I Hope You Like It ♥
Naťahovala
som na nohy čierne silonky. Čiernu blúzku som zakasala do sukne po pás
a vlasy nechala voľné spustené.
Čierne čižmy po kolená. Na vrch čierny dlhý kabát ako sukňa. Do ruky
čiernu kabelku. Zišla som dole kde ma už čakal Ian a vyrazili sme. nasadla
som do auta.
V kostole
som sa na nič nesústredila. Keď Stevan rozprával až vtedy som pozorne počúvala.
Rozplakala som sa hneď pri prvej vete a trvalo to až do konca. Ian ma
objal a pritisol ku sebe. Po omší sme išli na cintorín. Ani tam sa to
nedalo vydržať a znova sa spustili vodopády dole lícami. Už ho dávali do
jamy a ja som s nádychom pozrela do neba. Oproti mne bol Stevan.
Pozrela som na neho a on na mňa. Za ním som zase videla čiernu osobu ako
prvý krát na balkóne. Rýchlo som sklonila hlavu. Do ruky som zobrala hlinu
a drvila ju.
„Zbohom“
pošepkala som a hodila ju dole. Mala som chuť tam skočiť. Kráčala som
rovno ku autu. Ian ma dobehol a odomkol auto. Pri dverách som ho zastavila
a silno objala. Nastúpili sme
a išli domov. Celou cestou sme boli ticho. Vyložil ma pri dome.
„musím niečo
vybaviť!“ pozrel na mňa. Otvorila som dvere a vystúpila. Otočila som sa
ešte ku nemu.
„Ideš za
Zaynom Molikom?“ pozrela som na neho s obavami. Bála som sa o neho.
„Nie. Večer
som doma!“ zavrela som dvere a on dupol na plyn a už ho nebolo.
Nemohla som
ísť domov. Nemohla som tam byť sama. Kráčala som dole chodníkom rovno do centra
mesta. Vošla som do prvej kaviarne a objednala si horúcu čokoládu. Zaplatila som a vyšla na ulicu. Pomaly
som sa prechádzala a pozerala na Big Ben a všetko na okolo.. Vždy sa
mi Londýn páčil. Bývam tu 15 rokov ale tá krása ma stále prekvapí. Ale ľudia sú
iný. Sú iný, nestarajú sa, nemajú záujem vedieť ako sa cítiš. Netrápi ich to ak
ich to neohrozuje. A niektorý ako Zayn Malik sú odporný. Strpčujú ti
život. prenasledujú ťa a keď to najmenej čakáš zaútočia. Zoberú ti to
najcennejšie čo v živote máš. Sadla som si na lavičku a pila
čokoládu.
„Ahoj.“
Zľakla som sa a čokoláda skončila na zemi. Zdvihla som hlavu a predo
mnou stál on. Tie oči by som spoznala aj
v tej najväčšej tme.
„Vystrašil si
ma.“ Namiesto toho aby som ho odzdravila som sa postavila a išla niekde od
neho preč.
„Počkaj.“
Chytil ma za lakeť a mnou prešla vlna strachu. Niečo ma nútilo aby som neotáčala. Bála som
sa ale neviem čoho. Opatrne som sa otočila.
„Deje sa
niečo?“ prameň vlasom mi zastrčil za
ucho.
„Nechaj ma!“
Vymanila som ruku z jeho zovretia a začala od neho kráčať. Ale ani to
ho neodradilo a išiel za mnou.
„Prečo si
taká?“ postavil sa predo mňa.
„Prečo ma
nenecháš ísť. Nepoznám ťa a ty nepoznáš mňa. Stretli sme sa raz za život
a to je všetko!“ zamračila som sa.
„Nie! Dovoľ
mi aby som ťa spoznal. Aby si ty spoznala mňa.“ Urobil krok ku mne.
„Nejde to!
Nemôžem!“ otočila som sa mu chrbtom.
„Bojíš sa
ma?“ dotkol sa ma a znova prišla ta vlna s niečím iným. Ten pocit som
nevedela opísať.
„Nebojím!“
povedala som rýchlo. Pomaly si ma ku sebe otočil
„Tak mi to
dovoľ.“ Sklonila som hlavu. Nevedela som
čo mám povedať. Nevedela som čo sa to so mnou
deje. Nevedela som kto je, už len to meno ma vystrašilo. Srdce mi
hovorilo aby som to urobila ale rozum aby som sa otočila a utekala. Čomu
mám veriť. Vždy mi hlava aj srdce hovoril to isté ale teraz sú proti sebe
a ja neviem čo mám robiť. Nemala som ani na to čas lebo moje ústa si
robili čo chceli a vyslovili slová ktoré som nechcela. Aspoň nie teraz.
