Remember Me? 25. časť

25 časť

Počúvala som pri tom Summer Love a celkom sa mi to ku tomu hodilo. Pustite si ju aj vy. Klikni tu! Prosím okomentujte po prečítaní čo si myslíte. 

HOPE U LIKE IT ♥

Objavili sa na internete novinky že chalani sa už vrátili do Londýna. Kufre už mám zbalené týždeň. Dnes mi letí lietadlo. Všetky veci mám už pobalené takže to budem musieť vydržať v šortkách. Biely top a na to mikinu. Biele tenisky. Cez plece som dala čiernu tašku v ktorej som mala súkromné veci. Vlasy som nechala rozpustené. Na oči som dala okuliare. Zobrala som do ruky kufor a išla dole. S rodičmi a aj s Dylanom so strávila čo najviac času. Mama a otec boli v obývačke.

„Mami, oci?“ otočili sa a keď mi videli ten kufor nerozumeli. „Idem do Londýna.“ Krúžila som chodidlom po podlahe.

„Ale Gabriella. Prečo?“ postavila sa mama.

„Musím. Nebudem tam dlho.... dúfam..Musím si niečo zariadiť.“ Pozrela som na ňu a potom na otca.

„Nie ty nemôžeš odísť.. tvoj..“

„Tvojim kamarátom budeš chýbať a aj nám.“ Prerušil mamu otec. Naozaj chcela povedať to? Vymenili si pohľady. Nepáčilo sa mi to.

„Vráť sa zdravá.“ Objal ma silno otec.

„Budeš mi chýbať.“ Mame ako vždy vyleteli slzy.

„Neplač mami lebo budem aj ja.“ Pohladkala som ju po chrbte. keď som sa odtiahla utrela som jej slzy.

„Máš kde bývať?“ opýtal sa otec.

„Nebojte sa o mňa. Všetko je zariadené.“ Klamala som. neviem kde pôjdem. Po ceste musím niečo vymyslieť.

„Tak dobre.“ Prikývli.

Odprevadili ma ku dverám. Ešte že ma nechceli odviezť na letisko. Tam by som už určite plakala. Čakal ma tam už taxík čo som si zavolala. Nastúpila som dnu. Išli sme okolo Dylanovho domu. Včera som s ním bola celý deň. Myslím že som sa s ním poriadne rozlúčila aj keď o tom nevedel. Ten chlapec mi bude skutočne chýbať. To teplo. Slnko, pláž, party. Proste celé Miami 

***

Celú cestu som pozerala von oknom. Najhoršie bolo že som neudržala slzy.. nie preto že nie som doma. ale preto neho. Už nechcem kvôli nemu plakať už nie. Chcem zabudnúť na neho a aj na tu lásku. Nechcem ho milovať. Nechcem!

Lietadlo pristálo. Vyzdvihla som si kufor a vošla do haly. Všetci sa zvítavali. Dala som si okuliare aby nebolo vidno opuchnuté oči. Bolo mi jedno že nesvieti slnko. Sadla som si na sedačku ku oknu. Bolo zamračené. Vypadalo že bude pršať. Vytiahla som mobil a zapla ho. Ako prvé som vytočila Harryho číslo.

„Hviezda?“ ozval sa Prekvapene.

„Harry, mohol by si po mňa prísť na letisko?“ pozerala som sa naokolo.

„Si v Londýne?“

„Áno.“ Sklonila som hlavu.

„Na akom letisku si?“

„Letisko Gatwick.“

„Hneď som tam. ostaň tam kde si.“ Zložila som. mobil som dala do čiernej tašky a čakala.

Pozerala som von oknom. Už aj začalo pršať. Prstami som klepkala o kolená. Letisko sa vyprázdnilo ale o pár sekúnd bolo opäť plné. Ľudia prichádza a odchádzali ako na bežiacom páse.

„Hviezda.“ Počula som za mnou Harryho.

Postavila som sa a utekala ku nemu. Vletela som mu do náručia a silno stisla. On ma uväznil v jeho objatí. Rozplakala som sa ešte viac pri spomienke že spal s ňou. Ale to že to nevie on, žije v klamstve. Poviem mu to. Musí to vedieť.

„Tak poď.“ Pošúchal ma po chrbte. Zobral mi kufor. Vyšli sme do studeného prevlhnutého počasia. Nastúpili sme do auta. Schúlila som sa do klbka. Nevedela som kde sme.

***

„Prečo si tu?“ opýtal sa keď sme boli u neho v byte. Sadli sme si na bielu sedačku. Bola mi zima. Harry mi dal deku. Dala som dole okuliare.

„Chcem aby si vedel prečo sa s tebou rozišla .... Nicol.“ Hnusilo sa mi to meno vysloviť.

„Že vraj miluje iného.“ Pozrel pred seba.

„Aj. Vieš kto to je?..... Niall. A prečo bol taký čudný na koncerte a prečo ťa ona opustila. Lebo spolu spali.“ Znova som sa rozplakala.

„A..ko? Č.. čože?“

„Bola za mnou. sama sa mi priznala. Povedala že ho miluje. Preto bola s tebou.“ Hlavu som dala do dlaní.

„Takže klamala. A potom...ma využila... a on ma zradil.. a aj teba.... panebože!!“ jeho chrapľavý hlas sa vytrácal a triasol sa. Pozrel na mňa a ja na neho. Silno ma objal a ja tiež. „Keď s ním budem tak...“ nechty som zaryla do jeho chrbta.

„Za jedno im len ďakujem...“ odtiahla som sa. „Už nie som dievča čo vidí svet ružovým.“ Utrela som si slzy.

„Ako mohli. Ja so jej veril. Myslel som si že som našiel niekoho kto ma má naozaj rád. Že s ním bude veľmi dlho. Mal som ju veľmi rád.“ Pozrel na mňa.

„To si nebol sám.“ Oprela som hlavu o jeho plece. „Mohla by som tu ostať kým si niečo nenájdem?“

„Nič si nemusíš hľadať. Ostaneš pri mne.“ Stisol ma.

„Ďakujem.“ Pošepkala som.

„Ja ďakujem.“ Položil si hlavu na moju.

***

„Dobré ráno.“ Pozdravil Harry keď som vošla do kuchyne.

„Dobré ráno.“ Pousmiala som sa.

„Čo podnikneme? Konečne mám voľno.“ Usmial sa.

„Ja neviem. Chcela by som najprv vidieť chalanov. Ak ti to nevadí.“ Sadla som si vedľa neho.

„Iste. Budú radi.“ Podal mi tanier s pečivom a kakaom.

„Chcem vidieť aj Nialla. Chcem mu všetko povedať. Nech to už zo mňa opadne.“ Zahryzla som do šišky.

„Ak to chceš.“

Po dojedení som to poupratovala. Išla som do izby v ktorej teraz bývam. Včera som sa stihla aj vybaliť a Harry ma medzi tým trochu rozveselil.

Obliekla som si čierne džiny. Biele tričko. Vošla som do kúpeľne. Umyla som si zuby. Učesala vlasy a nechala ich rozpustené. Na vrch som dala rifľovú bundu a na hlavu žltú šiltovku. Obula som biele botasky. Zobrala som mobil a išla do obývačky. Harry ma už tam čakal.

***

„Chcem byť s nim sama. Odvedieš chalanov potom preč?“ otočila som sa ku nemu.

„Si si istá?“ nepozrel na mňa lebo sa venoval ceste.

„Určite.“ Prikývla som.

„Tak fajn. Všetci nás čakajú  vo vile.“ Pousmial sa.

Išli sme dosť dlho. Vyzerá to že Londýn je dosť veľký. Nečudujem sa hlavné mesto Anglicka. Najnavštevovanejšie na svete. Myslím že sa mi to tu bude páčiť.

Zastavili sme pred veľkou bránou. Otvorila sa a pred očami sa mi zjavilo doslova kráľovstvo.

„Kedysi sme tu bývali všetci. Ale každý chcel súkromie tak sa t už iba stretávame a robíme tu nejakú súkromné oslavy.“ Povedal keď zastal vo dvore. Z nádychom som vystúpila. Išla som rovno za Harrym. Otvoril dvere.

„Konečne Harry! Kde si bol?“ skríkol Liam.

„Už sme tu!“  zamrmlal keď sme išli dnu.

Stála som rovno za ním.

„Koho skrývaš. Svoju novú priateľku?“ zasmial sa Loui s ostatnými. Zabolelo keď som počula jeho smiech.

„Skoro si s trafil.“ Vyšla som. všetci skameneli. Ako prvý sa spamätal Zayn.

„Hviezda!“ silno ma objal. Necítila som pod sebou zem.

„potrebujem kyslík.“  Pustila som ho.

„Prepáč.“ Položil ma na zem. Usmiala som sa. Potom prišiel Liam a nakoniec Louis. Ten ma až zatočil.

„Som rád že si tu.“ Usmial sa Liam.

„Ja tak isto.“ Pozrela som na Nialla. Nemal ani tušenia že to viem a čo idem urobiť. Potom som pozrela na Nialla.  Potom som pozrela na Harryho. Žmurkla som na neho a on to pochopil.

„Louis, Zayn, Liam. Potrebujem poradiť!“ postavil sa. Myslím že to pochopili preto bez slova odišli.

Niall pozeral pred seba. Bol zamyslený. Postavila som sa oproti nemu. Zdvihol pohľad ku mne.

„Ako si sa cítil po sexe s Nicol?“ pozrela som na neho. Vyzeral zvláštne. Narovnal sa a pozrel na svoje ruky.

„Aha prepáč. Bol si opitý.“ Rozhodila som rukami. „Nepamätáš si to.“

„Cítil som sa príšerne na druhý deň. V ten večer som neuvažoval hlavou.“  Pozrel na mňa.

„Toto ti nepomôže. Povedala ti aj to že ťa milujem. Že využila Harryho aby sa dostala ku tebe?!“ zavrela som oči aby som potlačila slzy. Ako ich nenávidím. Prídu vtedy keď to nechcem.

„Čo to hovoríš?!“ postavil sa. 

„Počuješ správne. Vieš čo bolel najviac keď som sa to dozvedela?“ začali ma páliť slzy. Sklonil hlavu.

„To že sa neunúvam mi povedať pravdu hneď. Aj keby to bolo cez mobil neklamal by si. Nechával si ma v neistote a ja ako krava som po nociach revala kvôli tebe. Obviňovala som samú seba že som to pobabrala ja. A ty si ma ešte zavolal na koncert a povedal si že nevieš čo máš robiť? Ty si to nevedel? Vtedy si si tu facku vlastne aj zaslúžil. A ja ako nejaká pošahaná a sprostá...som ľutovala že som sa s tebou rozišla. Nevieš si predstaviť akú bolesť som v sebe mala. Ty si neplakal každú noc do vankúša a nemal výčitky svedomia. Zato ja áno. Teba nemusel nikto utešovať a hovoriť ti že to prejde zato mne áno.“ Už som plakala po tom dlhom monológu a spomienkam na to čo som robievala kvôli mojej zaslepenosti.

„Ale vieš čo?“ nadýchla som sa. „Aspoň praskla bublina v ktorej som žila dlhé roky.“ vydýchla som. „Od cenila by som keby si mi aspoň pozrel raz do očí.“ Triasol sa mi hlas. Pomaly zdvihol hlavu. Plakal. On plakal?

„Ak by som mohol niečo spraviť a napraviť to..“ zasekol sa.

„TY už nemôžeš robiť nič! Jedine zabudnúť že si ma niekedy stretol. Myslela som si že si vážne taký roztomilý ako si vyzeral. Že láska na prvý pohľad existuje. NIE! Boli to len rozprávky.... Ďakujem!“ utrela som si slzy.

„Takže ma nemiluješ?“ smrkol.

„Nie tak ako pred tým. Láska sa vytráca.“ Pozerala som mu priamo do oči. On očný kontakt prerušil. Stisol oči a sadol si naspäť na sedačku.

„Myslím že som povedala všetko.“ Zamračila som sa. Otočila som sa na odchod.

„Nečakám odpustenie. Iba chcem aby si vedela že ja ťa naozaj milujem a budeš navždy jediná.“ Zastavil ma vo dverách. Zavrela som oči. Chytila som sa zárubne aby som nespadla. Nadýchla som sa a odišla. Ani som sa na neho nepozrela aby nevidel tu bolesť. Srdce prasklo. Už nemám na to aby som sa znova do niekoho zamilovala ako do neho. Ale musím to potlačiť. Ukázať mu že mi je dobre a už mi nechýba. Možno to nebude také ľahké ale nebude to ani ťažké.