„Už sa
neviem dočkať na večer.“ Povedal som usmievajúc sa do telefónu.
„Ani ja,
aj keď to je za dve hodiny. Večer som u teba.“ Povedala Mia
a nepochybujem že sa tiež smiala.
„Pa“
povedal som.
„pa.“
Zložila a ja som mobil hodil na posteľ.
Som
zvedavý ako zareaguje na to prekvapenie. Otvoril som dvere a zišiel dole
kde bol Zayn.
„Čo tu
robíš? Si tu viac ako keď si tu býval?“ zastavil som v obývačke.
„Každý
máme vlastný byt a aj tak sme tu. Takže ticho.“ Pozrel na mňa. Nič som
nepovedal a sadol si ku nemu. Pozeral som na obrazovku televízora ale
nevnímal som ho. Nemohol som sa sústrediť na nič iba na ňu a na to ako asi
bude reagovať.
„A prečo
vlastne nie si ty vo svojom byte?“ prerušil ma Zayn.
„Uff, no
samému mi je smutno.“ Zažgeril som sa. Pokrútil hlavu. Keby tak vedeli že som
ho predal.
Išiel
som si dať ešte sprchu. Voňavý, a v čistom oblečený som sa vrátil dole
a akurát sa po celom dome ozval zvonček. Utekal som ku dverám
a dokorán ich otvoril.
„Ahoj.“
Doširoka som sa usmial keď som ju zbadal v celej jej kráse.
Mia POV
Len čo
som dovolala s Louisom mobil som položila na stolík a vbehla do
sprchy. Poriadne som sa umyla. Len v uteráku som si vysušila vlasy
a išla do šatníka. Niečo jednoduché úplne postačí.
Legíny s farebnými
vzormi, čierne tričko na ramienka a na to žltý sveter. Šatka okolo krku
a na oči doplnkové okuliare bez dioptrií. Make up som si nechcela dávať
a hlavne nie teraz na večer. Do čiernej kabelky cez plece som dala
potrebné veci a zišla dole. Vošla som do obývačky.
„Ahooj.“
Povedal Miguel s Alice.
„Ahoj“
usmiala som sa. „nemohli by ste ma hodiť ku Louisovi?“ zahryzla som si do pery.
„Iste,
aj tak už ideme.“ Miguel sa postavil a Alice. Objala som otca
a Vanessu a išli sme.
„Už si
musím konečne urobiť vodičak.“ Sadla so si na sadne sedadlo a ruky
prekrížila na prsiach.
Vyhodili
ma pri dome a ja som namierila ku dverám. Zazvonila som na zvonček
a čakala. Otvoril Zayn.
„Ahoj.“
Usmial sa a objal ma.
„Ahoj.“
Úsmev som mu opätovala a vošla dnu.
„Ani sa
nevyzúvaj ideme preč.“ Pribehol Louis a prilepil sa na moje pery. Odtiahol
sa a ja som mu dala ešte jednu pusu. Preplietol naše ruky a vyrazili
sme.
Kráčali
sme londýnskymi ulicami.
„Kam to
vlastne ideme?“ opýtala som sa po chvíli.
„Uvidíš.“
Objal ma okolo pása a pobozkal do vlasov.
„V tých
okuliaroch si zlatá.“ Zasmial sa. Pocítila som pálenie lícach. Radšej som zmenila tému a rozprávali sme
o všetkom čo nás napadlo. Frustruje ma to. Stále máme o čom
rozprávať. Aj keď je to úplná hovadina vždy sa niečo nájde čím sa
zabavíme. Zastavili sme pred veľkým,
luxusným činžiakom.
„Čo tu
robíme.“ Pozrela som na neho.
„Poď
a uvidíš.“ Potiahol ma a už sme boli dnu.
„Dobrý
večer. pán Tomlinson.“ Ako to vrátnik
vyslovil dvíhali sa mi kútiky úst dohora.
„Dobrý
večer aj vám.“ Usmial sa a pokračovali sme ku výťahu. Len čo sa zatvoril
som sa začala smiať.
„Čo ti
je?“ pozrel na mňa nechápavo.
„Nemôžem
sa smiať pán Tomlinson.“ Pozrela som na neho vážne a znova sa začala
smiať. Vedel o čom hovorím.
„Prestaň
sa smiať. Aspoň niekto ma berie vážne.“ Otočil sa chrbtom. Výťah zastal
a vyšiel urazený.
„Veď aj
ja ťa beriem vážne.... občas.. ale prišlo mi to smiešne lebo som to počula prvý
krát. No ta, nehnevaj sa.“ Objala som ho zozadu
a kráčala. Zastal. Otočil sa ku mne.
„Ešte
niečo budeš musieť urobiť aby som ti odpustil.“ Ukázal na svoje pravé líce.
Bokom som na neho pozrela a potom mu tam vtisla bozk. Usmial sa
a nastrčil aj druhé. Zasmiala som sa a aj tam som ho pobozkala.
„A ešte
tu.“ Pošepkal a prilepil sa na moje pery.
„Si
blázon.“ Povedala som pomedzi bozky.
„Do
teba.“ Odtiahol sa a pokračoval v ceste. Zastal pred čiernymi dvoj dverami. Bolo tam napísané. Louis a Mia.
Pozrela
som na neho.
„Neverím.“ Pozrela som znova na menovku. Odomkol dvere
a vošli sme dnu. Kráčali sme dnu a ja som zhlboka dýchala.
Vošli
sme do veľkej miestnosti.
„Čo
povieš na to aby sme už boli stále spolu. Chcem sa pri tebe zobúdzať každý deň.
Chcem byť s tebou každú voľnú sekundu.“ Chytil mi obidve ruky
a stisol. Stisk som mu opätovala.
„Je to
úžasné. Tiež to chcem ale nie je to skoro?“ pozrela som sa naokolo.
„Vôbec
nie.“ Riekol.
„Ďalšie
sťahovanie? Už ma porazí.“ Pozrela som na neho a usmiala sa.
„To
znamená áno?“ pozrela na mňa prekvapene ale aj šťastne. Len som s úsmevom
prikývla.
„Milujem
ťa!“ skríkol a silno ma objal. Zdvihol ma zo zeme a zatočil sa so
mnou.
„Ja teba
viac.“ položil ma na zem, „Sľúbme si že už žiadne sťahovanie a žiadne
odlúčenia. Už by som to nevydržala.“ Pozrela som na neho vážne.
„Sľubujem“
„Sľubujem.“
Povedala som po ňom a následne ho
znova objala.
„Poď si
ho pozrieť.“ Odtiahol sa.
Ten byt
bol krásny, priestranný.
„Na čo
ti je prázdna izba?“ vošla som dnu.
„To sa
ešte dorieši. Vieš nikdy nevieš.“ Uškrnul sa.
„Tie
tvoje zmysluplné vety nikdy
nepochopím.“ Pokrútila som hlavou
a vyšla von. Vrátila som sa do obývačky.
„Na čo
ti je klavír?“ sadla som si ku nemu
a otvorila klávesy.
„No, ja
hrám.“ Oprel sa oň.
„Si
robíš srandu.“ Svoj pohľad som venovala jemu.
„Nie.“ Prisadol si. Ruky položil
na klávesy a začal hrať. Spoznala
som že je to známa skladba na klavíri. River Flows In You. Ruky pritisol ku telu a pozrel na mňa.
„Krása.“ Pošepkala som bez dychu.
„Ďakujem.“ Pousmial sa.
Keď to hral bol tak uvoľnený, krásny, bol svoj. Milujem ho ešte viac ako pred tým.
„Je tu ešte niečo.“ Postavil sa a zišiel
schodíky ku stolíku a niečo zobral. Podišla som ku nemu.
„Mám miesto kde budeme len my dvaja.“ Otočil sa
ku mne a ukázal mi dve letenky.
„A kam?“
„Je to v Rio De Janeiro. Ostrov Esme.“ Usmial sa.
„Ale veď tam. Niečo mi to hovorí.“
„Ak ti to pripomína film tak áno. Budeme ako
Edward a Bella.“ Zasmial sa a ja s ním.
„Len ty a ja?“ nadvihla som obočie.
„Len ty a ja, ak sa o tom nik
nedozvie.“ Podišiel ku mne a ja som ho hneď objala.
Sadli sme si na sedačku. Objal ma a ja som
sa ku nemu pritúlila. Bolo ticho. Tento krát sme nič nehovorili iba ticho
sedeli.
Louis POV:
Myslí si že ej to všetko ale chystám pre ňu
ešte o mnoho viac. je to len začiatok. A spoločné bývanie je
začiatok. Dovolenka je len štart kde bude aj oja rodina s Miinov. Je na
čase aby sa spoznala s tou mojou. A neskôr budú ďalšie. Zajtra je chcem dať takú maličkosť.
Zložili sme sa na to s chalanmi a aj keď sme nechceli prispel aj Miin otec
lebo by nám to inak nedovolil.
„keď som s tebou, môj život je taký,
o akom sníva milióny dievčat.“ Pozrela na mňa s iskričkami
v očiach. Pousmial som sa. Táto veta mala dva zmysli podľa toho ako žijem
a ona to zjavne na mne videla.
„Nie preto že si hviezda po celom svete. Ja nie
som preto kvôli tebe. Pamätáš že som nevedela kto ste kým mi to Alice
nepovedala? Som pre aký si. Preto že si Louis Tomlinson. A pri tebe je môj život taký ako v rozprávke.
Aký som nikdy nezažila. Preto by mi malo tých
milióny dievčat závidieť. Pre
život aký s tebou prežívam. Pre tie najkrajšie momenty.“ Skotúľala sa jej
slzy po líci. Hneď som jej ju zotrel.
„Si moja stratená princezná ktorú som našiel.“
Doširoka som sa usmial a pobozkal ju na nos.
„A ty si môj vyvolený princ.“ Tiež sa usmiala
a pobozkala ma.
„Počkaj kedy vlastne odchádzame?“ odtiahla sa.
„Veď som ti to hovoril. Zajtra.“ Viem že som to
nehovoril ale tak trošku srandy nezaškodí.
„nehovoril si to!“ buchla ma do ramena.
„Hovoríš že zajtra? Veď ja nie som ešte zbalená!“ postavila sa.
„Ideme zajtra večer. Neboj sa to stihneme ani
ja nie som pobalený!“
„Ty si chlap. Ty to budeš mať hneď ale ja mám
možno len jedny plavky.“ Pozrela na mňa.
„tie ani nebudeš potrebovať.“ Vypľazyl som jej
jazyk.
„Louis!“ povedala hlasnejšie.
„dobre, dobre.“ Zdvihol som ruky
v obrannom geste.
„Zajtra ešte stihneš ísť na nákupy nie?“
postavil som sa vedľa nej.
„Možno áno. Radšej poďme.“ Išla ku dverám.
„A sťahujeme sa hneď po dovolenke.“ Zakričal
som na ňu a išiel za ňou.
„Ako dlho tam budeme?“ opýtala sa vo výťahu.
„Týždeň, možno dva. A len čo prídem pôjdem
do štúdia a budem tvrdo pracovať.“
„A kedy sa chceš potom sťahovať?“ pozrela na
mňa.
„O to sa neboj. Polka je už zariadená už len
osobné veci a je to.“ Žmurkol som. povzdychla si.
Po ceste sme zase blabotali o somarinách.
Išiel som ju odprevadiť ku nej domov. Rozlúčil som sa s ňom pred dverami
a odišiel. Domov som to mal trošku dlhšie ale nemohol som ju nechať ísť
samu. Keď som prišiel domov išiel som do
garáže či sa už Harry vrátil. Musel lebo tam bolo auto pre Miu. Dúfam že sa jej
bude páčiť. Áno je to ten darček na ktorý sme sa zložili.
Vošiel som do domu. V obývačke sedeli
chalani a pozerali horor. Niall vyzeral dosť vystrašene. Pučil do seba
popcorn a ja som sa potichu smial. Niečo ma napadlo. Ani si nevšimli že
som stál za nimi. Všetci sedeli na sedačke vedľa seba. Čupol som si a chytil
sedačku. Na tri som ju podvihol a oni spadli a začali kričať. Potom
som vyskočil na nohy a tiež kričal ešte viac sa zľakli. Ja som sa hneď
začal rehotať na celý dom a oni keď sa spamätal hneď zo seba zliezli
a postavili sa. Váľal som sa po zemi.
„Si idiot Louis.“ Povedal Harry a hodil po
mne popcorn.
„Mali ste sa vidieť!“ povedal som pomedzi
smiech a snažil sa napodobniť tie ich vystrašené tváre.
„prestaň, nie je to smiešne!“ hodil po mne
vankúš Zayn.
„Ale je a veľmi!“ dal som sa na štvornožky
a plazil sa do kuchyne. Napil som sa čistej vody lebo mi vyschlo
v hrdle a vrátil sa ku chalanom.
Film už vypínali a napravovali sedačku. Škaredo na mňa pozerali.
Mykol som plecom a vyšiel hore do izby. Určite mi to budú chcieť vrátiť
radšej som zamkol lebo sa chcem poriadne vyspať.
Preobliekol som sa do pyžama a ľahol si do
mäkkej postele. Zavrel som oči a ponoril sa do ríše snov.
Mia POV
Pozdravila som otca a vybehla som na
poschodie. zaklopala som Lili na dvere.
„Áno?“ otvorila dvere.
„Máš zajtra doobeda čas? Potrebujem nákupy“
pozrela som na ňu psími očami.
„Iste. Pôjdem rada. A inak idem triediť
šatník. Všetko čo vyhodím si budeš môcť nechať.“ Usmiala som sa na ňu.
„myslíš to vážne.“ Vypúlila na mňa jej veľké
zelené oči.
„Samozrejme. Si oja malá sestrička čo by som
pre teba neurobila.“ Objala som ju, „A
mimochodom zajtra o deviatej aby si už bola pripravená.“ Odtiahla
som sa. Prikývla a ja som odišla do mojej izby. Preobliekla som sa do
teplého pyžama a zaspala hneď len čo
som hlavu zaborila do vankúša.
Obývačka ;)
Je to BOŽÍ :3
OdpovedaťOdstrániť