My Drugs 28

Nová časť. Onedlho bude osudové stretnutie. Máte sa na čo tešiť. Myslím :D Nezabudnite sa pridať do skupiny kde budem pridávať informácie o blogu a FF-kách TU!   Po prečítaní nezabudnite na KOMENT I hope You Like It ♥

Mia POV

Denník.

Ubehli 3 týždne a ja mám pocit ako keby to bolo len včera. V robote sa mi začalo dariť. Bábo je v poriadku. Neviem ako si na neho zvyknem. Myslela som si že to bude iné. Že Louisa neopúšťam len kvôli dieťati. Myslela som si že mu bude takto lepšie. Bezo mňa. Ale keď som odišla a čítam tie emaily či od El alebo aj Alice sem-tam. uvedomila som si že jediný dôvod bolo to dieťa. Urobila som chybu za ktorú teraz budem ja a aj Louis pykať. Kvôli moje sprostosti. Každému na okolo len ubližujem. Ale oni určite na to zabudnú. Zabudnú že ma niekedy poznali. A ja budem trpieť.

Uložila som to a išla prečítať email. Boli tam zopár od Alice a aj od. Otvorila som prvý.

Skupina sa skoro rozpadla. Louis je ako chodiaca mŕtvola. Ale našťastie začal komunikovať aspoň s chalanmi. Modest ho prinútil aby so mnou chodil. Nechcela som to takto. Chcela som byť len kamarátka. Ani Louisovi a ani mne sa to nepáči. Nikomu. Robíme to len preto lebo to prikázali. A oni to urobili preto aby boli fanúšikovia spokojný a aby sa nedozvedeli čo sa stalo naozaj. Aj pre novinárov aby niečo nezistili a neuverejnili to. Máme predstierať zaľúbený pár ale to sa proste nedá. Je so mnou ale na silu. V súkromí sme ako dvaja cudzí ľudia. Ignorujeme sa.

Nevedela som čo si mám myslieť. Mám žiarliť alebo byť šťastná. Mám smútiť alebo sa radovať.

Jediná vec ma potešila že komunikuje s chalanmi. nikdy by som si neodpustila ak by to medzi nimi bolo zle len kvôli mojej hlúposti. Povedala som Eleanor aby sa pokúsila mu pomôcť. Mala pravdu keď povedala že ju neprijme. Nie po tom čo robila.  Otvorila som druhý.

Dnes sme boli spolu na verejnosti. Louis sa snažil predstierať že  je šťastný a že sa ľúbime. Uverili tomu všetci novinári a fanúšikovia. Novinár sa ho opýtal ako to medzi nami je. a on povedal to čo musel. To čo prikázali. Vtedy keď povedal to klamstvo, objal sa. Keď sme zmizli do štúdia. Pustil ma a išiel čo najrýchlejšie odo mňa. Musím sa priznať že som možno aj rada. Uvedomila som si že ho nemilujem. Láska ku nemu nebola taká silná ako medzi vami a ja som zabudla. Mala som ho predtým rada ale nemôžeme sa teraz tváriť že sa nič nestalo.  Louis teraz bude musieť potlačiť svoje city a tváriť sa šťastne. Chýbaš nám , všetkým. Áno aj mne!!

Rozplakala som sa. Laptop som vypla. Sadla som si na sedačku a objala vankúš. Plakala som do neho a pri tom myslela na neho.  Predsa len zabudne kto ho miloval. Na silu začne nový život ktorý mu pomôže zabudnúť. Moja láska ku nemu nikdy nevyhasne ale ta jeho áno.  Od toľkého plaču ma premohla únava a zaspala som.

**

Ráno som sa zobudila na budík. Vypla som ho a vstala. Bolel ma celý človek. Pomasírovala som si krk a išla do kúpeľne. Dala som si sprchu. Obtočila som okolo seba uterák a vyfénovala si vlasy. Vošla som do izby. Obliekla som si spodne prádlo, čierne džiny, hnedý sveter a čierne pásiky. Hodinky na ruku a náušnice. Dala som si linku a špirálu. Do čiernej kabelky som dala potrebné veci. Dala okuliare a išla na stretnutie. 

Našla som byt a idem ho pozrieť. Vyšla som na ulicu, zastavila taxík a išla na dohodnuté miesto. Zaplatila som a vystúpila. Čakala som.

„Dobrý deň, vy ste Mia Colluci?“ otočila som hlavu.

„Dobrý deň. Áno.“

„Ja som Miranda Pockets.“  Podala mu ruku. Potriasli sme si nimi. „Nasledujte ma.“ Venovala mi úsmev.

Vošli sme do bytovky, výťahom sa vyviezli na 13 poschodie. vystúpili sme a zabočili doprava, úplne na koniec chodby. Zastali sme pred čiernymi dverami s číslom 65. Odomkla a vošli sme dnu. Na pravo v chodbičke bolo podlhovasté zrkadlo a vedľa stál vešiak.  Vošli sme do obývačky spojenou s jedálňou. Veľká kožená sedačka čiernej farby, sklenený stolík a pod ním čierny, huňatý koberec  a oproti na stene veľká plazma. Pod ním menšie poličky a skrinka. Všetko bolo prázdne. Pod oknom jeden veľký kvet.  Za sedačkou bol stôl tiež sklenený a okolo 6 čiernych, kožených stoličiek.

