My Drugs 35

Carrotky! Po 100 rokoch konečne nová časť.Taká možno od veci. Ale písala som to ako som to cítila. Za chyby sa vopred ospravedlňujem. Prosíím zanechajte KOMENT. I hope You Like It ♥

Zobudila som sa na dotyky po mojom tele a teplé bozky po tvári. Pomaly som otvorila oči a zbadala pred 

sebou usmievavú tvár.

„Dobre ráno.“ Pobozkal ma.

„To najlepšie.“ Voľne som obmotala ruky okolo jeho krku.

„Keď som sa zobudil myslel som si že to bol len krásny sen ale potom som ťa zbadal a bola si tu takže sen to nemôže byť.“ Usmial sa. Uštipla som ho.

„Au!“

„No vidíš, nie je to sen“ zažgerila som sa.

„Ty moja carrotka!“ začal ma štekliť. Začala som sa smiať na celú izbu možno ma bolo počuť aj dole.

„Dobre už doosť!“ povedala som medzi smiech. Prestal a ja som sa mohla nadýchnuť.

„Šťastný nový rok.“ Pošepkal.

„Aj tebe.“ Pobozkala som ho a sadla si na posteľ. Pozerala som pred seba.

Keby som bola v Španielsku napichala by som sa a potom prespala celý deň. Toto sa mi páči viac. zobudiť sa pri mužovi ktorého milujem najviac na svete a ktorý miluje mňa.

„Mia?“ chytil ma za plece. Trhla som sa.

„Deje sa niečo?“ posadil sa pozrel na mňa.

„Nie, len premýšľam.“ Usmiala som sa.

„A o čo?“ usmial sa.

„To je jedno. Som hladná nejdeme dole?“ opäť som si ľahla.

„Tak poďme.“  Otočil sa mi chrbtom. Posadila som sa a naklonila sa ku nemu.

„A čo najprv spoločnú sprchu?“ pošepkala som provokačne. Otočil sa a v očiach sa mu zjavili iskričky.

***

Louis POV

Po divokej sprche sme vyšli a obliekli. Mii som dal moje tričko a jej pásikavé tepláky.

„Keď som ich videl musel som si ich zobrať. Dokonca som na nich spával.“ Priznal som sa.

„Si úžasný a preto ťa tak milujem.“ Usmiala a objala ma. Svojimi pažami som objal malé telo a hladkal po chrbte.

„Aj ja ťa milujem.“ Pošepkal som.

„Aj ja mám niečo tvoje. Tričko čo si u mňa mal. Zobrala som si ho a každú noc som v ňom spávala.“ Odtiahla sa. Doširoka sme sa usmiali a išli dole. Bol tam len Niall. Sedel na stoličke a v dlaniach mal hlavu.

„Dobre ráno.“ Povedali sme na raz. On len kývol.

„čo sa deje bro.“ Prisadol som si ku nemu.

„Včera som to prehnal. Vlastne dnes.“ Povedal unavene.

„Ja sa sťažovať nemôžem.“ Mia sa vystrčila od chladničky a škaredo na mňa pozrela. Žmurkol som na ňu a ona niečo vytiahla. Postavila sa ku sporáku a začala kuchtiť.

„Louis?“ ozvala sa po chvíli. Otočil som sa ku nej. V ruke držala prívesok čo mi nechala.

„Ty si, si ho nechal?“ pozrela prekvapene.

„Nemal som? Aspoň niečo mi ostalo.“ Postavil som sa. „Celý čas som to nosil zo sebou. Len teraz keď som išiel na Vianoce za rodinou som to zabudol.“

Doširoka sa usmiala.

„Aj ja som to celý čas mala na krku. Len tu v Londýne som to dala dole.“ Pozrela znovu na mňa. „Počkaj.“ Hodila mi utierku a utekala hore. Niečo tu začalo smrdieť. Boli to lievance na panvici. Boli čierne. Dal som ich na tanier.

„Pozri.“ Povedala a ja som sa otočil. Presne do seba zapadali.

„Teraz už sú spojené.“

„A zdravé ako tie naše.“ Podišla ku mne a objala ma.

„Necháme si ich?“ opýtal som sa.

„Myslím že netreba. Budú nám pripomínať minulosť.“ Odtiahla sa. Prikývol som.

Mia poukladala lievance na taniere a položila na stôl. Niall sa na nás pozeral ako na retardou ale mne to bolo jedno. Usmial som sa na neho a sadol si. Odkrojil som lievanec a dal ho do úst.

„Pomôžte mi lebo zomriem!“  prišiel Zayn a držal sa za hlavu.  Niall mu venoval pozornosť ale ja nie. Natiahol som ruku a chcel mu uchmatnúť lievanec ale všimol si to.

„To je moje!“ skríkol.

„Ticho!“ povedal Zayn a sadol si.

„Nebuď pažraví a podeľ sa.“ Pozrel som škaredo.

„Tu más moje ja nechcem.“ Posunula mi Mia svoj tanier a postavila sa.

„Mate tu všetko ako pred tým.“ Povedala a podala Zaynovi tabletku s pohárom vody.

„Ďakujem.“ Usmial sa na ňu. Žmurkla na neho a sadla si ku mne.

„Dobre ránko.“ Vo dverách sa objavil svieži Harry.

„Dobre ráno.“ Povedali sme naraz. Potom prišiel aj Liam s Daniele za nimi Perrie a ako posledná Taylor. Ako je možné že spala tu. Podišla ku Harrymu a pobozkala ho.

 Mia mi sedela na kolenách a kŕmila ma.  Všetci sa smiali ale nám to bolo jedno.

„Iba závidíte.“  Povedal som s plnými ústami.

„A čo?“ nadvihol obočie Liam.

„Že vás nekŕmia vaše priateľky.“ Mia ma štuchla. Všetci ostali ticho a ja som sa víťazoslávne usmial. Keď sme sa najedli všetci zmizli a Mia tu ostala sama. Pomohol som jej z riadom. Utierala pohár a keď ho chcela položiť spadol jej a rozpil sa.

„Do riti.“ Zanadávala. Čupla si ku tomu a začala to zbierať.

„to je v poriadku, nezbieraj to, pozametám to.“ Kľakol som si ku nej.

„Au.“ Povedala. Prst si dala do úst.

„Ukáž.“ Postavila sa. Zo šuplíka som zobral leukoplast a zalepil jej ho.

„Sem nemehlo.“ Pošepkala.

„Moje nemehlo.“ Pobozkal som ju na čelo. Objala ma.

Potom som to pozametal a išli sme ku ostatným.

„Ja už idem je tu nečistý vzduch.“ Postavila sa Taylor a pozrela na Miu. Pritúlil som si ju ku sebe. Ona sa hneď odtiahla a utekala preč. Postavil som sa.

„To bolo...“ radšej som sa odmlčal a utekal za ňou. Vošiel som do izby. Mia sedela na posteli a tvár mala v dlaniach.

„Zlatko.“ Chytil som ju. „Nevšímaj si to. Je to Taylor.“

„T-to sa nedá. Čo tým myslela?“ pozrela na mňa uplakanými očami. zotrel som jej slzy.

„Ona je taká. Už som ti povedal že keď plačeš tak ma to bolí. Usmej sa.“ Pohladkal som ju po líc. Sklonila hlavu. Objal som ju.

Ležali sme v posteli a zase rozprávali o úplných somarinách. Rozmýšľal som nad tým že by sme mohli byť sami.

„Mia?“

„Hmm?“

„Čo by si povedala na výlet. Len ty a ja. Sami niekde ďaleko. Za chvíľu máme skúšky na turné a potom odovzdávanie a hneď potom začne turné.“ Povedal som na jeden nádych.

„Ja neviem. Nie je to zlý nápad ale chcela som náš vzťah ešte nachvíľu udržať v tajnosti. Nechcem hneď čeliť nátlakom ľudí.“ Posadila sa a pozrela na mňa.

„Nikto nebude vedieť kde sme.“

„Uvidí ťa jedna baba, odfotí, dá na interne a už to bude vedieť celý svet.“

„Tak pôjdeme niekde kde nás nikto nepozná.“

„Ak nájdeš také miesto tak z radosťou pôjdem.“ Zasmiala sa a potriasla s hlavou. Ľahla si ku mne.

„Tak to beriem.“ Usmial som sa.

„No tak, Loui aj ty vieš že také miesto nie je.“

„O to sa už neboj, ja niečo vymyslím.“ Pobozkal som ju do vlasov. Mykla plecom.

Dvere sa otvorili a stál tam Harry.

„Ahojte. Prepáčte ale Mia chcem sa ti ospravedlniť za Taylor.“ Povedal opatrne.

„V poriadku. Som zvyknutá že ma ľudia nemajú radi.“ Povedala rýchlo a ja som tomu nechápal.

„Ako že...“

„Až na pár výnimiek. Vždy som bola škaredé káčatko.“ Postavila sa na nohy. Nič som ku tomu nepovedal lebo som si spomenul ako mi hovorila o jej minulosti.

„Dobre. Tak nejdem rušiť.“ Harry odišiel. Stála nado mnou a pobavene na mňa pozerala.

„Čo?“ nadvihol som obočie.

„Nič.“ Chytila vankúš a udrela ma.

„Hééj.“ Chytil som vankúš a tiež ju udrel. Začala sa vankúšová vojna a všade naokolo začalo lietať perie.  Smiali sme sa ako o dušu a bili po celej to ani nehovorím. Všetko bolo biele.

„Dobre už dosť, nevládzem.“ Zastala a vydýchla. Pustil som vankúš.

Mal som pokušenie pobozkať ju a to som aj urobil. Prilepil som sa na jej pery. Objal som jej boky a išiel dole. Chytil som ju za zadok a ona vzdychla do bozku. Využil som to a zapojil aj jazyk. Odtiahol som sa a nadýchol.

Chcem len povedať že proti Taylor nemám nič ale tak napadlo ma to.. neberte to zle!