Spojenectvo
„Ellie! Pozri
čo mám.“ Vrátil sa Zayn a v ruke držal kartičku.
„To
je...moje?“ nadvihla som obočie.
„Nech sa
páči.“ Podal mi ho a pobozkal.
„Hmm.“ Dala
som hlavu na bok.
„Nepáči?“
pozrel sa naň.
„Nie. Super.“
Usmiala som sa.
„A čo auto?“
brnkol mi po nose.
„Vážne?“
pozrela som na neho.
„Čo povieš na
TOYOTA?“ prešiel okolo mňa a sadol si na sedačku.
„Ja neviem.
Nevyznám sa v autách.“ Mykla som plecami.
„Je to dobré
auto. Najnovšie. Bude sa ti páčiť.“ Žmurkol na mňa.
„Dobre.“
Prisadla som ku nemu.
Niekto kopol
do dvier a vbehol dnu.
„Kedy si mi
chcel povedať že sa Jeymi vrátil.“ Vykríkol Ian. Vyvalila som oči keď som ho
zbadala vo dverách. Bol poriadne nahnevaný. Zvieral ruky v päsť a na
spánkoch mal žily.
„Ja som sa to
tiež dozvedel iba včera!“ postavil sa Zayn. To každé ich stretnutie vyzerá
takto? Mlčky som ich sledovala. Ani sa na mňa nepozrel ako keby som tu nebola.
Bola som s toho smutná viac ako pred tým.
„Čo bude
ďalej?“ rozhodil rukami Ian.
„Včera som sa
dvoch zbavil.“ Mykol plecom Zayn.
„Si jebnutý?
Vieš čo to znamená? Čudujem sa že ešte neboli za mnou!“ skríkol.
„Upokoj sa.
Nepôjdu za tebou. Nemyslím si to. Ten poklad mám ja. A nedostanú sa ku
nemu. Myslíš že keď som ťa o to žiadal nemyslel som na to? Aj kvôli tomu
som ju chcel“ skríkol na neho Zayn. A kom sa teraz rozprávajú? Ian pozrel
na mňa a mne to došlo. Zayn ma chcel preto aby my ochránil? Ale veď to
nedáva zmysel. Zamračila som sa.
„Nie som taká
sviňa ako si myslíš!“ pozrel na mňa Zayn.
„Ty
o tom vieš? O vás?“ postavila som sa.
„Ako vidím aj
ty. Cheryl?“ povedal pokojne.
„Áno.
Prinútila som ju aby mi to povedala. Odkiaľ to vieš ty?“ ukázala som na neho
prstom.
„Jednoducho.
Keď sa všetci zhodli že budem riadiť tento gang. Dozvedel som sa aj celú
pravdu.“
„Neprišiel
som počúvať kokotiny.“ Ozval sa Ian a otočil sa.
„Nie Ian!“
zastavila som ho. „Týka sa ťa to.“ Otočil sa naspäť.
„Čo?“
odsekol.
„Otec chcel
aby sme boli so Zaynom naďalej v spojenectve. Vedel si že otec bol ten
ktorý môže za to aby ten gang odišiel. On spolu s Paulom.“ Pozerala som na
neho.
„Prečo
zomreli potom rodičia, keď boli v spojenectve?“ pozrel na Zayna.
„Ty si myslíš
že za tým som ja?“ išiel ku nemu Zayn. Pribehla som ku nemu a chytila ho za
ruku.
„Stále je môj
brat.“ Pošepkala som. Ian sa pozrel na naše prepletené ruky.
„To je na mňa
moc.“ Otočil sa.
„Ian.
Prosím.“ Zakňučala som takmer.
„Čo chceš?“ buchol
do steny.
„Myslím že
keď budete so Zaynom spolu. Budete silnejší.“ Pozerala som na neho nádejne.
„A potom čo?
Budeme najlepší kamaráti?“ zasyčal. Pozreli sme na seba so Zaynom.
„Chcem len
spoluprácu. Nič viac.“ pozrel naspäť na Iana. Ten si povzdychol.
„Kým znova
nezmiznú. Tento krát z povrchu zemského.“ Pozrel na mňa a potom na
Zayna.
Zayn nastrčil
ruku a s Ianom si nimi potriasli. Usmiala som sa. Možno sa už
prestane na mňa hnevať. Časom. Otočil sa a odišiel.
„Nesmie sa
dozvedieť že sa učím byť ako ty.“ Pozrela som na neho. „Prečo?“
„Vždy ma pred
tým chránil.“ Otočila som sa a išla do kuchyne.
„Tak fajn.
No, mohli by sme už aj začať keď sme pri tom.“ Išiel za mnou. „Poď.“ Chytil ma za ruku.
Na prízemí
odbočil na chodbu a išiel na koniec chodby. Otvoril ich. Vošli sme do
telocvične. Bolo tu všetko. Všetko čo
asi potrebujem.
„Je ľahké
niekde prísť. Vyvolať rozruch. Horšie je utiecť. Ak si von máš auto. Ak si
v budove musíš sa ku tomu autu dostať. Takže začneme behom. Ukáž čo
v tebe je.“ ťapol ma po zadku až som nadskočila.
Ešte že som
mala na sebe tepláky. Tyrkysové voľné tepláky a biely top nad brucho.
Postavila som sa na bežiaci stroj a Zayn ho pustil. Išiel on najmenšieho
stupňa po najrýchlejší. Nechal mi to pustené a on začal dvíhať činky.
Vydržala som dosť dlho. Telesnú som mala len na základnej. Teraz som ho
v mojej profesii a univerzite nemala. Načo je právničke? Áno, bola by
zo mňa veľká dáma. Právnička. Po 30 minútach
som to vypla a zoskočila s toho. Bola som vyčerpaná ako kôň na
závode. Zayn mi hodil nečakane fľašku vody.
„Postreh máš.
Správne.“ Sadla som si ku nemu na
lavičku. Otvorila som ju a polku
som vypila naraz. Zaynovi zazvonil mobil.
„Čo je?“ znel
mrzuto. „Doma kde by som bol a ty?..... prečo voláš keď si u mňa
doma! ... Som v posilňovni.“ Zložil a prekrútil očami.
„Kto ti
volal?“ pozrela som na neho.
„Sú tu
chalani.“ Odpovedal. V tom vošli dnu.
„Ian
a ja sme uzavreli dohodu. Budeme spolupracovať kým nezmizne Jaymi.“
Vychrlil to na nich ako horúcu sprchu.
„ČOŽE?!!“
ozvali sa naraz.
„Super. Som
rád že súhlasíte. Môžete si pocvičiť.“ Usmial sa na nich so zubami. Sklesli im
plecia a každý ku niečomu išiel.
„Akú máš
silu?“ vrátil sa ku mne.
„neviem.“
Mykla som plecom.
„Tak činky.“
Podal mi jednu. Mohla byť 5 kg.
O mesiac neskôr:
„Tvoja
zbraň.“ Podal mi Zayn do rúk menšiu
zbraň a ozdobou.
„Myslíš že so
pripravená?“ zobrala som ju.
„Na toto
určite. Strieľať vieš na začiatočníčku dobre. Ale cvičiť budeš každý deň.“ Stisol
pery do čiary.
„Fajn.“
„Tu máš
krabičku, ku tej zbrani.“ Zobral ju zo stolíka. Dala som ju do nej
a zavrela ju.
„Ďakujem.“
Objala som ho.
„Mal by so ti
skôr darovať niečo pre dievčatá. No, keď chceš byť ako my potrebuješ to.“
Pobozkal ma na líce.
„Páči sa mi
to. Vieš že nie som ako ostatné.“ Usmiala som sa.
„A ešte
k tomu autu. Práve dorazilo. Čierna Toyota.“ Potiahol ma za ruku
a išiel so mnou do garáže. Úplne na konci bolo MOJE auto. Len a len
moje.
„Táto krása
patrí mne?“ dotkla som sa opatrne kapoty.
„Len tebe.“
Uškrnul sa.
„Perfektné.“
Povedala som pre seba.
„Chceš si ho
odskúšať?“ prešiel na druhú stranu auta
a hodil mi kľúče. Zákerne som sa usmiala a nastúpila. Ešte že ma
Roger naučil šoférovať. Mám sa s čím chváliť lebo to viem veľmi dobre.
Otvorila sa
garáž. Pomaly som naštartovala a vybehla na ulicu. Pozrela som na Zayna,
ktorý bol zatiaľ pokojný. Dupla som sa spojku a prehodila rýchlosť.
Zadrivtovala som. Zayn na mňa pozrel. Žmurkla som na neho a pomaly som
pridávala na plyn. Za 10 minút sme boli
v meste a ja som išla na červené. Bol podvečer a premávka sa
preriedila. Zayn sa už držal. Išla som
odbočiť do brava. Urobila som to tak že som sa otočila raz na mieste. Preradila
a pokračovala ďalej. Zastavila som na jednom väčšom parkovisku.
„Odkiaľ vieš
takto jazdiť?“ otočil sa ku mne.
„Roger.“ Hrdo som sa vystrela. Aj keď spomienka na
neho zabolela.
„Tak, myslel
som si že to bude ťažšie. Prekvapila si ma. Si dobrá.“ Usmial sa na mňa
doširoka až zuby ukázal.
Troška som sa začervenala. Vystrel ku mne ruku
a prameň vlasov mi dal za ucho. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Tie
jeho pery. Chcem aby patrili iba mne. Navždy. Nikdy sa nenabažím bozkávania
jeho pier. Pomaly sa odtiahol. Otvorila som oči. Ostalo ticho. Naštartovala som
a vyrazila naspäť domov. Šla som
o niečo pomalšie. Celá cesta trvala v tichosti.
Zastavila som
v garáži. Vypla som motor a vybrala kľúč zo zapaľovača. Vystúpili sme
a išli do vnútra.
„Jaymi ide
dnes do Funky klubu.“ Stretli sme sa s Niallom.
„Tak, je čas
overiť tvoje zbrane Ellie.“ Otočil sa ku mne Zayn a chytil ma za plecia.
Nadýchla som sa a prikývla.
„Si si istá
že to zvládneš?“ pristúpil bližšie ku mne.
„Samozrejme
že áno. Učil si ma predsa ty.“ Usmiala som sa na neho. Niekde vo vnútri som
mala obavy ale odvahu ktorú som mala bola silnejšia.
„Tak sa
utekaj pripraviť.“ Daroval mi rýchlu pusu a ja som vybehla hore do svojej
izby.
Najprv som si
dala poriadne horúcu sprchu. Oholila som si nohy a natrela telovým mliekom
celé celo. Prehodila som na seba hodvábny biely župan tesne nad kolena. Vyfénovala som vlasy a nechala ich jemne
strapaté. Make up tak ako vždy. Nalepila som umelé mihalnice aby som ich
predĺžila a dala im väčší objem. Špirála, linka. Vošla som do izby
a otvorila skriňu. Už je to tak plné ako u mňa doma.
Nevinnosť je
neodolateľná. Byť z dievčaťom, ktoré ani nepremýšľa čo by ste s ňou
mohli spraviť. Perfektné. Vytiahla som vešiak so šatami. Biela čipkovaná
nazberkaná sukňa. Vrch slabomodrý a na prsiach mašľa. Topánky
s platformou a farbou ako vrch šiat na špičke mašľa tiež. Na vrch
biely kabát dĺžky ako šaty. Do vrecka som strčila mobil a zapla som na
vrecku gombík aby nevypadol. Pohladkala som Špunta po hlavičke. Vlasy som dala
na stranu a spokojná z výkonu, ktorý som vykonala som opustila izbu.
Pomaly som kráčala dole. Vošla som do obývačky kde bol už len Zayn. Odkašľala
som si a on sa ku mne otočil.
„Tak?“
urobila som pomalú otočku.
„Neodolateľná.“
Podišiel ku mne a chytil ma za boky. Objala som ho. „Ja to zvládnem.“
Pošepkala som a pobozkala ho pod ucho. „Nepochybne.“ Podal mi zbraň a vyrazili sme. On išiel
svojím autom a ja svojím. Zastavili sme pre klubom. Z nádychom som vystúpila. Zamkla som auto a išla za
Zaynom dnu. Začína sa to. NEW :D TAK? Prvá úloha Ellie. Čo myslíte zvládne to? Páči sa vám jej auto a aj zbraň? MYslím že som prvú časť mohla napísať aj lepšie.... každopádne. Do komentu napíšte svoj názor.
HOPE U LIKE IT ♥
Uzasne :3 som teda zvedava ci to zvladne ale urcite hej :D asi :D
OdpovedaťOdstrániťNadherné auto a zbraň a tiež poviedka.:3 Už sa teším na ďalšiu :D. B. J.
OdpovedaťOdstrániť