„Už teraz sa mi páči.“  

Prešli sme cez záves ktorý nahrádzal dvere rovno do bielej priestrannej kuchyne. Jedna strana miesto steny bola sklenená a dvere na balkón. Výhľad som mala na prírodu za mestom. Na jednej celej stene bola linka a na konci chladnička. Oproti dve skrinky s pecou a dresom a vedľa dresu bola aj umývačka riadu.  Kuchyňa bola komplet  ako varechy, taniere, hrnce, súprava príborov atď. už len dokúpiť suroviny.  Vyšli sme a po mojej ľavej strane sme odbočili do uličky.

„Tuto je veľká spálňa s balkónom. A výhľadom na mesto. Chcete sa pozrieť?“

„Nie.“ Pokrútila som hlavou.

„Vedľa je menšia miestnosť. Skôr také niečo ako šatník. A tuto je jedna izba na vyše ako hosťovská.“ Na konci chodby je kúpeľňa a keď pôjdete doprava tam je práčovňa.“

Dvere od kúpeľne boli zasúvacie. Vošli sme dnu. Kúpeľňa bola taká akurát. Väčší, kockový, sprchový kút a za ním toaleta. Tri skrinky a v strede bolo umývadlo.  Nad ním zrkadlo. Vrátili sme sa do obývačky.

„Ten byt je úžasný. Beriem ho.“ Pozrela som v momente.

„Super. Som rada že sa ho zbavím. Nikto ho nechcel kúpiť. Nepáčilo sa mu prostredie. Takže zajtra môžeme ísť do banky, podpísať zmluvu a byt je váš“

„Skvelé.“ Podali sme si ruky a ja som odišla. Išla som do práce na fotenie. Dorazila som tam o niečo skôr. Vošla som do kancelárie. Dorobila som nejaké veci. Pozrela som na hodinky. Je čas.  Zobrala som len mobil a išla. Vošla som do miestnosti kde bolo veľké plátno.

 Potom som vošla do ďalších dverí. Tá bola ešte väčšia. Na stoloch doplnky a na vešiakoch oblečenie.  Hľadala som veci a dávala ich do kopy. Dala som to modelke a takto to išlo celých 5 hodín. Po skončení som si zobrala veci a išla na odchod. Pri výťahu som stretla  Arianu. Bola na mojom pohovore a teraz je moja šéfka.

„Ahoj Mia. Dnes si odviedla skvelú prácu.“ Usmiala sa.

„Ďakujem“ riekla som.

„Vybrali sme správne. Ak zajtra na stretnutí. Dovidenie.“

„Dovidenia.“

Nastúpila som do výťahu a zviezla sa dole. Stopla som si taxík a išla do fastfoodu na poriadny obed. Išla som si pokúpiť nejaké nové veci ale hneď ma to prešlo lebo skupinka báb ma spoznala. Rýchlo som utiekla a išla rovno na hotel. Sadla som si na sedačku a pustila telku. Všade išli správy tak som to nechala tak a išla som sa preobliecť. Dala som si pyžamo ala Louisove tričko.

„A teraz hot novinka. Včera v Londýne boli prichytený Louis Tomlinson,“  utekala som pred televízor. „a Eleanor Calder. Ruka v ruke boli na nákupoch, spoločnom obede a prechádzke. Sám Louis potvrdil že sa ku sebe vrátili. Vrátili sme sa ku sebe. Uvedomili sme si že sa máme radi a že ku sebe patríme.“

Iný mu na to skočia ale ja nie. Usmial sa ale nie úprimne. Bol to pracovný, nútený úsmev. Nehovoril pravdu. Myslela som si že El mi píše to čo chcem počuť. Ale píše mi pravdu. On ju nemiluje a ani ona nevidela nadšená. Boli nútený.  Klamali aby boli ľudia na okolo šťastný. Nechápem prečo som s toho smutná. Sama som to tak chcela. Poprosila som o to Eleanor a napísala som mu aby na mňa zabudol. Ale na lásku ktorú cítim nie. Nechápem samu seba. Klamem sa.

Vypla som to. Išla som do izby a pobalila si všetky veci a pripravila nejaké na zajtrajšok. Ostatné som všetko pobalila. A nové veci som nechala v taškách. Skontrolovala som skriňu a pozrela som sa aj pod posteľ či som niečo nezabudla. Všetko bolo čisté. Keďže bola posteľ prázdna tak som sa rozhodla že aspoň raz sa poriadne vyspím. zaspala som a ponorila som sa od ríše snov a ňom.  

Sooo? carrots?? Leave a KOMENT :DD zajtra bude ravdepodobne ďalšia ;)) ♥♥