Remember Me? 19

Konečne som sa prinúútila dopísať časť.. ak by nebola dnes zajtra určite ale keď to už je tak na čo čakať. Príbeh sa pomaly dostáva do toho stavu kde chcem. myslím že bude mať veľa častí takže uvidíme koľko asi.. lebo sama to neviem. ale bude ich dosť. Takže po prečítaní posííím zanechajte KOMENT či

ohodnoťte. Môže byť aj anonymne.. je mi to úplne jedno :) Hope You like It ♥♥ 

Ako mi naposledy čítali prešli 2 dni. Niall povedal že mi budú zase čítať keď prídu aj chalani a baby s deťmi. Háčik bol v tom že mi nechcú povedať kedy prídu. A ja som nedočkavá. Popravde ten Niall príbeh ma zaujal. Má v sebe čaro. Keď to počúvam snažím sa do toho dostať. Ako mi povedala Perrie. Predstavujem si že som Gabriella. Vraciam sa do doby keď sa to odohráva a ja mám pocit ako keby som to už zažila. Je to zvláštne ale frustruje ma to. 

„No tak Niall povedz mi to! Kedy prídu??“ namietala som aby mi povedal kedy prídu za nami ostatný.

„Nepoviem ti to lebo to neviem,“ vyplazil mi jazyk. „Ale ..nie nepoviem ti to.“ Pokrútil hlavou.

Odula som spodnú peru a zavrela sa do izby. Sedela tam Perrie a skypeovala. Priskočila som ku nej. Na obrazovke bol Zayn.

„Ahooj Zayn,“ zakývala som mu. „Kedy prídete? Nialler mi to nechce povedať,“ pozrela som psími očami.

„Ahoj Bella,“ zasmial sa. „Sám neviem kedy ku vám ideme. Letenky zariadili baby a nechcú nám povedať kedy odlietame lebo Harry by stresoval či má všetko zbalené. Tak ako vždy,“ spolu s Pezz sa začali smiať.

Spustila som plecia a sklamaná som odišla ku svojmu laptopu. Hľadala som nejaký dobrý film. Nič ma nezaujalo.

„Aaaa,“ povedala som hlasnejšie ako som chcela. Perrie sa na mňa nechápavo pozrela ponad čelo. Mykla som plecom a zasmiala som sa. Pokrútila hlavou a naďalej sa venovala Zaynovi. Vypla som laptop lebo som nenašla nič čo by ma zaujalo. Išla som do kuchyne spravila som  si sendviče , dala ich na tanier. Sadla som si na sedačku a zapla telku. Práve išla nejaká rozprávka tak som ju nechala pustenú a pozerala som a pritom jedna moje sendviče. Začala som sa smiať a skoro mi zabehlo. Radšej som sa krotila lebo som bola až moc pažravá. Niall skočil na sedačku a mne spadol tanier so sendvičmi.

„To si budeš upratovať ty!“ Prstom som ukázala na neporiadok podo mnou.

„Platí. Nechceš sa ísť prejsť?“ Svoj pohľad venoval mne.

„Ak to upraceš.. možno áno,“ postavila som sa a prešla ku dverám od izby. „Máš na to 20 minút. Kým sa pripravím.“ Žmurkla som na neho a vošla dnu. Perrie ešte volala.

„OMG. To si stále máte čo povedať?,“ sadla som si ku Perrie. „Už voláte niečo cez 2 hodiny,“ nakukla som do obrazovky ale už tam nebol Zayn ale baby. Zakývala som im.

„Ideš niekam?,“ pozrela na mňa Perrie ako som otvárala skriňu.

„áno. Na prechádzku. Niall ma zavolal,“ otočila som hlavu ku nej. „Ideš?“

„Nie,“ usmiala sa. „Ja volám,“ ukázala na obrazovku. Obidve sme sa zasmiali lebo pri tom mala Poker face.

Obliekla som si tmavé džiny, bielo- tyrkysový, pásikavý sveter. Do hnedej kabelky cez plece som dala mobil a peňaženku. Vlasy som si učesala a nechala voľne rozpustené. Náramok na ruku aj keď mi ho nebude vydno. Z vešiaka som zobrala hnedú kožienku so zipsom na bok. Tyrkysové, vyššie topánky na šnúrky.

