utorok 29. októbra 2013

My Drugs 41. časť

Po dlhej dome NEW part. Ďakujem že ho ešte stále čítate. Budem rada aj za COMMENT. Som smutná že na minulej časti nebol ani jeden :/ Čo už. 
Rozhodla som sa že časť budem pridávať raz za týždeň.
HOPU U LIKE IT :3 
Pridajte sa --> https://www.facebook.com/groups/141406319401980/
41 časť:
Louis POV
Zaspala v obývačke na mojich kolenách. Utešoval som ju ako sa dalo ale nezabralo to. Celý čas plakala. Trhalo mi to srdce. Nechcem ju takto vidieť. Trpieť. Je moja princezná. Bojím sa o ňu že sa jej niečo stane. Keď som videl ako dnes omdlela zľakol som sa ako nikdy. Tot predsa nie je možné. Všetci tak kričali aká je štetka. Ako ju nenávidia. Tie baby, ktoré ma ku sebe stiahli povedali že sa ku mne nehodí ale ja som im povedal že sa ľúbime a aby náš rešpektovali. Nič nepovedali. Poďakovali mi za fotku a to bolo všetko. Musím niečo vymyslieť aby sa upokojili. Aspoň to. Aby dali Mii pokoj. Bude mať teraz peklo. Prenasledovanie neskončí. Chcem byť pri nej a chrániť ju. Nespustiť ju z očí. Dávať na ňu pozor. Rozosmievať ju. Vidieť ju šťastnú. Ale kým tu budú oni tak nebude.
Zobral som ju do svojho náručia a išiel s ňou hore do mojej izby, ktorá už bola prázdna. Perrie s Danielle a chalani to stihli všetko vypratať. Už nech sme tam. bojím sa odísť na turné. Nechať ju tu. Bude mi chýbať a hlavne sa budem o ňu báť. Položil som ju na posteľ a prikryl dekou. Ona a využívať ma. Musia byť slepí ak si to o nej myslia. Tak krehké drobné láskavé milujúce priateľský a aj trpiace dievča som nikdy v živote nevidel. Prežila si v živote peklo a zažíva ho znova. Ľahol som si vedľa nej a pritiahol ku sebe. Pokrčila nosom a objala ma okolo brucha. Zasmial som sa nad tou grimasou. Pobozkal som ju do vlasov a snažil sa tak isto zaspať.
***
Ráno keď som sa zobudil Mia stále sladko spala. Usmievala sa tak sa jej muselo asi niečo snívať. Začal som ju obsypávať motýlími bozkami. Pokrčila nosom ako vždy keď sa jej niečo nepáčilo, či už spala alebo nie. Prižmúrila len jedno oko.
„Good Morning for my life.“ Usmial som sa.
„Morning.“ Zachrapčala. Pozeral som na ňu s úsmevom. Nevedel som sa stále nabažiť jej krásou. Nikdy jej nebudem mať dosť. Vždy budem obdivovať jej detskú tvár. 
„Nepozeraj sa na mňa.“ Zakryla mi jej drobnými rukami oči.
„Budem.“ Chytil som jej ich a dal preč. Usmial som sa a pobozkal ju na čelo.
„Si hrozný.“ Strčila do mňa a ja som sa prevalil vedľa nej na chrbát.
„Aj ja ťa milujem.“ Zakričal som keď išla do kúpeľne. 
Postavil som sa a preobliekol som sa. Premýšľal som nad ňou keď mi zazvonil mobil. Svietilo tam Paulove meno. Teraz nemám náladu s ním hovoriť. S nikým. Mobil som nechal na miesto a keď sa Mia vrátila vystriedal som ju. Umyl som si zuby a prečesal vlasy aby boli ako vždy. Vyšiel som a s úsmevom sme išli dole. Boli tu už chalani a aj Pezz s Dan.
Spoločne sme raňajkovali.
„Dnes sa ideme do bytu. Do nášho bytu.“  Pozrel som na Miu.
„NIE. Ešte nie!“ ozvala sa Perrie.
„Prečo?“ povedali sme s Miou na raz.
„Musím ešte niečo dokončiť. Príďte tam večer okolo 9 PM.“ Žmurkla na nás a v očiach skrývala niečo čoho som sa bál.
Mia sa postavila a odišla. Tiež som sa postavil a išiel za ňou.
„Mia, deje sa niečo?“ zastavil som ju.
„Nie. Iba som si..“ pozrela do zeme.
„Spomenula na včerajšok?“ dokončil som za ňu. Silno ma objala a ja ju tiež.
„Nemysli na to. Bude to dobré.“ Hladkal som ju po chrbte. „Mám nápad. Poďme všetkým ukázať ako veľmi sa ľúbime a že nás nerozdelia.“ Chytil som jej tvár do svojich rúk a pobozkal ju.“
„Tak dobre.“ Pošepkala. Usmial som sa na ňu a ona tiež. Zišli sme opäť dolu.
„Kam idete?“  zastavili nás.
„Ukázať svetu našu lásku!“ povedal som s úsmevom. Všetci prikývli a my sme vyrazili. Obidvaja v rovnakých teplákoch a voľných tričkách a na vrchu mikiny.
„Ideme pešo?“ pozrel som na ňu.
„Ale ak ma niekto napadne si za mňa zodpovedný.“  Povedala s humorom. Takto nech berie všetkých heterov.
„OK. Risknem to.“ Objal som ju okolo pásu a išli sme.
„Pozri. Myslím že keď už budeme mať vlastný byt a ukážeme že to myslíme vážne bude to dobré.“ Povedal som. zdvihla pohľad ku mne.
„Dáva to zmysel.“ Prikývla.
„Jasné že dáva.“ Vystrel som sa.
„Si namyslený.“ Pokrčila nosom. Brnkol som jej po ňom. Chytila mi prst a dala mi ho preč a troška mi ho vykrútila.
„Au.“ Pozrel som na ňu prekvapene.
„A aj citlivka.“ Začala sa smiať.
„Ja som citlivka a namyslený?“ nadvihol som obočie. Zdvihol som ju a prehodil si ju cez plece ako vrece. Poťapkal som ju pár krát po zadku. Obidvaja sme sa smiali.
„A som aj veľmi urážlivý.“ Položil som ju na zem. Teraz som sa začal tváriť vážne. Celý čas na mňa pozerala. Nevšímal som si ju.
„Toto mi nepomáha.“ Otočila sa. Keď aj mne ťapla po zadku pozrel som na ňu. Zbadal som za nami aspoň 5 báb. Usmial som sa.
„Ahoj Loui.“  Zakývali mi.
„Ahojte.“ Všimol som si že nás natáčajú.
„Ako dlho to už natáčate?“ ukázal som na mobil ktorý jedna držala v ruke.
„Asi 15 minút?“ povedala jedna a začervenala sa. Pozrel som na Miu. Usmievala sa na mňa.
„Môžeme fotku.... aj s Miou?“ prihovorila sa ďalšia. Mia na nich prekvapene pozerala.
„Iste.“ Povedal som za obidvoch. Mia nás odfotila. Potom sa postavila medzi nich ona. Žmurkol som na ňu. Vyčarila široký úsmev a vtedy som to cvakol.
„Ďakujeme.“ Povedali na raz.
„Aj my.“ Všetky som objal.
„Mia chceli by sme sa ti aj ospravedlniť. Teraz vieme že si naozaj dobrá. Prepáč. Asi aj veľmi pekná.“ Ospravedlnila sa jej jedna hnedovláska.
„...T-to je v poriad-ku. A ďakujem-m.“ zakoktala sa. Objal som ju okolo pásu.
„Som rád dievčatá že som vás stretol.“ Otočili sme sa a išli ďalej.
„Hovoril som.“ pobozkal som ju na líce. Objala ma a ja ju.
„Takto oblečená som vonku ešte nebola.“ Zasmiala sa keď sme sedeli vonku na lavičke s gumovými medvedíkmi.
„U mňa je to normálne. Oblečiem si to v čom sa cítim pohodlne.“ Mykol som plecom. Zobral som medvedíka a dal som jej ho do úst. Hneď na to som ju pobozkal len na pery.
„Ešte.“ Zahryzla si do pery. Zopakoval som to. Medvedík a bozk. Potom to urobila aj ona.
***
„Zajtra budeme na titulke nejakého časopisu.“ Chytil som Miu za ruku keď sme zaparkovali na parkovisku pred naším bytom.  Druhou rukou si potiahla čiernu sukňu dole.
„Áno a moje nohavičky.“ Zamračila sa.
Perrie zase niečo vymyslela. Povedala aby sme si obliekli niečo pekné. Mia si dala čiernu sukňu a do nej zakasala biele tričko s čiernymi pásikmi. Zapletaný vrkoč a na to čierny klobúk. 
Najlepšie bolo že ku tomu mala obuté čierne vansky.  Nič iné doma nenašla keďže jej Alice vysťahovala šatník do bytu. Ja som si dal čierne nohavice s bielym tričkom a tiež čierne vansky. Vlasy som nechal tak ako vždy. No, o niečo boli strapatejšie. Vošli sme do vchodu. Pozdravil nás vrátnik.  Nastúpili do výťahu a namierili si to do NÁŠHO bytu. Som tak šťastný že sa budem zobúdzať vedľa nej každý deň.  Už ju nenechám samu. Budem tu vždy pri nej. Zastavili sme pred čiernymi dvoj dverami. Nemal som kľúče lebo mi ich chalani ukradli. Exoti! Zaklopal som a otvorila nám Alice.
„Ahojtee!“ vošli sme dnu a objali sme ju.  Bolo tu už všetko plné. Vošli sme do obývačky kde visel transparent. Welcome HOME!  Mia všetkých objala.
„Takže vás už na kolaudáciu pozívať nemusíme.“ Zasmiala sa.
„Tak nejak.“ Povedala Perrie. Ukázali nám celý byt. Alice, Dan, Perrie zavliekli ?iu do jej šatníka na ktorom pracovali celý čas kým sme mi boli preč na dovolenke. Vyšla odtiaľ nadšená. Pripadala mi ako keby nedýchala.
„Čo som doma vytriedila tak znova mi pribudlo ak  nie viac.“ pozrela na ne.
„Teraz to nemáš tak napučené ale roztriedené.“ Usmiala sa Dan. 
„Máš tam veci aj ty Louis.“ Podišla ku mne Mia.

Pozreli sme zvyšok bytu. Potom sme sa presunuli naspäť do obývačky kde bol aj alkohol.  Oslavovali sme všetko. Že sme s Miou spolu. Náš byt. A aj Alice tehotenstvo. No a keď sme už v sebe niečo mali tak sme pili na všetko. Triezvi boli iba Alice a Danielle.   

1 komentár: