My Drugs 33

Carrotky ♥ sľúbená nová časť. Dočkali ste sa toho na čo už dlhšie čakáte :) Hádam sa vám bude páčiť a zanecháte aj nejaký KOMENT :) I hope You like ♥ SKUPINA NA FB TU!

Louis POV

Je po Vianociach. Veľmi ťažko sa mi odchádzalo od rodiny, priateľov. Mama so sestrami mi budú veľmi chýbať. Ale čo nevidieť ich znova uvidím. Vrátil som sa do Londýna. Nemohol som pokojne spávať po telefonáte s Miinim otcom. Je v Londýne. Ako som povedal nevzdám sa jej. Už som ju nechal dva krát odísť ale tento krát ju už nenechám. Je Silvester. Posledný deň v roku. Chalani plánujú veľkú party. Ja chcem niečo iné. Ísť za ňou. Tentoraz sa to dozviem. Musím. Nemôžem žiť celý život s otázkou PREČO! Ma vlastne nechala?

Zaklapol som notebook a zišiel dole.

„Tak čo bro?“ opýtal sa Liam.

„V pohode, čo ty?“  Pousmial som sa. Nik nevie o mojom pláne.

„Super. Posledný deň v roku!“ poťapkal ma po chrbte.

„Pozor!“ vbehla dnu Eleanor a buchla do Liama.

„Čo sa deje?“ opýtal som sa nechápajúc jej postoj.

„Potrebujem sa z niekým spojiť.“ Pozrela na mňa a doširoka sa usmiala. Vybrala laptop a začala niečo hľadať a potom čítať. Určite je niečo s jej kamarátkou a tak som išiel do obývačky. Bola tu Perrie a aj Danielle.

„Ahoj Loui.“ Usmiala sa Pezz. Kývol som jej a sadol si. Pozeral som na televízor aby som nemusel vidieť tie milostné pohľady a bozky. Vždy keď to vidím mi Mia chýba najviac. Eleanor utekala hore aj s mobilom pri uchu.

„Čo je s ňou?“ pozrel na mňa Harry. Mykol som ramenami. Mal som na niečo chuť a tak som si išiel niečo zobrať. Vytiahol som čokoládu. Na Eleanorinom laptope niečo ťuklo. Zistil som že je to e-mail. Bol som zvedavý a otvoril som ho.

Fajn. Dnes o 11 na námestí. Ako je možné že si u chalanov a nepýtajú sa ťa čo s tebou je. Som rada že si šťastná že am uvidíš ale nepríde im to čudné. Rovnako rada som aj ja. Tiež behám po celom dome a užívam si posledný deň v roku ale nie je to dokonalé. Nie je to také aké by to bolo s ním. Nemôžem prestať na neho myslieť. Po tom čo mi otec povedal že mu volal stále som v strese že ho stretne ale zároveň som veľmi šťastná lebo budem môcť znova vidieť tie jeho krásne oči a ten úsmev. Ja ti píšem a ty mi akurát voláš :D som zvedavá čo ej také dôležité že to musíš povedať a nie napísať  xD.

Ústa som mal otvorené do korán a neveril vlastný očiam čo práve vidím. Sedel som na stoličke a oprel sa dozadu. Skoro som s nej spadol. Čítal som si ho dookola a hlavne keď tam píše o mne. Aspoň dúfam že to je o mne. Predsa ja mám modré oči.

„ Nie. Som čistá. Nemaj strach.“ Počul som Eleanor ako sa smiala. Vošla dnu. Opatrne som sa otočil. Prišla aj s Harrym.

„Ako je možné že ti práve napísala Mia?“ postavil som sa. Pozerala na mňa a nevedela čo povedať.

„Ako je to možné!“ skríkol som. Chytil som ju za lakeť.

„Louis čo sa deje?“ pribehli aj ostatný.

„Louis, Ja-ja-ja ti to vy-vysvetl-lím.“ Koktala.

„Počúvam!“ pozrel som je do očí. Bola prekvapená. Sikla bolesťou. Pustil som ju a ona si do ruky zobrala laptop.

„Píšem si  s Miou emaily. Takto sme v kontakte. Píšeme si a všeličom.“ Povedala so sklonenou hlavou.

„Ako dlho?“ pristúpil som ku nej bližšie.

„Od prvého dňa  čo ťa opustila.“ Pošepkala.

„Takže ty si s ňou celý čas v kontakte?! A ja môžem hľadať hocijako. Hocijakú stopu ako ju nájdem a mal som ho pod nosom?!!“ zaťal som päste a kričal. Tak dlho som trpel a čakal na stretnutie s ňou. Na toto stretnutie. A stačilo sa pozrieť len do jej blbého laptopu a našiel by som ju hneď v prvý deň.

„JA. Nemohla som ti to povedať. Požiadala ma o to Mia.“ Zdvihla hlavu, keď sa na mňa pozrela znova ju sklonila. Otočil som sa a išiel ku dverám.

„Louis. Kam ideš?“ nevedia že je tu. Zobral som bundu a obul sa.

„Idem si po vysvetlenie.“ Povedal som a zmizol. Neviem či sa mám hnevať alebo byť aj rád. Neviem čo si písali ale som si jedným istý že ešte stále nezabudla.

Zastal som pred domom a vystúpil. Pribehol som ku dverám a zazvonil.

Mia POV:

Lili niekde išla. Vanessa a otec išli ešte niečo dokúpiť. Ja sedím doma a nudím sa. Pozerám nejaké filmy a napchávam sa čokoládou. Niekoľko krát po sebe zazvonil zvonček. Že by už prišli? Veď kľúče majú. Znova začalo zvoniť. Postavila som sa a pomalým krokom išla ku dverám.

„Čo horí?!“ prekrútila som očami a otvorila dvere. zdvihla som hlavu a keď som ho zbadala hneď som ich zavrela.

„MIA! Otvor  mi dvere!“ zabúchal na ne. Všetky bunky v tele ako keby odumreli. Nevedela som ničím pohnúť. Žmurkala som a pozerala na dvere.

„Neodídem kým neotvoríš!“ znova zabúchal. Pokrútila som hlavou. Zase som všetko cítila a pohla som rukou ku dverám. Stlačila som kľučku a pomaly otvárala. Ako náhle dvere boli do korán otvorené Louis vletel dnu a tuho ma objal. Zavrel dvere a ťahal ma do obývačky stále v objatí. Spamätala som sa a ruky som obmotala okolo jeho krku a dýchala jeho mužskú vôňu ktorá ma vždy omámila. Je ako moja droga. Nie on je moja DROGA!

Odtiahol sa a pozrel sa na mňa. Znova som mohla vidieť jeho modré oči. Nevedela som od neho odrhnúť pohľad.

„Aj keď si nechcela vedela si o mne všetko.“ Pošepkala som. pokrčila som čelo.

„Viem to. Viem že si celý čas bola v kontakte s Eleanor.“ Urobila som krok dozadu. Ona mu to povedala? Prezradila ma?

„Ona..?“ nedopovedala som.

„Nepovedala mi to. Prečítal som si email čo si jej poslala.“ A vie to. Vie všetko.

„Čítal si všetko?“

„Nie, iba poslednú správu. Prečo? Prečo ona? Prečo si, si vybrala ju? A ako ste sa dohodli? Tu nemáš kde uriecť.“ Pristúpil ku mne. Začala som chodiť hore dole po obývačke.

„Ja som ju poprosila aby sa ku tebe dá sa povedať vrátila. Nechcela som aby si ostal sám. Chcela som aby ti pomohla. Pomohla zabudnúť. A keď som prišla do New York zasiahlo ma to ešte viac. uvedomila som si že som urobila chybu že som odišla. Bolelo to ešte viac keď som si uvedomila že bez teba ani nemôžem žiť ako človek.  Potom ťa s ňou dali do kopy a to som si už myslela že ťa už stratím navždy. Cesta späť nebola. Ako by aj mohla. Zničiť život som ti nemohla. Takže ani som nemohla ostať. Všetko sa zdalo byť zabudnuté. Ty si vyzeral šťastný kým som ťa nevidela v TV a potom keď Eleanor nevymyslela diabolský plán  aby som sa s tebou stretla.  Ešte pred tým v ten deň. Som si všetko komplet uvedomila že pravda by možno bola lepšia keď som stretla Harryho. Zachránil mi život. skoro ma zrazilo auto a on ma zachránil. A večer si prišiel na rad ty a druhé zbohom. Druhé lúčenie a posledný krát som ťa videla. Klamala som samu seba keď som si myslela že to bude dobré. Keď som si myslela že...“ zlyhal mi hlas a začala som plakať. Povedala som mu skoro všetko. Hovorila som mu všetky moje pocity čo som mala vo vnútri. Ktoré som nikomu nepovedala okrem Eleanor.

„Ako by  nebola El tak by som bola niekde na psychiatrii“ pošepkala som. sadla som si na zem a oprela o sedačku. Pocítila som teplý dotyk na kolene. Zdvihla som hlavu a videla rozmazane. 

„Neplač.“ Utrel mi slzy. Objal ma.

Louis POV:

Mal som pocit že všetko nepovedala. Ešte niečo tajila a ja som vedel čo. Ešte nepovedala skutočný dôvod prečo odišla. Kľakol som si ku nej a chytil ju za koleno. Zdvihla hlavu a uplakanými očami na mňa pozrela.

„Neplač.“ Povedal som smutne. Keď ju takto vidím bolí to. Utrel som jej slzy a objal ju.

„Pre mňa to tiež nebolo ľahké. Všetci ma presviedčali že si zabudla a že zabudnem aj ja. Keď som sa pohádal si Simonom a Paulom. Hádzali na teba špinu ale ja som im neveril a nepočúvam. Prikázali aby som sa vrátil ku Eleanor. Ak by som to neurobil tak by bol možno aj koniec One Direction. Tieto mesiace neboli o ničom len o pretvárke a plaču po nociach. Sny s tebou.“ Odtiahla sa o do mňa a začala znovu chodiť po izbe hore dole.

„Ako? Ako je to možné!? Ako môžeš po tom všetkom čo som ti spôsobila. Skoro sa kvôli mne rozpadla skupina. Kvôli mne si bol ako troska. Ničila som vám životy aj keď som s vami neostala. Ako môžeš po tom všetkom stále na mňa myslieť? Ako môžeš po tom všetkom ma ľúbiť?“ znova sa rozplakala. Pribehol som ku nej.

„Ako by som mohol prestať? Ako som mohol na teba zabudnúť? Moje srdce patrí len tebe a ja bez teba, bez teba som nikto. Toto obdobie bolo pre mňa to najhoršie na svete!“ pozeral som jej do očí.

„Ani ja nemôžem zabudnúť! Ani ja ťa nemôžem prestať ľúbiť. Nedá sa to!“

„Je to nemožné!“ doplnil som ju. Pohladkal som ju po líci.

„Tak po tom prečo? Ak mi aj teraz povieš aby som ťa nechal ísť môžeš si byť istá že nenechám. Už ťa viac nenechám ísť. Nedovolím ti to a nedovolím to ani sebe! Povedz mi ten dôvod!“

„Ten dôvod už neexistuje Louis.“ Skoro kričala a silno ma objala. „Už nie je.“ šepkala dookola. Teraz som tomu už nechápal. Vzlykala a žmolila mi tričko.

„Keď už teda nie je prečo si sa nevrátila?“

„Nemohla som. nemohla som prísť ako keby sa nič nestalo.“ Potiahla nosom a odtiahla sa, „V ten deň keď som utiekla z vili kvôli Eleanor a tí chlapi ma zneužili.“ Sklonila hlavu, „S jedným s nich som otehotnela!“ vyviazla s môjho objatia. Ona bola tehotná? Nenašiel som teraz vhodné slová. Nevedel som čo povedať. Bez toho aby som si to uvedomil vypadla zo mňa prvá veta čo mi behala po rozume.

„Prečo, prečo si mi to nepovedala?“ 

„Ahah (smiech) čo by sa tým vyriešilo? Alice a aj Eleanor mi to povedali. Ale nič by sa nezmenilo. Tak či tak by som musela odísť. Ako by si mohol byť s ku...“ išla povedať to slovo čo nie je pravda.

„NIE! Toto nehovor! Nie je, nebola to tvoja chyba! Vyriešilo by sa to. Určite by som ťa neopustil. Ako si na to mohla pomyslieť? Aj keby nebolo moje nevyhodil by som ťa a neopustil.“  Chytil som jej ruku. Stisla mi ju.

„Môže existovať až tak silná láska že prekoná aj tu najväčšiu, najťažšiu a najhoršiu prekážku?“  pozrela na mňa a jej drobnou ručičkou sa dotkla môjho líca.

„Ak je láska až tak moc silná prekoná aj to nemožné! Aj Keď sa dvaja ľudia rozdelia a ľúbia nikdy nevyprchá. A keď sa ich cesty znovu prepletú môžu začať od znova.“ Podišiel som bližšie a prameň vlasov jej dal za ucho.

„Bojím sa že mi nemôžeme byť spolu.“ Pošepkala.

„To nie je pravda. Každý si zaslúži druhú šancu a zaslúžime si ju aj my dvaja.“  Oprel som čelo o to jej.

„Milujem ťa.“ Usmiala sa

„Milujem ťa.“ Úsmev som jej opätoval. Nemohol som viac čakať a pritisol som sa na jej pery.