„Môžem to
skúsiť.“ Zavrela som oči a nadávala
si.
„To som rád.“
Jeho dych som cítila na tvári. Zdvihla som hlavu a pozrela sa do jeho očí.
Nevedela som s nich nič vyčítať. Bol tajomný.
„Prečo si
celá v čiernom?“ sadli sme si na lavičku.
„Môj najlepší
kamarát zomrel. Bola som na pohrebe.“ Povedala som rýchlo.
„Prepáč.“
Pošepkal. Len som prikývla.
„Vyrastal si
v Londýne?“ opýtala som sa aby nebolo ticho.
„Áno aj.“
Zdvihla som hlavu a nechápavo pozerala.
„Nepochádzam
z Londýna ale som tu už dlho. A ty?“ pozrel na mňa a pousmial
sa.
„Áno. Londýn
je moje rodné mesto.“
„Povedz mi
o sebe niečo viac.“
„Teraz určite
nie, možno časom. Už by som mala ísť.“ Postavila som sa a začala som byť
nervózna. Určite by som mu povedala nejakú sprostosť čo by ohrozilo mňa
a hlavne Iana.
„Kedy ťa
znova uvidím?“ zastavil ma ešte pred odchodom.
„Nemôžem ti
nič sľubovať.“
„Budem čakať.
Každý deň tu budem chodiť a čakať na teba.“ Pustil ma. Otočila som sa
a rýchlim krokom som kráčala domov. Srdce mi bilo ako na pretekoch.
Zvalila som
sa na posteľ a predychávala poslednú hodinu.
Zayn POV
Podarilo sa
mi to. Podarilo sa mi ju vyviezť z rovnováhy. Nevie kto som. Nevie čo môže
odo mňa čakať.
Nastúpil som
do auta a išiel do domuv. Zaparkoval som v garáži. Vošiel som do
domu.
„Čo tu do
pekla robíte?“ povedal som prísne.
„Prišli sme
ťa pozrieť. Kde si bol.“ Usmial sa Harry.
„Hovno ťa
potom!“ odsekol som a išiel do izby. Sú tu častejšie ako treba. Už mi to
ide na nervy.
„Zayn?“ dnu
vošla Cheryl.
„Vypadni.“
Zhúkol som. Aj tak vošla. Vždy si robí čo chce.
„Čo sa deje?“
chytila ma za ruku.
„Nechápem
načo zase prišli!“ precedil som pomedzi zuby.
„Netrápi ťa
toto. Nie čo tajíš! Poznám ťa!“ postavila sa predo mňa.
„Len tak. Ide
o dievča.“
„Zamiloval si
sa?“ zháčila sa.
„Preboha
nie!“ zamračil som sa. „Len našiel som novú taktiku ako získať dievča. Pred pár
dňami som stretol dievča čo ma udrelo dvermi, a dnes som s ňou bol.
Je zo mňa vyvedená zmiery. Čoskoro bude moja!“ vystrel som sa a pohŕdavo
sa zasmial.
„Malik,
Malik.“ Pokrútila hlavou. „A inač čo Ian. Ešte ťa nezháňal?“ pozrela na mňa.
„Och.
Crystal. Úplne som na neho zabudol. Ale ja som ho nezabil. To nech si rieši
s Niallom.“ Mykol som plecom.
„Prečo tak
rozprávaš? Ste ako bratia.“ Zamračila sa.
„Robia si čo
chcú! A takto aj potom dopadne!“ pozrel som von oblokom. Pred domom
zastalo auto. Vyšiel Ian.
„Aha.
Spomeň čerta a už klope na dvere.“ zasmial som sa
a išiel dole. Zazvonil zvonček a Cheryl išla otvoriť.
„Kto to je?“
opýtal sa Liam.
„Známi.“
Zasmial som sa.
„Ty idiot!
Zabijem ťa!“ zakričal Ian keď ma zbadal. „Najprv môj brat a teraz najlepší
priateľ?!!“ chytil ma pod krk. Chalani sa postavili ale ja som im naznačil aby
nič nerobili. Chytil som mu ruku a dal
mu ju preč.
„Aj ja ťa rád
vidím Ian.“ Falošne som sa usmial. „ Pozri s tou vraždou ja nemám nič. Ja
som tam ani nebol. O ničom neviem. Dnes som sa to dozvedel.“
„Mali sme dohodu! A ty si ju porušil!“
namieril na mňa zbraň.
„Povedal som
ti že ja s tím nič nemám!“ zakričal som.
„Je mi to
jedno! Všetko je to aj tak kvôli tebe. Zabijem ťa ako prašivého psa!“ pritlačil
mi zbraň na čelo.