„tak ja idem ahoj,“ povedala som Pezz, keď so sa pozrela do zrkadla.

„Ahoj.  A Bella keď prídu baby ideme na nákupy, veľké nákupy!“ žmurkla na mňa. Iba som prikývla a odišla do obývačky. Niall si preniesol veci do veľkej skrine čo bola v obývačke takže jeho izba je teraz tu. Už bol hotový aj oblečený. Modré džiny a čierny sveter. Trocha som sa zamyslela.

„Niall. Keď prídu aj ostatný. Kde budú bývať?“ išla som ku dverám. Obul si biele supry a zobral kľúče od bytu.

„No. To malo byť menšie prekvapenie. Ale keď si taká zvedavá,“ brnkol mi po nose. Ja som ho pokrčila a nechápavo na neho pozrela. „Keď tu prídu ostatný tak pôjdeme do bytu čo tu má ešte stále Harry. Je dostatočné veľký na to aby sme sa tam všetci zmestili,“ žmurkol na mňa.

„To je čo za byt. Mne to skôr pripadá ako dom“ Pozrela som do zeme.

„Je to dvojpodlažný byt,“ zasmial sa.

Prechádzali sme sa mestom. Prešli sme zo pár parkov. Boli sme von celý deň. Išli sme na obed. Objavili sme park s hojdačkami takže sme bláznili a užívali si. Potom sme sa len pohojdávali. Ja na jednej hojdačke a Niall na druhej vedľa mňa.

„Mám pocit že ťa poznám celý život,“ usmiala som sa. „Ale počkaj. Vlastne ja ťa poznám už dlho len si to nepamätám že?“

„Vlastne áno. Ale na tom teraz nezáleží.“ Postavil sa a prešiel ku mne. Chytil ma za ruku. Postavila som sa a on si ma pritiahol bližšie ku sebe.

Mala som taký pocit. Neviem ho opísať. Ešte som ho nezažila ako mám stratu pamäte. Šteklenie v bruchu. Pozerali sme si do očí. Jeho boli tak modré ako more či obloha. Zatvoril oči a začal sa ku mne približovať. Nevedela som sa ani pohnúť. Stála som ako socha. Jeho pery sa cítila na svojich. Ohňostroj v tele sa spustil. Bolo to neuveriteľné. Také. Nezabudnuteľný pocit. Taký ako keby som ho už v minulosti zažila. Odtiahol sa a pozrel na mňa. Sklonil hlavu. Ja som sa konečne pousmiala a jedným prstom som mu zdvihla hlavu. Usmial sa.

„nehneváš sa?“

„Nie“ teraz som ho pobozkala jemne ja. Chytila som ho silno za ruku. Spolu, ruka v ruke sme kráčali naspäť do bytu. Vyzula som sa a išla hneď do izby. Skočila som na posteľ. Perrie pozerala film takže sa trošku zľakla. Zobrala som ovládač a vypla to.

„Hééj. Začínalo to byť napínavé!“ odula spodnú peru. Mávla som rukou.

„Toto ťa bude zaujímať viac,“ usmiala som sa. Nadýchla som sa. „Niall ma pobozkal“ cítila som ako žiarim a horím šťastím. Okamžite spozornela a sadla si do tureckého sedu.

„A?? ako to bol pocit“ doširoka sa usmiala a ukázala biele zuby. Začala som spomínať a zasnívala som sa.

„Nádherné. Ja mám pocit.. taký ani to neviem opísať. Bolo to krásne.. ako keby som to už v minulosti zažila. Veď vieš. Ohňostroje a zimomriavky po celom tele keď sa na teba pozrie.“ Chytila som ju za ruku a stále sa smiala ako blázon a Pezz spolu so mnou.

„Poznám to. A čo ďalej?“ horela nedočkavosťou.

„ja som mu pusu opätovala ale už len takú letmú a ruka v ruke sme išli naspäť tu. A teraz som tu! Perrie veľmi sa mi páči a ja ho mám aj veľmi rada ale teraz som trošku zmätená. Neviem či len ako priateľa alebo je to niečo viac.“  pozrela som na ňu neisto.

