My Drugs 23

Po dlhooom čase vám sem prinášam aj My Drugs. Nebol ani jeden KOMENT čo ma veľmi mrzí.... Táto časť je.. no, neviem ju opísať. Dá sa povedať že je smutnejšia a taká iná ako ostatné... ale potrebovala som to tak napísať aby som mohla pokračovať ďalej tak ako chcem... neviem ale príde mi to aj ako dobrý koniec takže ešte uvidím. PROSÍM  KOMENTY či chcete aby som v príbehu pokračovala a že či čítate príbeh. Ak sa vám už nechte komentovať tak aspoň ohodnoťte že PÁČI SA MI TO.. to mi bude tiež stačiť na to aby som vedela že čítate.. ale názor tiež pomôže... I Hope You Like It ♥

Kráčala som ulicami Londýna. Išla som ako živá mŕtvola. Do pár ľudí som nabúrala. Stále som premýšľala ako to urobím. Čo poviem. Vlastne nemusela by som ani nič hovoriť. V liste je všetko napísané. Všetko čo je potrebné aby na mňa zabudol. Aby uzavrel kapitolu a bral to ako úlet. Vytiahla som s tašky mobil. Spomenula som si na deň keď ma Harry oblial a pokazil mi mobil. Ako sme išli na nákupy a ja som ho všade ťahala. Oslava. Z oka sa drela slza a skotúľala sa dole po líci. Utrela som ju. Vytočila som Miguelove číslo. Ach! Miguel. Človek ktorý ma zachránil. Prinútil ma a udržal ma pri živote. Bez ktorého by som tu už nebola a nezažila perfektné 3 mesiace života. Na ktoré nikdy nezabudnem. Človek , bratranec , najlepší kamarát. Je ako anjel. Chránil ma a pomáhal mi vždy keď som ho o to požiadala alebo keď  som to najmenej čakala.

„Mia!“ ,povedal veselo. Chcelo sa mi plakať. Nadýchla som sa.

„Miguel.“ ,snažila som sa byť veselšia. „môžeme sa stretnúť? Som blízko Hide Park.“

„Fajn. Je s tebou aj Alice?“

„Bola. Ešte si išla niečo vybaviť“

„Dobre. 10 minút“

Zložila som. Prišla som do parku a sadla si na lavičku. Sedela som zničená a nenávidená samú seba. Čakala som kým som nezbadala v pozadí Miguela. Prišiel ku mne. Vysmiaty a šťastný. Takto si ho budem pamätať. Len nech mu to všetko ostane. Humor , úsmev , veselosť ktorou žije. Objala som ho. Tak silno. Nechty som zaryla do jeho chrbta a hlavy položila na jeho krk. Vdýchla som jeho sviežu vôňu. Odtiahla som sa.

„stalo sa niečo?“ ,pozrel na mňa prižmúrenými očami. pokrútila som hlavou že nie. Sadla som si. „cestujem“ ,pozrela som na neho. Vyvalil na mňa jeho čierne oči. „počujem dobre?“ ,nadvihol obočie. „áno. Idem na menšiu dovolenku.“ „s Louisom?“ ,keď vyslovil jeho meno dýka sa mi zapichla do srdca. „Nie“ ,vzdychla som. „Sama. Potrebujem oddych.“ „Ako asi dlho?“ „Nemám tušenie. Ale dlho to nebude“ ,musela som klamať. Len preto aby som mohla odísť. Vytratiť sa z ich životov a dať im už konečne pokoj. Neničiť ich a obťažovať. Budú môcť spokojne žiť.  Ak by som povedala pravdu. Presvedčil by ma. Ja by som ho poslúchla a urobila tak chybu. Nemôžem to predsa dopustiť. „Fajn. Oddýchni si“ ,usmial sa a objal ma. Slza mi zletela dole líci ktorú som v čas utrela aby si to Miguel nevšimol. „Ďakujem. Idem musím ešte niečo vybaviť“ ,odtiahla som sa. „Ahoj“ ,zakýval. „Ahoj“ ,otočila som. To mi už začali tiecť nezastaviteľné vodopády. „Zbohom“ ,zašepkala som. Zrýchlila som krok. Rozmýšľala som kde by som mohla zohnať Eleanor. Ako ju nájdem. Kde ju nájdem a poviem jej tú vetu ktorú chce odo ma počuť. Zastavila som si taxík. Išla som domou. Vytiahla som môj zaprášený laptop. Zapla som ho a do google som  napísala jej meno. Vyhodilo  mi jej kratší životopis.

  Narodila sa 16.7.1992.Jej celé meno je Eleanor Jane Calder.

Eleanor je jedináčik.Študuje na univerzite v Manchestri,

kde študuje politiku a sociológiu.Pracovala na čiastočný uväzok

ako model pre obchod s oblečením Hollister.

Toto boli základné informácie. Napísala som si kde pracovala a kde študuje. Našla som si ešte adresu Holliester. Laptop som vypla a dala na miesto. Obula som sa. Zamkla a išla hľadať firmu. Nastúpila som do taxíka. Nadiktovala som mu adresu. Zastavil. Zaplatila som a vystúpila. Vošla som dnu.  Bola tam recepcia.

„Dobrý deň“ ,povedala som.

„Dobrý deň. Pomôžem vám?“ ,opýtala sa mladá žena s úsmevom na perách.

„áno. Ja hľadám dievča. Pracovalo tu. Eleanor Calder. Nemáte na ňu nejaký kontakt?“

„Eleanor. Pracovala tu. No ľutujem nemôžeme poskytovať súkromné informácie zamestnancov cudzím ľuďom“

„Chápem ale je to veľmi súrne. A nie som cudzia. Poznáme sa. No nepoznáme ale pár krát sme sa stretli. Prosím je to dôležité“ , hovorila som naliehavo.

„Ak vám ho dám. Neprezradíte ma? Mohli by ma preto vyhodiť“

„Sľubujem“

„Fajn“ , zobrala papierik a napísala mi tam číslo.

„Ďakujem veľmi pekne!“ ,pousmiala som sa. Prikývla. Otočila som sa a odišla.  Išla som po chodníku. Išla som okolo Starbucks. Vošla som dnu.  Prišla som ku pultu.

„Dobrý. Poprosím perníkové latté“ ,Odkedy ma Harry prinútil aby som si ho objednala je moje najobľúbenejšie.

„Hneď to bude“

Išla som úplne dozadu a sadla si. Vytiahla som mobil. Vyťukala som číslo. Zvonilo. Po dlhšom čakaní to zdvihla.

„Eleanor?“

„áno? Kto je tam?“ ,ak by som ju nepoznala. Povedala by som že je to milá osoba. Je pravda že zdanie klame.

„Osoba ktorú veľmi nenávidíš. Štetka ako si povedala ty. Potrebujem sa s tebou stretnúť. Starbucks blízko Holliester“

„budem tam..“ ,nestihla dopovedať. Zložila som. Čašníčka mi priniesla latté. „ďakujem“ ,len sa usmiala a odišla.  Čakala som necelých 30 minút. Kývla som jej rukou že som tu. Kráčala ku mne z očakávaním čo chcem. Ako som si ráno nasadila okuliare nedala som ich ešte dole. Nepotrebujem aby každý videl moje opuchnuté oči. Sadla si ku mne. Čašníčka okamžite prišla. Objednala si orieškové latté.  Prižmúrila oči a pozerala po mne a čakala čo poviem.  Do oči mi nevidela. Nechcem to. Nechcem aby videla aká som zničená.

„počúvam“ ,povedala arogantne.

„neprišla som sa hádať ani nič podobné“ ,povedala som pokojne. Zaskočená na mňa pozrela. Po tom čo jej čašníčka doniesla objednávku a odišla som začala.

„Skôr som sem prišla aby som ťa prišla o niečo poprosiť“

„Hovor“ ,stále bola nepríjemná.

„ostane to medzi nami. Navždy. Nikdy sa o tom nik nedozvie. Hlavne nie Louis“ , vtedy spozornela. „Ako ti môžem veriť?“

„Sľubujem“ ,podala mi ruku. Čo zaskočilo mňa. Prijala som to. „Tak už hovor“

„Si jediný človek ktorý ho ešte dokáže rozveseliť. Spríjemniť mu život. udržať ho pri živote.“

„počkaj. Prečo ja? Na to si tu ty nie?“ ,nadvihla obočie.

„počúvaj! Bola som tu doteraz. Odchádzam navždy! Robím to preto aby som mu nezničila život. milujem ho a navždy budem. A preto ho nemôžem nechať samého. Potrebuje niekoho. Potrebuje cítiť že má niekoho komu môže veriť. Si to ty! Nechcem aby trpel ešte aj on. Ja si to vytrpím za obidvoch. Opustím ho. Navždy a už ti nebudem stáť nikdy v ceste. Chcem aby si o ňho zabojovala. Chcem aby ste znova boli spolu. Bude to jednoduché.  Keď sa tak stane. Keď budem vidieť že ste spolu. Budem  si istá že zabudol a žije ďalej. Postaraj sa aby ma už nikdy viac nespomenul. Aby nevedel že existujem. Proste aby zabudol. Bude to bolieť a veľmi ale iná možnosť nie je! a tento rozhovor ostane len medzi nami“ ,postavila som sa. „Zbohom. Veľa šťastia“ povedala som keď som pri nej zastala.

„Počkaj. Ale prečo?“ ,pozerala prekvapená. „To už je teraz jedno.“ Otočila som sa. Zaplatila som za ňu a aj za seba.

Len čo som došla domou. Zvalila som sa na posteľ a plakala. Bol to plač bolesti, samoty, nenávisti, lásky, prázdnoty. Dýka v srdci sa surovo zaborila hlbšie. Nehorázne to bolelo. Ale stála som si za tým rozhodnutím. Už nie je cestá späť. Žiadna ani neexistovala. Musím urobiť všetko. Aby som ochránila dieťa ktoré nosím pod srdcom a aby som zachránila jeho kariéru a život pred zatratením. Len teraz som si všetko uvedomila.

Každý v škole ,mama mali pravdu. Nikdy som nevidela ako každý okolo mňa trpí. Že len zavadziam. Som nikto. A nezaslúžim si ani to dieťa. Nezaslúžim si žiť na tomto svete. Všetko som zničila len tým že existujem. To dieťa je ponaučenie a potvrdzuje skutočnú pravdu kto som. Vtedy v tej uličke. Mohla som tomu zabrániť. Mohla som kričať a utiecť. Vždy som sa vedela byť a obrániť ale keď som tú stieračku videla. Nechcela som si to priznať ale ťahalo a lákalo ma to. Ako malá som chodila na karate a s Miguelom sme sa aj hocikedy pobili. Mohla som sa ubrániť ale nedokázala som to. Podľahla som a všetko sa potvrdilo. Bola som, stále som a aj navždy ostanem závislá. Vytiahla som kufor a zobrala len to najpodstatnejšie.  Aby som zabudla aj ja musela som tu všetko nechať. Všetko čo by mi pripomínalo Londýn. Dala som ho do skrine a zavrela ju. Vytiahla som krabicu s fotkami a začala ich prezerať. Bolo ich strašne veľa. Napadlo ma niečo sprosté. Zobrala som lep a začala oblepovať fotkami celý byt. Celý čas som plakala a medzi tým aj sa zasmiala nad šialenými spomienkami. Zažila som toho viac než dosť. Oblepila som skoro celý byt. Bolo to krásne. Všetko spolu. Všetky spomienky pri sebe.

Išla som do kúpeľne. Zhodila som zo seba všetko a vošla po sprchu. Pustila som prúd horúcej vody. Stekala po celom mojom tele. A ja som vypla aspoň na obyčajných 5 minút. Všetko som vyhodila za hlavu. Ale niečo v nej ostalo.

 Jeho tvár. Úsmev ktorý ma vždy utešil. Hlasný smiech ktorý mi vždy dodal energiu na ďalšie somariny. Hlas ktorý ma vždy utešil. A slová ktoré ma vždy rozosmiali. Pery mäkké a jemné. Bozky nežné či vášnivé. Plné lásky či utechy.   Oči modré ako nočná obloha ktorú osvetľujú hviezdy. Iskri šťastia a nedočkavosti. ktoré ma vždy hypnotizovali a dovádzali mi do rozpakov pri každom pohľade. Jeho vypracované a pevné telo. Náruč do ktorej si ma vždy zobrala vtedy som sa cítila najbezpečnejšie. Človek do ktorého som sa bezhlavo zamilovala a nikdy na neho nezabudnem. Vždy bude moje srdce patriť len jemu. Aj keď na mňa zabudne ja nie. Navždy ho budem milovať.

Vyliezla som von len v župane. Vlasy som vysušila a nechala rozpustené.  Ešte som zbalila veci z kúpeľne a dala do kufra. Sadla som si na stoličku. Ruky som dala do dlaní a znova sa rozplakala. Predstavila som s vôňu raňajok ktorú som cítila ráno keď som vstala a bola v celej miestnosti.

A potom chalani. ďalší štyria blázni. Krásny , šialený a niekedy aj perverzný.

Kučeravý chalan ktorý nemal konca hraníc. Zelené smaragdové oči do ktorých keď sa človek pozrie podlamujú sa mu kolená. Žiarivý úsmev úprimný občas aj falošný a hlavne hlasný. Tetovania , na jeho tele vynikli a nehorázne mu sekli. Jamky na lícach , zvodný pohľad a dokonalý úsmev. Takejto kombinácii sa dá ťažko odolať.

Svalnatý chlapec. Hnedé oči, s ktorými keď sa na teba pozrel vždy ťa upokojil. Rozkošný úsmev. Starostlivý nazývaný ako Daddy. Vyrieši problém aj keby sa mal s niekým kvôli tomu pohádať alebo ho ku tomu prinútiť. Na prvý pohľad nevinný ale keď ho spoznáš rebel. Vie kedy ma prestať a kedy pridať. Srdce väčšie ako zemeguľa na správnom mieste.

Írsky blondiačik. S očami modrými ako more. Úsmev sladký ako cukríky. Zjedol by aj všetko jedlo na svete. Humor s ktorým nevie nikdy prestať. Gitara s ktorou sa ako keby narodil. A keď ho vidíš hrať žasneš nad tou kombináciou , poslanou a poslanou rovno z neba. S ním sa nikdy nenudíš.

A nakoniec ten sexy chalan. Tmavá pokožka. Oči hnedé ako tmavá čokoláda. Husté mihalnice a hrubé obočie. Pohľad ktorý ťa ohúri a nevieš sa ho nabažiť. Úsmev žiarivý , úprimný niekedy provokačný. Telo posiate tetovaniami. Chudá postava so svalmi. Stačí pohľad a nikdy nezabudneš. Povaha niekedy drzá , odvážna , veselá. Keď potrebuješ pomoc nevie povedať nie.            

Sooo carrotss?? Páčilo sa niekomu? dúfam že sa niekto našiel. Vyjadrite názor aj na túto samotnú časť alebo ohodnoťte. na tejto časti záleží či bude pokračovať alebo nie. či chcete HAPPY END alebo SAD END... .Love ya! ♥♥