Help Me!

Spolu.

Keď som sa zobudil. Prvé čo som urobil bolo že som sa pozrel vedľa seba. Stále tu bola a spala. Usmievala sa tak sa jej možno niečo snívalo. Postavil som sa a zbieral veci po zemi. Tie tepláky sú celkom pohodlné. Obliekol som si ich. Potichu som otváral dvere a vyšiel von. Zišiel som dole kde ma čakalo menšie prekvapenie. Ale prišli vhod.

„Ty nosíš tepláky?“ opýtal sa Loui.

„No a?“ otvoril som chladničku. „Inač. Čo nové. Máte všetko pod kontrolou?“  pozrel som na nich.

„Neboj sa. Všetko je ta ako má byť.“ Povedal Liam.

„Fajn.“ Zavrel som chladničku.

„Inač. Eric sa ozval.“ Povedal Harry pokojne.

„Ah. Výborne. Práve včas.“  Usmial som sa.

„Šibe ti? Si iný.“ Podišiel ku mne Liam.

„Je mi fajn.“ Potľapkal som ho po ramene.

Ellie POV

Prehodila som ruku na druhú polku postele. Bola prázdna. Hmatala som rukou všade. Neochotne som otvorila oči. Miesto vedľa bolo prázdne. Kde je? posadila som sa na posteľ. Na zemi boli len moje veci. Prehrabala som si vlasy. Obliekla som si veci. Išla som pomaly dole lebo som ešte akoby spala.  Z kuchyne išli hlasy. Nevšímala som si to veľmi. Boli mi jedno kto tam je.  pretrela som si oči a vošla dnu.

„Dobre ráno.“  Pozrela som na Zayna.  Keď som poriadne zaostrila zbadala som ďalšie 4 osoby.

„Ahoj.“ Pozdravil iba Zayn.

Vytiahla som si plechovku pepsi. Zavrela som chladničku a odišla. Na konci schodišťa ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa. Stál tam Harry. Pozerala som mu priamo do očí.

„Kedy si zopakujeme prechádzku?“ usmial sa.

„Harry. Teraz určite nie.“ Pokrútila som hlavou.

„Prečo? Zakázal ti to Zayn?“ zamračil sa.

„NIE!“ povedala som hlasno.

„Tak?“ nadvihol obočie.

„Proste nie.“ Vytrhla som ruku z jeho.

„Chcem vedieť prečo! Nepáčilo sa ti v knižnici.“  Vyšiel posledný schod. Musela som zdvihnúť hlavu aby som sa mu mohla pozrieť do očí. Približoval sa ku mne.

„Chcem ťa Ellie.“ Pošepkal.

„Nie.“ Odtiahla som ho od seba. „Proste na to zabudni.“ Zamračila som sa.

„Takže ti to zakázal Zayn.“  Prižmúril oči.

„NIE.“ Opäť som povedala hlasnejšie. Pritlačil ma o stenu. „Proste to nebolo správne. A už sa to nikdy nezopakuje. Takže sa neobťažuj!“ odstrčila som ho od seba a vošla do izby. Pre istotu som zamkla.

Ach bože! Čo to robí?  Ešte včera som si myslela že milujem aj jeho. Mýlila som sa. Patrím len Zaynovi. Nie tak ako si myslí Zayn ale tak že ho milujem. Harry včera z mojej hlavy vyletel a už nikde nie je pre neho miesto. NIKDE. Nesmie sa zopakovať čo včera. Zabudnem na to. Bude to najlepšie. Začnem tým už dnes. Predsa dnes budem so Zaynom takže to nebude ťažké.

Stále som bola opretá o dvere a klepot ma vyľakal.

„Ellie. To som ja Zayn.“ Ozval sa po klepaní. Odomkla som mu. Vstúpil dnu.

„Ideme?“ usmial sa doširoka. Bol už hotový. Čierne vlasy mal upravené a ofinu na pravo. Čierne tričko a džiny, na tom červenú karovanú košeľu. Proste bol sexy. Nebudem klamať.

„Iste. Len na seba niečo hodím.“ Otvorila som skriňu.

Biele tričko s potlačou fotoaparátu. Čierne silonky a na to rifľové šortky. Zobrala som to do ruky a vbehla do kúpeľne. Obliekla som sa. Naniesla jamný make up a špirálu. Vlasy som učesala a nechala tak. Vybehla som von. Zobrala som ešte čiernu kožienku a obula čierne Vansky.

„Kto mi kupoval oblečenie?“ opýtala som sa dole pri dverách.

„Ja a Cheryl.“ Usmial sa.

„Takmer si sa trafil.“ Štuchla som do neho a vyšli sme von. Nastúpili sme do auta a vybrali sa na dlhú cestu Londýnom. Sem tam sme niečo povedali aby nebolo ticho. Nakoniec som pustila rádio a počúvala hity.  Po konečne dlhej dobe sme zastavili pred nákupným centrom. Vystúpili sme. Kráčali sme ku vchodu. Vošli sme na poschodie s nábytkom a záhradnými vecami. 

„Tak ktorá?“ ukázal na hojdačky ktoré našiel.  Ani jedna sa mi nepáčila. Potom som zbadala čisto čiernu. Presne akú mám doma ale tá je sivá. Táto je krajšia. Ukázala som na ňu.

„Fajn. Berieme túto.“ Povedal predavačovi.

„Ale Zayn nemôžeš to predsa platiť ty.“  Zastavila som ho.

„Ber to ako darček.“ Brnkol mi po nose. Prikývla som.  zaplatil pri pokladni a zamestnanci išli s nami ku autu. Vedľa stáli dve osoby. Hneď som ich spoznala. Pozrela som na Zayna. On to myslel vážne. Panebože. Neverím.

„Tak utekaj.“ Zasmial sa. Rozbehla som sa ku ním a vbehla som do náruče Stevan-a.

„Konečne.“ Vzdychla som. Zdvihol ma zo zeme a ja som pokrčila nohy. Zakrútil so mnou. „Chýbaš mi.“ Rozplakala som sa.

„Aj ty mne.“ Položil ma na zem. Pohladkal ma po líci. Usmiala som sa aby sa netrápil aj on.

„Ellie čo si to s ním urobila.“ Ozval sa Eric.  Čo najsilnejšie ako som vedela som ho objala. Tiež ma zdvihol zo zeme a hneď položil.

„A I-ian?“ rozhliadla som sa naokolo.  Sklonili hlavu. On neprišiel? Vážne? Ako to mohol urobiť?

„Prečo?“ vzlykla som.

„Má veľa práce.“ Povedal Stevan. Iste veľa práce. A nemohol si preto nájsť pre mňa čas aby ma videl. Preglgla som a znova objala Erica.

„Ďakujem Zayn.“ Povedal Stevan. Otočila som sa ku nemu. Mal neutrálnu tvár.

„Za málo.“ Povedala  pozrel na mňa. Utrela som si slzy.

„Priniesli sme to potrebné veci.“ Stevan mi podal ruksak.

„Ďakujem.“ Pobozkala so ho na líce.

„Máš to najdôležitejšie. Neviem potrebuješ ešte niečo?“  riekol Eric.

„Momentálne nie. Mám všetko.“ Pristúpila som ku Zaynovi.

„Musíme ísť.“ Povedal Eric smutne. Silno som ich naraz objala. „Ešte sa uvidíme.“ Pošepkala som. obidvaja ma pobozkali na líca a ja som sa doširoka usmiala. Nastúpili do auta. Keď vycúvali. Zatrúbili a zakývali mi. Ja som im tiež zakývala a už ich nebolo.  Znova prišli slzy. Objala som Zayna.

„Ďakujem moc.“ Pošepkala som mu. Odtiahla som sa. Usmial sa na mňa. Prameň vlasom mi zastrčil za ucho a pobozkal na čelo.

„Tak poďme.  Zložíme hojdačku.“ Chytil ma za ruku a nastúpili sme. celou cestou som tlmila vzlyky. Bolo mi nehorázne ľúto že neprišiel Ian. Tak veľmi som ho chcela vidieť, objať ho čo najsilnejšie a povedať mu že mi chýba a mrzí ma to že som sa rozhodla bez neho.  Vystúpili sme a vošli dnu.

„Poďte mi niekto pomôcť.“ Zakričal Zayn. Ja som vošla do obývačky kde boli ostatný. Utrela som si slzy a sadla si. Pozerala som na svoje ruky.

„Ellie. Zayn ťa volá. Je v tvojej izbe.“ Pribehol Liam. Postavila som sa a išla za ním. Bol na balkóne. Zhodila som kožienku na posteľ a vyšla von. Otváral krabicu.

„Priznávam som v tom amatér ale posnažím sa.“  Usmial sa na mňa. Zbadal že som stále smutná. Postavil a priblížil sa ku mne. „No tak. Usmej sa. Nechcem ťa vidieť takto.“ Pohladkal ma po líci. Ja som ho objala. Stisk mi opätoval. „Prosím.“ Pošepkal.

„Prepáč.“ Odtiahla som sa.

„Neospravedlňuj sa.“ Zdvihol mi bradu a nežne ma pobozkal. Spolupracovala som s ním.  S úsmevom som sa odtiahla.

„Tak sa do toho pustime.“ Obišla som ho ukázala na hojdačku.  Zasmial sa začali sme študovať plán.

Začali sme stavať. Pár krát sme sa posekali kde čo má ísť.

„Nie Zayn. Nevidíš na návode píšu že to má ísť tu.“ Zobrala som mu to z ruky a dala tam kde to má byť.

„Sprostý návod.“ Roztrhal ho.

„Prečo si to urobil?“ pozerala som šokovane.

„Urobíme to po mojom. Bude to dobré.“ Pokračoval. Pokrútila som hlavou.

Nakoniec to dopadlo deda vyzeralo to tak ako má byť.

„A teraz sa pozeraj.“ Luskol a sadol si na hojdačku. Stála. „Vidíš?“ rozpažil ruky. Dlho mi to nevydržalo. Keď nohy dal do vzduchu hojdačka sa pohla na stranu a skončila tak ako na začiatku a Zayn bod ňou. Začala som sa smiať ako keby som bola sfetovaná. Kľakla som si na zem a držala sa za brucho. Smiala som sa na plné hrdlo až mi dochádzal kyslík. Zayn sa odtiaľ vytrepal a bol naštvaný.

„Ja... som... ti ...to ...ho...hovori..la“ ledva som sa nadýchla. Snažil sa zachovať vážny ale nevydržalo mu to a pridal sa ku mne. Smiali sme sa spoločne.

„Nabudúce ťa počúvnem.“ Prestal ale ja som to nedokázala.

„Mal si sa vidieť ako si sa zľakol.“  Zavrela som oči a znova so to predstavila. Pozoroval ma s úsmevom. Utrela som slzy čo mi stekali po lícach. Ale neboli od smútku, naopak. Zvalil sa na mňa a ja som ležala na zemi, vystretá ako patyk. Pozeral sa na mňa s vážnou tvárou. Na malú chvíľu som prestala. Pobozkal ma jemne. Oblízal mi pery a keď som ich pootvorila zapojil aj vášeň.

„Si krásna.“ Povedal keď sa odtiahol.

„Ako to vlastne je medzi nami?“ pozerala som so zvedavosťou. „Ty a ja?..“  ruky som dala na jeho boky.

„Spolu“ prerušil ma. „Skúsme to.“  Pobozkal ma na krk. Naozaj to povedal? Chce to so mnou skúsiť.

„Ak to nevyjde?“ povedala som s obavami.

„Pokúsime sa. Aspoň to skúsme.“  Rukami sa zaprel a zdvihol sa. Chytil ma za boky a zdvihol ma. Čakal čo poviem.

„Môžeme to skúsiť.“ Usmiala som sa. Nadvihol mi nohy a ja som ich obmotala okolo jeho pásu. Išiel so mnou do izby.

„A čo ta hojdačka?“ otočila som hlavou.

„Urobia to chalani. Nechcem znova spadnúť.“ Zažgeril sa.  Prsty som vplietla do jeho vlasov a s láskou ho pobozkala.  Prečo mu to nepoviem? Bojím sa že ma odmietne. Skúsim to. Aj bez toho že to nebude vedieť. Možno to bude lepšie pre oboch. 

„A kde ideme teraz?“ opýtala som sa na chodbe. Položil ma na zem.

„Idem povedať chalanom aby postavili hojdačku.“ Mykol plecom. Zišiel dole a ja som išla do jeho izby. Nechcem aby som sa stretla s Harrym. Stále nerozumiem čo s tým chcel dokázať.  Ľahla som si na posteľ a čakala na Zayna.

„Už sa do toho pustili.“ Vošiel dnu a ľahol si ku mne.  Preplietol jeho prsty s mojími a len tak na seba pozerali.

Ako dlho? Ako dlho nám toto vydrží? Prídu ešte hádky? Dozviem sa ešte niečo, čo by mi mohlo zobrať lásku ku nemu a donútiť nenávidieť ho ako na začiatku? Koľko tvári ešte ukáže? Nie som si istá ničím iba mojou láskou. Nie som spokojná lebo viem že on ku mne nič necíti. Nemá ma rád ako ja jeho.  Nepochopím že to chce so mnou skúsiť. Môj prvý vážny vzťah s chlapcom. Je tu ešte jedna vec ktorej nerozumiem. Ako môže byť mafián a vrah byť milý a romantický ako je teraz? Preto si hovorím koľko tvári ešte odhalí. Budem ho milovať aj po tom všetko. Po celej pravde? Bude niekedy milovať aspoň spolovice on mňa ako ja jeho?

„Auuuu“  vyrušilo ma to s premýšľanie. Zamračila som sa. Postavili sme sa a vyšli na balkón. (Asi som nespomenula ale máme prepojené balkóny) Na zemi bol Louis.

„Čo robíte?“ opýtal sa Zayn.

„Zakopol som.“ povedal naštvane Louis.

„Ja sa môžem na to vysrať!“ zhúkol Niall a odišiel. Dala som im zabrať. Ale nikdy nestavali hojdačku? To sú až taký krepí okrem zabíjania?

„Dokončite to!“ povedal Zayn naštvane.

„Kde je vlastne návod?“  Pozrel na nás Liam. Obidvaja sme sa pozreli dole cez zábradlie. Ukázala som dole kde bol papier na 6 častí.

Louis zletel poň dole a poskladali ho. Potom sa to pokúsili poskladať. A myslím že sa im to podarilo. Sadli si na ňu všetci traja a nespadla.

„Vidíš niekedy nie je zlé ísť podľa plánu.“ Pozrela som na Zayna s úškrnom. Pretočil očami a vrátil sa do svojej izby.

„Ďakujem chalani.“ Usmial som sa na nich.

„za málo.“ Mávol Liam rukou

„Ahooj.“ Prišla Cheryl aj so Špuntom. „Boli sme na prechádzke.“ Usmiala sa na mňa.

„Joj akosi ťa zanedbávam.“ Zobrala som ho na ruky a škrabkala. Oblízal ma na líce. Zasmiala som sa.  „Ďakujem.“ Položila som ho na cez.

„V poho. Júúúúúú hojdačka. Tvoja?“ sadla si na ňu.

„Áno.“ Usmiala som sa.

„Prídem sa niekedy pohojdať. Teraz letím sa učiť.“ Objala ma a zmizla. Chalani ju nasledovali.

„Prečo idú cez moju izbu.“ Zamrmlala som si.  Vošla som do izby, zobrala deku a vystrela ju na hojdačku. Zobrala som ešte ruksak čo mi priniesol Eric a prezerala si čo v ňom všetko je. boli tam iba všetky doklady čo potrebujem a ku tomu aj mobil.        

 NEW!!! :D JA neviem..ale páči sa mi táto časť.... Vyjadrite sa aj vy aby som vedela či je to naozaj dobré :)

HOPE U LIKE IT ♥