„Toto už musíš vedieť ty,“ Mykla plecami. „Ideme sa najesť? Čakala som na vás.“ Len som prikývla. Spoločne sme vošli do kuchyne kde bol aj Niall a pozeral do hrnca na šporáku.

„Počkaj už ti naložím.“ Pribehla ku nemu Pezz a odsunula ho na bok. Otočil hlavu ku mne a len sa usmial. Cítila som červeň v lícach tak so sklonenou hlavou som si sadla za stôl. Perrie predo mňa položila tanier, nevedela som čo to je ale vyzeralo to chutne. Ochutnala som to a chutilo mi to. Keď sme sa najedli pomohla som Perrie umyť riad. bola som unavená tak som si išla ľahnúť. Preobliekla som sa do pyžama a ľahla si. Okamžite som zaspala.

Zobudila som sa na rehot v obývačke. Neviem koľko mohlo byť hodín. Pozrela som na hodiny. 12:00 PM. Sadla som si na posteľ a vystrela sa. Obula som si papuče a smerovala ku dverám. Ak by som bola pri nich bližšie dostala by som po ústach. Predo mnou sa zjavilo štyri mužské tváre. Pretrela som si oči a keď som zistila že sa mi to nesníva začala som kričať a skočila som na prvého ktorý bol najbližšie. Odtiahla som sa. Bol to Louis. Potom Harry, Liam a na koniec Zayn. Potom prišli na rad baby. Jade ma objala ešte silnejšie ako chalani. Eleanor, Kate.

„Tetááá!!“ skríkli deti a už booli na mne všetci nalepené. Spadla som s nimi na zem a musela som sa smiať na celá hrdlo.

„Chýbala si nám!“ povedala Emma.

„Aj vy ste mi chýbali! Brnkla som každému po nose a všetci sme sa zasmiali keď sa zaň chytili. Bol to taký príjemný pocit. Ako keby som ich poznala od narodenia. Úsmev mi zmizol s tváre a bolesť sa vrátila. Chytila som sa za hlavu a išla preč aby ma nemuseli vidieť deti. Slzy sa začali tlačiť von. Rýchle pohyby pred očami. všetky deti ako rástli. Náruč, boli v mojom náručí. Fotky a bláznovstvá. Niekto ma chytil za ruku. Zdvihla som hlavu. Bola to Perrie. Pochopiteľne. Objala som ju.

„Tie pohyby. Neprestávajú. Spomienky. Prečo to tak bolí??!!“ žmolila som jej tričko. Všetko prestalo a pred očami sa mi zjavili dve krásne, nežné dievčatká. Odtiahla som sa a pozerala pred seba.

„Sarah a Elizabeth“ pošepkala som a pozrela som sa do očí Perrie.

„Prečo sa pri nich cítim tak.. ako nie pri ostatných.. ako keby boli pre mňa niečím výnimočné.“ Stále som na ňu pozerala a ona na mňa.

„Vieš Bella. Tak by som ti to všetko povedala teraz hneď..ale na tieto otázky musíš prísť sama. Ja nemôžem.“ Postavila sa a odišla. Rýchlo som ju chytila za ruku.

„Perrie počkaj.“ Otočila som si ju ku sebe. V očiach mala slzy.

„Prečo plačeš? Povedala som niečo?“ len ma objala.

„Nie je to tvoja chyba iba je to aj pre mňa ťažké. Je mi to ľúto!“ odtiahla sa. Utrela som sa po očami a aj ona. Stisla som jej ruku a išli sme za ostatnými. Perrie hneď objala Zayna. Bolo to zvláštne. Neviem čo som povedala. Sklonila som hlavu a teraz som už fakt mala pocit že som tu len na obtiaž.

„možno by bolo lepšie ak by ste všetci odišli a mňa nechali tu“ povedala som keď nastalo ticho. Vošla som do izby a zavrela za sebou dvere. Sadla som si na posteľ a snažila som sa konečne prísť na dôvod prečo ja. Prečo mi pomáhajú a čo mám s nimi spoločné. Prečo to nenechajú tak a nežijú si život bezo mňa. Som len žena ktorá ich pozná. Nemám s nimi žiadne puto. Ani s jedným s nich ma nič nespája. Jemne klopanie na dvere ma odtrhlo od myšlienok. Utrela som si slzy. Dnu vošla Elizabeth a za ňou hneď Sarah.

„Ahoj“ usmiala som sa.

„Ahoj“ povedali jednohlasne. Podišli ku mne. Jedna si sadla na pravú stranu a druhá na ľavú stranu postele. Obidve na mňa pozerali.

„Prečo s nami nechceš ísť?“ Povedala Sarah

„Kto vás poslal?“ nadvihla som jedno obočie.

„Nik. Prišli sme samé. Mi ťa potrebujeme ma.. Bella“ opravila sa a sklonila hlavu El. prišlo mi to zvláštne. Čo chcela povedať?

„Ale na čo? Som len kamarátka. Na čo ma potrebujete.?“

„Si viac ako len to,“ Povedala El a zdvihla hlavu. „Pre všetkých si dôležitá. A hlavne pre nás a pre ocka.“  Wow bola tak vyspelá. Vedela aké slová ma použiť aby sa správne vyjadrila. Aj Sarah. Boli tak krásne a múdre.

„Museli ste mať múdru mamičku.“ Pozrela som na ne. Len prikývli postavili sa a utekali preč. Išla som za nimi. V obývačke boli všetci natlačený. El sedela pri Perrie a Sarah pri Niallovi.

„A dosť! Prečo keď spomenie Gabriellu tak sa všetci tvárite tak čudne a utekáte preč alebo hneď meníte tému. Bola alebo je predsa Niallova žena nie. Takže prečo?“ dala som si ruky v bok. Všetci poli ticho. Nadýchala som sa.

„Chcem vedieť prečo vám na mne tak veľmi záleží. Prečo ja? Som... vlastne ani sama to neviem. Ja som obyčajná žena. Prečo mi pomáhate.? Prečo chcete aby som si spomenula?“ otočila som sa a išla ku vchodovým dverám. Zastala som a ani som sa na nich nepozrela.

 „Možno si už ani nechcem spomenúť!“ povedala som so sklonenou hlavou a išla som preč. Buchla som dverami a obula som sa na chodbe. Vybehla som na ulicu. Utekala som sama neviem kde. Obehla som niekde do parku sadla som si na prvú voľnú sedačku. Len som sedela a pozorovala okolitý svet. Všetkých tých ľudí. Aký sú šťastný. Užívajú si všetko naplno. Rodiny ako sedia na trávniku a majú piknik. Deti ako behajú stále dookola a rodičia ako sa smejú a upozorňujú ich aby si dávali pozor. Keď spadnú zoberú ich do svojej náruče a utešujú ich. Pofúkajú im ranu a pobozkajú ju. Tento pocit mi niečo hovorí.

„Ahoj“ zdvihla som hlavu. Vedľa mňa si sadal Niall. Nič som nepovedala. Naďalej som sledovala okolie.

„JA... ako si to myslela že si nechceš spomenúť?“ stále som nič nehovorila.

„Bella pre nás si viac ako len kamarátka. Prežila si s nami veľmi dlhú dobu a pomohla si každému s nás. Pozri alebo skôr. Prosím ťa nevzdávaj to.“ Chytil mi ruku. Trocha som sa strhla lebo som to nečakala. Cez slzy som pomaly nič nevidela. Zdvihla som hlavu a pozrela sa mu do očí. S nádejou na mňa pozeral. Len som prikývla. Išiel niečo vytiahnuť.

„Ak je to denník tak ho schovaj chcem teraz niečo počuť s tvojho pohľadu“ 

Sooooo carrotss? aký máte dojem s tejto časti? páčila sa aspoň niekomu? a hlavná otázka pre mňa a aj dôležitá. ČÍTA NIEKTO TENTO PRÍBEH? ak áni prosííím už druhý krát zanechajte KOMENT či už anonymný alebo nie.. je to úplne jedno len nech viem či príbeh niekto číta. ♥