držal položil na posteľ , objal ju  a ona jeho. Niall išiel poprosiť sestričku aby doniesla vázu s vodou. Harry zobral veľkého bieleho masa s mašľou okolo krku a napísané tam bolo I’m sorry. I love you! Je jej kamarát a nie priateľ. Dal jej ju miesto vankúša a Mia na ňom bola opretá. „vonia ako jahody“ , povedala a rozbalila bonboniéru. Ponúkla chalanov. Mne dala do úst osobne a potom ja jej po čom som ju pobozkal. Bol to doslova sladký bozk s chuťou karamelu. Položila ju na bok a s nádychom pozrela na chalanov. „Myslím že je tu ešte niečo čo by som vám mala vysvetliť“ , preplietla si ruky  a začala sa s nimi hrať. Začala rozprávať a chlapci ju pozorne počúvali. Posledné slova už rozprávala tým že potláčala slzy. Oprela sa o maca. Chytil som jej ruku a silno jej ju stisol , stisk mi opätovala. „Je to pre mňa ťažké hovoriť o tom ale aby sme mohli byť skutočný priatelia musíte vedieť pravdu“ ,znovu na nich pozrela. Všetci pozerali na Miu až na Harryho ktorý pozeral do zeme. Určite mu to prišlo teraz najviac ľúto že jej neveril. Pokrútil hlavou a pozrel sa na Miu a potom na mňa. Chcel mi tým naznačiť aby som mu odpustil a ja som len prikývol a usmial sa na neho. „To tetovanie súvisí s tým?“ , opýtal sa Zayn. „áno.. ak by sa niekedy stalo že...“ , radšej to nepovedala. „Tak sa pozriem na tetovanie a začnem byť viac silná a čo raz viacej si verím že sa to už viac nezopakuje“ , pozrela na ruku.

Miguel POV:

Louis mi poslal sms-ku že už je v nemocnici tak sme sa išli s Alice pripraviť že tam tiež skočíme. Dnes som si zobral v robote voľno lebo som videl že to Alice zničilo. Keď sa Mia liečila veľmi sa s ňou zblížila , podporovala ju, dávala na ňu pozor, stali sa s nich najlepšie kamarátky na život a na smrť.

Dal som si modré džiny ktoré mali dole krátky zips. 
Biele tričko s krátkym rukávom a na to čierne sako. 
Na ruku som si dal hodinky od Alice.
 Na hlavu sivú čiapku. 
Kým som sa ja obliekol Alice bola v kúpeľni a upravovala sa.
 „čakám ťa dole“ nakukol som do kúpeľne.
 „OK“ usmiala sa na mňa. 
Zišiel som dole a niečo malé som zatiaľ zjedol.
 Zišla dole.
  Vlasy mala vo vrkoči a ľahko upravená. 
Krémová tričko a na ňom svetlejšie sako. 
Čierne džiny a čierny šál okolo krku.
 Obuli sme sa a ruka v ruke sme vyšli a nastúpili sme do auta.


Zapakoval som , vystúpili sme a ja som si Alice pritisol ku sebe. Vošli sme do nemocnice a na recepcii sme sa opýtali kde leží Mia. Sestrička nám povedala číslo izby a my sme išli. „Ale , ale“ , zastavil nás ženský hlas. Obidvaja sme sa otočili a naskytol sa nám pohľad na štíhlu , ženskú postavu. Eleanor. „ hrdličky idú pozrieť úbohú Miu“ , povedala ironicky a zasmiala sa. „Alice , poznáš ma. Čo si myslíš. Mohla by som klamať?“, pozrela na ňu a približovala sa. Alice mi stisla ruku. „čo tu robíš?“ , ignorovala jej otázku. „Ty si schopná všetkého! Vypadni!“ ,zvýšila hlas. Len sa do široka usmiala a stále sa približovala. Alice pustila moju ruku a išla ku nej. „Všetkých vás prinútila aby ste jej uverili. A tento tvoj “priateľ“ jej pomohol.“ , pozrela na mňa cez Alice plece. Stisol som ruky v päsť. Stalo sa niečo čo som nečakal. Alice vystrela ruku a poriadne až to bolo počuť. Alice ruka dopadla na Eleanorinom líci. Tá si ho reflexne chytila. „neopovažuj sa obviňovať niekoho koho nepoznáš. Si chudera Eleanor. Poviem ti aj dôvod. Ničíš životy všetkým naokolo lebo nemôžeš pre dýchať skutočnosť že Louis ťa opustil preto lebo miluje inú a teba tak nikdy čo ste spolu boli nemiloval.“  Alice svojou postavou moc nevynikala rovnako ako Mia. Mala opätky ale stále musela byť na špičkách aby sa jej vyrovnala. Všimol som si Eleonorinin nenávistný ale aj bolestný pohľad. „Vypadni odtiaľto. Daj nám už konečne pokoj.“ , Alice hlas bol už teraz zúrivejší. Podišiel som ku nej , objal ju okolo pása a pritiahol ku mne. Nebol som si istý ale zdalo sa mi že slzy už mala na krajíčku. Otočila sa a pomaly odkráčala preč. Keď už bola preč Alice sa ku mne otočila a silno ma objala , stisk som jej opätoval. „Prepáč“ ,pošepkala. „Nemáš sa za čo ospravedlňovať“ ,pozrel som do jej veľkých hnedých očí a pobozkal som ju na noc. „Poďme“ , chytil som ju za ruku a vykročili sme. „Miguel..“ ,zastala a chytila sa za hlavu. „Je mi zle“ , povedala. Neďaleko boli toalety. Vbehla dnu. Nemohol som ísť za ňou lebo išla na dámy.
Sooo čo hovoríte? ako som spomenula KOMENTUJTE a HODNOŤTE. ♥
Otázky: 
Čo myslíte čo je s Alice? ale myslím že to všetci viete :)
Objaví sa tam ešte Eleanor alebo im už dá pokoj?

1 komentár: