Help Me!

 
 

Tajomstvo

Pritlačil si ma ku sebe a ja som si zahryzla do pery.

„Nerob to!“ zavrčal.

„Nemám robiť čo?“ žmurkla som.

„Vždy keď si zahryzneš do pery chcem ťa pobozkať. Nerob to!“  preglgla som na prázdno.

„V-vychladne nám to.“ Povedala som najväčšiu sprostosť čo ma napadla.  On pokrútil hlavou a usmial sa.

Aj druhou rukom ma objal a začal pomaly tancovať.  Pozerala som na jeho hruď. Ruky mi vyleteli na hor a objala som ho okolo krku. Pomaly sme sa kolísali s jednej strany na druhu.  Usmievala som sa na neho. 

„Prečo si nervózna?“ Trochu sa zamračil. Mal pravdu. Bola som aj stuhnutá.

„To sa ti len zdá. Je mi trošku zima.“ Zaklamala som.  Odtiahol sa a dal si dole sako. Prehodil ho cezo mňa a znova ma ku sebe tento raz viac ku sebe pritúlil. Ja som ho objala okolo pása a hlavu položila na jeho hruď.

„Lepšie?“ pozrel na mňa.

„Lepšie.“ Usmiala som sa. Keď odhalil zuby niečo vo mne sa zlomilo. Bola som aj pokojnejšia, žiadny tlak. Stres, nič. Všetko zmizlo.

Pesnička stále hrala. Zdvihla som hlavu a zadívala sa na neho.  Bolo mi jedno že to vidí. Ta krása mi tak moc počarovala že som nevedela že je to možné. Hovorí že ma chce pobozkať. Prečo to neurobí?  Ak chcem vedieť čí ho milujem a že on je za všetkými mojimi zmenami. Prinútim ho. Oblízala som si  pery. Chcela som ho pobozkať prvá ale nemusela som dlho čakať. Pritlačil pery na moje a išiel na to pomaly. Pootvorila som ústa a vtedy už do toho vložil vášeň a ja tiež.  Stisol ma tak že som necítila pod nohami zem lebo ma nadvihol. Bolo to krásne. Prišlo ešte niečo.  Dal do toho ešte niečo viac. Čo ma ohromilo. Bolo to čarovné. Ako v rozprávke. Neuveriteľne krásne. Neviem čo to je ale páči sa mi to a je to krásne. Dala som do toho ešte aj svoju lásku. V hlave mi vybuchli ohňostroje ktoré som zažila aj pri prvom bozku s ním. Milujem Zayna.  To už viem. Po tomto mi to je jasné.

Pomaly sa odťahoval. Pustil ma. Keď som otvorila oči on si ma celú prezeral.  Zhlboka som sa nadýchla a pozerala len do jeho očí. Nikde inde som nedokázala pozerať len tam. Zavrela som oči a predstavila som si ešte raz ako ma bozkáva. Napla som čeľusť a pozrela na neho.

„Ideme?“  Opýtal sa. Chytila som jeho ruky a dala ich preč.

 Ostal tajomný. A toto nenávidím. Neviem čo cíti. Páčilo/ nepáčilo sa mu to? Je tak tajomný že sa sama čudujem že taký človek existuje. Akoby nemal žiadne city, pocity.  Chytil ma za ruku a išiel. Kým sme tancovali loď prišla ku prístavu?? Woow. Pomohol mi vystúpiť a rýchlym krokom sme išli do auta. Musela som podbehnúť aby som stíhala. Už mi neotvoril dvere. Pustil ma a nasadol. Nastúpila som aj ja a zapla pásy.  Celá cesta prebehla v úplnej tichosti. A tá cesta bola už dlhá pre mňa. Nevydržala som to.

„Hneváš sa?“ otočila som sa ku nemu. Stisol volant a napol sa.

„Nie.“ Povedal pomedzi zuby.  Otočila som hlavu a pozerala sa von oknom.

„Vidím to.“  Pošepkala som.  Zastavil pri diaľnici.

„Nehnevám sa na teba.“ Povedal hlasnejšie.  Do oči sa mi nahrnuli slzy a zavrela som ich aby neutiekli.

„Chcem ísť domov.“ Triasol sa mi hlas. Začal sa smiať. Preglgla som hrču a pozrela na neho.

„Čo ti je smiešne?!“  utrela som si slzu aby ju nevidel.

„Si moja.“ Povedal pokojne. 

„Nie som tvoja a ani nikdy nebudem!“ skríkla som. Odopla som si pás.

„Kam si myslíš že ideš?“  chytil ma za lakeť.

„Odvykni si od toho.“  Zamračila som sa. Ruku som mu dala preč a vystúpila von. Boli sme uprostred ničoho.  Super ešte nech sa mračí a rovno môže aj pršať. Doparoma!

„Stoj.“ Išiel za mnou.  Otriaslo ma od zimy.  Bolo počuť len môj klepot topánok.  Otočila som sa ku nemu.

„Kto vlastne si?“ rozhodila som rukami a zvýšila hlas. Ostal stáť.

„Najprv ťa spoznám ako milého chalana. Potom si neodbytný.  Prídeš ku mne a prekvapíš ma. Utečieš. Neskôr sa dozviem že si mafián. V-R-A-H. Teraz si tajomný. Pobozkal si ma a nakoniec  sa tváriš že sa nič nestalo!“  kričala som. Ako efekt sa pridal aj dážď.

„Ellie.... Poď lebo prechladneš.“  Sklonil hlavu.

„Nie. Neodbočuj od témy!“ stále som kričala.

„Povedal som ideme!“ Skríkol aj on.

„Do toho auta s tebou nenastúpim.“ Prečo musím hovoriť veci ktoré nechcem.

„Nenávidím ťa za to!“ bola som zmoknutá ako kura. Pribehol ku mne a chytil mi ruky.

„Toto mi už nehovor.“ Zdalo sa mi to alebo bol zúfalý?!

„Nič iné neviem povedať.“ Pokrútila som hlavou. Pocítila som ako ma objal.  Vo svojom náručí ukryl celé moje telo.

„Prosím vráť sa so mnou?“ pošepkal.

„Uvedom si že ja nie som bábika Zayn.“  Povedala som ako som ho objala.  „Poď.“ Objala som ho jednou rukou okolo pása a išli sme ku autu.

V tichosti ako pred tým sme dorazili do vili. Vyšla som von, stále pršalo. Prebehla som ku dverám a čakala na Zayna. Odomkol a ja som vošla dnu ako prvá. Vyzula som si topánky a vydýchla od úľavy. Išla som hore schodmi pomaly ako najviac sa dalo.  Sama som sa čudovalo kde sa to vo mne vzalo. Klamať mu. Vošla som do izby a zavrela za sebou. Oprela som sa o dvere a poobzerala sa naokolo. Išla som rovno do sprchy. 

Vyšla som v uteráku. Otvorila skrinku.

„Ellie?“ ozval sa Zayn. „Zayn!“ zvolala som.

„Otvoríš mi?“

„Som nahá.“  Trepala som od kraja. Nebolo to ani od veci. Veľa ku tomu nechýbalo aby som nebola úplne nahá. Mala som len uterák.

„Ouu. Tak príď dole. Uvaril som nám teplý čaj.“

„Fajn. Hneď som tam.“ zakričala som. Buchot nôh sa vzdialil.

Tepláky a tričko stačí.  Učesala som si vlasy. Dala som ich do rybacieho vrkoča a išla dole.  Išla som rovno do kuchyne. Za stolom sedel Zayn. Zdvihol hlavu a usmial sa. Sadla som si oproti nemu. Dlane som položila na šálku. Išlo z nej príjemné teplo a prúdilo po celom mojom tele. Trocha som si odchlipla a pozrela na neho.

 „Ovocný?“

„Áno.“ Pousmial sa.

„Môj obľúbený.“ Znova som sa napila.

„Môj tiež.“ Sklopil zrak.

Teraz nemáme žiadnu spoločnú reč. Predtým sme aspoň hovorili od veci. Nebolo také ticho. Teraz? Vieme o sebe to dôležité čo nám predtým nechýbalo. Teraz to len všetko kazí.

„Čo máš rada. Vieš chcel by som aby si sa tu až tak moc nenudila. Ja chápem že chceš ísť domov. Ale ty si hlavný bod dohody. Budeš tu nik nezomrie. Nebudeme sa o seba starať a všetci budú spokojný.“  Pozeral na mňa

„Chápem. Ale to sa s nimi ani nemôžem stretnúť?“

„To som nepovedal. Avšak musí niekto z nás ísť s tebou. Najlepšie bude keď to budem ja.“ Povedal pokojne.

„Myslíš to vážne??“ Doširoka som usmiala.

„Prečo nie? Pôjdem s tebou. Pokojne. Ale nie ku tebe domov. Niekde von.“  Usmial sa.

„Je mi to jedno kde. Proste chcem vidieť bratov.“   Vypila som čaj do dna. Postavila som sa zo stoličky a silno ho objala. Stisk mi opätoval. Sadla som si na jeho kolená.

Konečne viem na čom som. Nikdy sa v nijakom náručí okrem tohto nebudem cítiť tak bezpečne. NIKDY. Len on ma dokáže upokojiť.  Hlavu som opatrne položila na jeho rameno. Jeho ruky boli na mojich bokoch a jemne ich masíroval. Zdvihol sa spolu so mnou. je mi to jedno. Kým je so mnou môžeme byť kdekoľvek. Išiel hore schodmi.  Vošiel do jeho izby. Položil ma na zem a pritlačil na dvere. začal ma bozkávať. Tak ako pred tým len som tam cítila túžbu. Začala som spolupracovať. Nadvihol mi nohy a ja som ich obmotala okolo jeho pása.  Hladkal ma po chrbte. na chvíľu sa odtiahol a pozrel na mňa. 

„Ak sa teraz.... Už nebudeš môcť odísť vôbec.“  Pošepkal a pozeral mi priamo do očí. Ostať tu s ním až stále? Milujem ho ale nepresvedčilo ma to natoľko aby som tu mala ostať?  No, môžem to skúsiť.

„Aj keby nie. Neodídem.“ Pokrútila som hlavou a pobozkala ho.

„Takže si presvedčená?“ Znova sa odtiahol.

„Áno.“ Povedala som rýchlo.  Položil ma na posteľ a nakláňal sa nado mnou. Bozkal tak perfektne. Aj keby som ho nenávidela, neodolala by som.

Vyzliekol mi tričko a presunul sa na môj krk. Zhlboka som dýchala. Keď začal sať pokožku pri uchu skoro som vybuchla. Ruky som premiestnila pod jeho tričko a ťahala hore. Prevliekla som mu ho cez hlavu a pokračoval tam kde prestal.  Ruky mu zablúdili ku mojím prsiam a masíroval ich. Zaklonila som hlavu dozadu. Vrátil sa ku mojím pery. Rozopol mi podprsenku jedným ťahom  a odhodil.  Bozkával ma jemne medzi prsiami a išiel dole. Stiahol mi tepláky a na každé odhalené miesto ma pobozkal. Postavil sa a stiahol si tepláky. Kde ich zobral. Prezerala som si ho. Usmieval sa a ja tiež. Naklonil sa nado mňa. Začal mi bozkávať celé telo a ja som ruky mala vpletené v jeho strapatých vlasoch.  Zastal pri nohavičkách a pomaly ich stiahol. Potom on. Vrátil sa ku mojím perám a pri tom všetkom som stratila zdravý rozum.

Zayn POV

Spotený  a aj unavený ako nikdy pre tým som si ľahol vedľa nej. Bola neskutočná. Tak krásna a nevinná. Kde sa to v nej berie. Tá túžba v nej a aj vo mne sa spojila  a vykúzlila niečo neopísateľné. Zavrel som oči a snažil sa pravidelne dýchať. Otočil som hlavu a pozeral na ňu. Ona pozerala do stropu. Asi cítila že som na nej prilepený a otočila hlavu ku mne.  Usmiala sa. Preplietol som si s ňou prsty a prikryl nás.

„Hojdačku“ povedala keď som na ňu pozrel.

„Čože?“  nadvihol som obočie.

„Doma som mala na balkóne hojdačku. Po nociach som tam sedávala a pozorovala všetko naokolo. Chcem hojdačku.“  Zasmiala sa.

„Aha.“  Usmial som sa. „Tak ju môžeme ísť zajtra kúpiť.“  Objal som ju a pritisol ku sebe.

 Pobozkala ma na hruď a zavrela oči. Zaspala. Bola ako bábika. Ale nie je. dala mi to najavo. Nie je ako tie ostatné. Je v nej niečo viac. Doparoma Zayn ona ti asi vážne počarovala. Je to moja či jej hra? No, jasné je že ju hráme obidvaja. Bojím sa kedy to skončí. Prečo sa bojím? Ja sa nebojím ničoho! Je jedno či s ňou bude za dobré alebo za zlé. Po tomto tu už musí ostať.  Ak bude nutné zasiahnuť. Urobím to. Urobím čokoľvek aby ostala. Nechcem ju stratiť. A toto je pre mňa nové. Čo to znamená? Ach. Potrebujem radu.

Po tomto som zaspal aj ja lebo ma to vyčerpalo úplne. A po dnešnom dni sa nečudujem.                 

 NEW!!! Dojem? Neviem či som spokojná... :/ Čo hovoríte na Ellie a na Zayna? NA menšiu hádku? Ako som sa dostala ku AHrry a knihy? Sama neviem. Tak nič ma nenapadlo. Mal ju zobrať do nahrávacieho štúdia a zaspievať jej? :D Ale to bola len taká maličkosť. Každý z nich bude mať menšiu úchylku. Neskôr sa dozviete aj ostatné ;) Vyjadrite svoj názor :)

HOPE U LIKE IT ♥