„Nezabudni že
si u mňa. Zabiješ ma a teba zabijú ďalší 20.“ Povedal som pokojne.
„Ešte sme
neskončili.“ Odložil zbraň a dal mi uder do brady. Spadol som na zem.
Chytil som si peru a na palcoch ostala krv.
Otočil sa
a odišiel. Buchol dverami a následne na to som počul výstrel. Vybehol
som von. Už sedel v aute a vyštartoval preč. Zabil jedného
s mojich najlepších mužov. Bol to Paul. Naučil ma všetko a kvôli nemu
riadim a som tým kto som. Naučil ma že nikoho nikdy nesmiem mať rád až na
pár výnimiek ako chalani. A aj jeho som mal svojim spôsobom rád.
„Kurva!“
zakričal som. Strčil som do chalanov keď sa tam objavili.
Ja som
nasadol do auta a išiel niekde do baru. Namieril som si to do toho
najlepšieho. Objednal som si dvojitú vodku a balil dievča za dievčaťom. Tá
ktorá sa mi páči najviac využijem.
„Ahoj
zlatko.“ Postavil som sa ku jednej čiernovláske.
„Ahoj.“
Usmiala sa.
„Chceš si
zatancovať?“ žmurkol som na ňu.
„A čo tak
niečo iné?“ pošepkala mi do ucha. Už na prvý pohľad som vedel že je to šľapka.
„Ak teraz so
mnou odídeš už ťa nepustím a budeš moja.“ Zavrčal som je do ucha.
„Nič iné
nechcem.“ Nalepila sa na mňa. Bola už pripitá. Potiahol som ju ku sebe
a prilepil sa na jej pery. Zahryzol som jej do spodnej a ona sikla
bolesťou. Ťahal som ju von z baru. Dlho netrvalo a už som mal rybičku na
udici. Hodil som ju na spodné sedadlo a sa dol si za volant. Celou cestou
sa venovala môjmu krku. Vedela čo robí.
Vošli sme do
mojej izby a ja som ju pritlačil o stenu. Roztrhal som je šaty
a spadli na zem. Pozrela na mňa.
„Kúpim ti
nové.“ Usmial som sa a vrhol som sa na jej krk. Hodil som ju na posteľ
a robil som s ňou čo len chcem.
Ellie POV
Celú noc som
nemohla oka zažmúriť. Stále som na neho myslela. Dostal sa mi pod kožu
a teraz nechce odísť. Celý čas na neho musím myslieť. Vzdychla som
a pozrela som von oknom. Dala som si hrubú mikinu a vyšla na balkón.
Sadla som si na hojdačku a zababušila sa do hrubej, bielej, chlpatej deky.
Pozorovala som hviezdy. Všetko naokolo bolo čierne. Do toho fúkal vietor.
Neviem prečo ale tento krát som sa bála. Lístie šumelo. Zavrela som oči
a sústredila sa len na ten vietor. Takto to bolo príjemnejšie. Pomohlo mi
to zabudnúť a zaspala som tam.
Bola som vo veľkom dome. Kráčala som
chodbami ale nikto tu nebol. Bola som tu len ja. Sama. Vošla som do veľkej
siene kde som zbadala Rogera a za ním čiernu osobu čo som videla aj na
pohrebe.
„Roger!“ zakričala som. Utekal ku mne
a objal ma.
„Kto to je?“ ukázala som na miesto kde
stál.
„Kto? Ellie som ti len ja a ty!“
pozrel na mňa.
„Nie. Tam v rohu stojí niekto
v čiernom! Pozri sa.“
„Ellie nič tam nie je. počúvaj ma.
Prišiel som sa len s tebou rozlúčiť. Neboj sa. Som celý čas s tebou.
Chýbaš mi.“ Znova ma objal. Spustili sa mi slzy.
„Aj mne chýbaš.“ Pošepkala som.
„Už musím ísť:“ odtiahol sa.
„Nie. Ostaň ešte.“
„Rád by som ale nemôžem. Zbohom
Ellie.“ Pobozkal ma na čelo a zmizol.
Tá osoba tam stále stála. Len čo som
ostala sama začal sa ku mne približovať. Cúvala som dozadu. Nabúrala som do
steny. Celá som sa triasla.
Dakujem :D som rada ze si to sem pridala:D chalani ako mafiani je to uzastne.. Je to nieco ine ako predosle poviedky a kazdybsi to obluby ako tie dalsie :D a Zayn ako bad boy proste sexy :Dd
OdpovedaťOdstrániťAwww zase nemám slov !!! Vždyť to je úplně D.O.K.O.N.A.L.É. ♥ rychle další :3
OdpovedaťOdstrániť