My Drugs 31

Carrotky!!

Takže nová časť. dnes som ju dopísala. Neviem, možno o ničom časť ale teraz to bude napínavé. Sami posúdite. Tak, po prečítaní prosíím KOMENT či už anonym alebo nie :)) I Hope You Like It ♥ Za možné chyby sa ospravedňujem dopredu.

SKUPINA NA FB!

Od stretnutia alebo skôr rozlúčky s Louim prešiel mesiac. Stále cítim jeho pery na mojich. Myslím na neho ešte viac ako pred tým. Raz keď som bola von tak som ho zazrela. Vyzeral trošku pokojnejšie ale Eleanor. Nie. Bola rovnaká. Písala mi že nechce byť s ním. Fanúšičky ju viac nenávidia ako pred tým. Nezvláda to. Chalanom povedala že sme sa stretli vonku. Takže nemajú ani šajnu že sme v kontakte. Alice mi stále  píše. Prečítam si len niektoré. Mrzí ma že jej neodpisujem ale takto to je lepšie. Určite takto trpí menej ako keby som s ňou písala. O chvíľu sú Vianoce. Sviatky kedy má byť rodina pokope, spolu. Možno by som mohla ísť nenápadne do Londýna za ockom. Vonku sa ochladilo. Je zima ale snehu nikde. Ešte to zvážim s tým Londýnom. Každý večer ako aj tento smoklím do vreckoviek v posteli kým ma to nevyčerpá a nezaspím. Čo sa týka dieťaťa? Začala som ho mať trošku rada. Zvykla som si a začínajú ma ťahať materské budy. Jem všetko na čo mám chuť. Dávam si pozor...

Uložila som to odložila laptop na stolík. Vysmrkala som sa a utrela slzy. Zababušila som sa poriadne do periny a snažila sa skôr zaspäť. Brucho je už trochu väčšie. Som v druhom mesiaci. Zavrela som oči a potom zaspala.

**

Vstala som na každodenný zvoniaci budík. Vypla som ho a išla do kúpeľne. Dala som si sprchu. Len v uteráku a s turbanom na hlave som išla do šatníka. Hľadala som niečo voľnejšie. V práci ešte nikto nevie že som tehotná a ani to hneď nemusia vedieť. Poviem im to na nový rok.

 Obliekla som si obyčajné džiny, biely sveter. Hnedé čižmy so šálom a kabátom som zobrala do ruky a išla do izby. Vlasy som si vyfénovala. Na skrini som mala zrkadlo. Nechala som ich rozpustené. Trocha make up. Linka špirála a zvýraznila  lícne kosti. Dala doplnky. Do hnedej kabelky som dala potrebné veci. Obliekla a obula som sa. Zamkla som a kľúče dala do vrecka.  Cestou som si kúpila latté a niečím sladkým. Zobrala som to zo sebou. Často mávam chute na sladké či rôzne dobroty. Vošla som do budovy a išla do svojej kancelárie. Položila som si to na stôl. Kabát a šál som zavesila na vešiak a pustila sa do šišiek. Vypila som kávu a vyhodila to do koša. Na stole som mala pripravené papiere tak som sa do toho pustila. Zazvonil mi telefón.

„Áno?“

„Mia? Môžeš prísť do mojej kancelárie. Prišli mi nejaké kúsky a potrebujem poradiť.“

„Hneď som tam.“ zobrala som si diár a mobil. Mala kanceláriu vyššie tak som do zbehla schodmi. Zaklopala som a vošla dnu.

„Tak tu je. naša najlepšia návrhárka.“  Podišla ku mne a objala ma šéfova.  Trošku som sa začervenala.

„Ďakujem“ pousmiala som sa. Ukázala mi na stojany kde boli povešané modely.

„Vybrala som biely top. Potom  bielu sukňu s guličkami, vysokým pásom. Obliekla to na figurínu. Niečo mi na nej chýbalo. Zbadala  som  tenký červený opasok. Dala som ho nad sukňu čím oživil efekt. Pár doplnkov a ku tomu biele lodičky alebo aj nízke sandále.

„Tak?“ pozrela som na nich.

„Perfektné.“ Usmiali sa. Tak som spravila ešte pár modelov.

„Ste skvelá. Myslím že by ste sa mohli dostať aj vyššie.“

„Ďakujem. Ale tu sa mi páči.“ Usmiala som a podala som si s nimi ruky a odišli.

„Vždy budem hovoriť že sme najšťastnejšia firma že ťa máme.“ Usmiala sa šéfka.

„Som rada že neľutujete. Teraz by som sa mala vrátiť do práce.“

„Dobre.“ Prikývla som. cestou som ešte niečo dopisovala do diára. Vošla som do kancelárie a dorobila rozrobenú prácu. Išla som na obed a po tom som lietala po budove a zháňala podpisy na nove zmluvy. Potom som ich odniesla šéfovej.  Potom som niečo spravila na počítači a už som mohla ísť domov. Dosť často som teraz chodila pešo. Premýšľala som o tom Londýne. Možno to nie je až tak zlý nápad. Ak otca poprosím aby to nikomu nepovedal nie ej problém. Možno ma aj tak nebude chcieť vidieť po tom čo som odišla a klamala som mu. Ale risknúť to musím. Musím ho vidieť aspoň na sviatky.

Odomkla som dvere. vyzula som sa a išla do šatníka skovať veci. Prezliekla som sa do teplákov a obyčajného trička.  Vlasy som dala do drdolu. Sadla som si na posteľ a do ruky chytila laptop. Otvorila som email. Začala som písať Eleanor.

Po dlhšej dobe píšem. Ž dosť dlho som uvažovala. Blížia sa Vianoce a ja som tu sama. V takom byte. Dnes ma napadlo niečo čím budem znova riskovať. Rozmýšľala som že by som išla na sviatky do Londýna. Za otcom. Chcem s ním stráviť čas a vysvetliť mu to ale o dieťati pomlčím. Pochopiteľne. Ak by som s tebou neostala v kontakte tak by som zošalela. Možno si kúpim psa aby som mala spoločnosť ale to až po novom roku.

Už som na srdci nemala nič tak som to odoslala. S tým psom by to nebol zlý nápad. Porozhliadla som sa po izbe. Všade ticho až mi to niekedy vadilo. Išla som do obývačky. Usadila sa na gauč a zapla si nejaký film. Pozerala som len tak letmo. Polovicu som nevnímala. Stále som rozmýšľala nad Londýnom. Ťahá ma to tam. Vidieť to tam cez Vianoce. Všetko vysvietené. Tých ľudí. Poriadnu zimu aj keď tam možno veľa snehu nebude. Aj tak mi to za to stojí. Navyše Louis a chalani budú určite pri rodine. Takže pôjdem.

Louis POV

Presný mesiac od stretnutia s ňou. Každý večer si ho premietam v hlave a vždy sa usmejem keď si spomeniem na ten sladký a bozk ale zároveň to aj bolí keď si uvedomím že bol posledný. Avšak našiel som zmysel života. Kým žije a ja viem že ma miluje aj keď nie je so mnou. stále dúfam že ju ešte raz stretnem ale to už ju nenechám odísť. Budem o ňu bojovať.

„Louis, môžem?“ dnu nakukla El.

„Poď.“ Zaprel som laptop. Prisadla si ku mne na posteľ.

„Ako sa máš?“ pozrela na mňa.

„Ide to. Vlastne o mnoho lepšie ako pred mesiacom.“ Usmial som sa.

„Tak to je dobre. No vieš. Vianoce sa blížia a ja by som išla za rodinou. Ti ideš tiež do Doncaster.“

„Áno. Tak na Silvester?“

„Určite.“ Pousmiala sa. Objal som ju.

Naše vzťahy  sa od tej doby zlepšili. Keď mi povedala ako ju presviedčala aby prišla. Pochopil som že nie je až tak zlá a že sa zmenila. Sme kamaráti a nič viac. vonku sa správame ako pár ale nič viac. Odišla a ja som ostal sám. Postavil som sa aj ja a išiel dole.

„Chalani, čo nejaká party. Len mi piati, tu. Kým každý pôjdeme domov?“ ťapal som rukami.

„To sa mi páči.“ Povedal Harry a pridali sa aj ostatný.

„Tak večer?“ sadol som si.

„Áno.“ Prikývli.

Eleanor POV

Vrátila som sa do bytu. Otvorila som laptop. Mala som správu od Mii. Prečítala som si ju. Má šťastie. Vážne tu Louis nebude. Začala som písať.

A čo Alice a Miguel. Nebudú tam aj oni. A neboj sa Louis aj chalani tú nebudú. A ani ja. Škoda. Rada by som sa s tebou stretla ale tiež chcem navštíviť rodinu. Tak šťastné a veselé. Xx

Mia POV- Londýn

Vystúpila som z lietadla. Prešla som kontrolami a vyzdvihla si batožinu. Každý sa tešil. Každý tu niekoho čakal. So sklonenou hlavou som prešla von. Na lícach som pocítila studený vietor. Stopla so  taxík. Nastúpila som, nadiktovala adresu. Čím viac sme sa blížili, tým som mala väčší strach. Zastal pred bránou. Vystúpila som a zaplatila mu. Zobrala som menší kufor. Chytila som kľučku na bránke a pomaly som ju stlačila smerom dole.  Priprav sa na ďalšie slzy. Pomyslela som si. Všade bol ľad ale ani kúsok snehu. Zastala som pred hnedými dverami. Opatrne som zazvonila a čakala. Nikto nechodil. A čo si čakala? Nechcú ťa vidieť! Opustila si ich a oni zabudli. Hovorilo mi podvedomie. Stála som tak ako priklincovaná. Pozerala na dvere. do očí sa mi dobíjali slzy.  Stratila som aj jeho. Sadla som si na kufor.

„To áno ale mohli sme kúpiť ten druhý stromček.“ Počula som Lili a potom sa smiali. Sú bezo mňa šťastný. Na čo som sem chodila?! Prvé slzy dopadli na moje studené slzy. Nastalo ticho.

„Mia?“  počula som otca.  Utrela som si slzy a postavila sa.

„Prepáčte že som prišla otravovať. Už som na odchode.“  Nedokázala som sa na nich pozrieť. Chytila som kufor.

„MIA!“ pocítila som teplo. Objal ma. Zaborila som hlavu do jeho hrude a rozplakala sa. Ešte ma niekto objal zozadu asi Vanessa. Na hlave som cítila dych a slzy.

„Si späť.“ Odtiahol sa. Zdvihol mi bradu aby som na neho pozrela. V očiach sa mu leskli slzy. Myl v nich radosť ale aj prekvapenie.

„Ja, ja..“ zakoktala som sa.

„Poďme dnu.“ Povedala Vanessa. Otec ma objal a viedol dnu.

„Lili, choď ukázať Mii izbu.“ V tichosti som ju nasledovala. Vošli sme do hosťovskej. Bola prázdna tak ako ja. Mrzelo ma keď Lili so mnou neprehovorila. Otočila sa a odišla. Sadla som si na posteľ. Dvere sa otvorili. Dnu vošiel otec spolu s táckou a na nich mal dve šálky. Prisadol si a jednu mi podal. Bol to čaj. Chlipla som jeden dúšok. Okrem štrngania lyžičiek  bolo ticho. Ja som ho prerušila:

„You hate me? Because I hate me too!“ zachrapčala som a so slzami v očiach som na neho pozrela.  

„Nie. Keď som sa dozvedel že si odišla na trvalo a už sa nevrátiš. Hneval som sa že si mi nepovedala pravdu. Ale neskôr som pochopil že si na to musela mať dôvod.“

„Stále ho mám. Ja len som ťa potrebovala vidieť. A napadlo ma že Vianoce sú ten správny čas. A že by si mi aj mohol odpustiť.“ Napila som sa.

„Stalo sa. Ľúbim ťa.“ Prisadol si bližšie ku mne a pohladkal ma po chrbte. oprela som sa o neho.

„Ľúbim ťa.“ Pošepkala som.

„Ostávaš? Alebo..“

„Nie. Ak by som mohla ostať tak do nového roka a potom sa vrátim.“

„Ostaň tak dlho ako budeš chcieť.“

„Chcela by som sa ísť prejsť. Dva mesiace som tu nebola tak chcem si to obzrieť.“ Odtiahla som sa.

„Chceli sme stavať stromček. Nechceš sa pridať?“

„Nie. Ďakujem.“

„Dobre.“ Postavil sa a zmizol. Zobrala som kufor a položila ho na posteľ.

Vytiahla som tričko a čierne džiny.  Nalíčila som sa a dala doplnky. Na to hrubú bielu bundu. Šatku okolo krku, čiapka a biele čižmy. Do čiernej, malej tašky som dala mobil a peňaženku. Zišla som dole.

„Tak ja idem.“ Usmiala som sa. Prikývli a išla som ku dverám.

„Mia, počkaj!“ pribehla Lili a objala ma. Silno som ju stisla a pobozkala do vlasov.

„Chýbala si mi.“

„Aj ty si mi chýbala.“ Odtiahla som sa.

„Večer prídem. Alebo vieš čo nechceš ísť so mnou?“

„Jasné. Stromček počká nie?“ usmiala sa.

„Mamíí, idem s Miou!“ zakričala. Zobrala si bundu. Šál, obula sa a išli sme. Ruky som zastrčila do kešene a kráčali sme ulicami až do centra a debatovali celý čas. Chcela som niečo zmeniť. Išli sme to tatto štúdia a dala som si tetovanie. malé vtáčiky na ruku. zalepili mi to. Zaplatila som a potom sme išli do kaviarne na kapučíno. 

„Vie o tom Miguel? Že si tu?“

„Nie. Dúfam že mu otec nevolal. Nechcem mu povedať druhý krát zbohom.“ Pozrela som sa na brucho.

„Dobre. Kam ideme teraz?“

„Poďme sa ešte prejsť na Tower Bridge a potom pôjdeme okolo rieky. Takto zájdeme a domov. Je to po ceste nie?“

„Áno. Tak poďme.“ Na stole som nechala peniaze a išli sme.

Ľudia už chodili na predvianočné nákupy. Všade sa ponáhľajú. Mi s Lili sme si išli pomaly a ďalej rozoberali všetko možné. Spomenula som jej moju prácu a tak sa ma začala vypytovať. Išli sme po chodníku okolo temži.

„Keď si tu. Mohli by sme zaisť na klzisko. Čo povieš?“ podskočila.

„Prečo nie.“ Usmiala som sa.

Za jedno som bola vďačná. Že sa ma ani raz nespýtali na Louisa.  Išli sme dole chodmi. Nedávala som poriadny pozor a vykrútila som si nohy. Potkla sa a skotúľala sa dole. V hlave som pocítila bolesť ako som sa buchla  o schod a upadla do tmy. 

 

Miine nové tetovanie