Neskoro
Odbilo 9 hodín a ja som vyrazil. Do
toho času som vyfajčil krabičku cigariet. Všetci sme vyrazili. Išiel som asi 40
minút. Zastavil som a lampa na
ulici mi osvietila tvár. Vypol som motor
a vystúpil som. zbrane som mal na mieste. Penny prišla presne včas. Pribehla ku mne.
„Začína to za hodinu. Skúsim zatiaľ niečo
od Toma zistiť.“ Pozrela na mňa.
„Penny prosím.“ Pošepkal som.
„Urobím všetko Zayn.“ Chytila ma za
rameno. Pozrela na bar. „Idem.“ otočila
sa a začala tam kráčať.
„Vy choďte naokolo. „ prikázal som im.
Rozišli sa každý na strany. Ostal tu so
mnou iba Austin. Začal mu zvoniť
mobil.
„Prosím?.... Áno sme tu. Prečo?? ...
a to mi voláte len teraz!!!... zdržte to!... ako to?!!.... ste idioti!!“
zložil.
„Čo sa deje?“ postavil som sa ďalej od auta.
„Obchod nie je tu.“ Skoval mobil. „Daj mi
kľúče zavediem ťa tam!“ Dal som mu kľúče.
Nastúpili sme a Austin vyrazil. Išiel
až moc rýchlo a ja som nestihol sledovať kam ideme zastal pri prístave.
„Najväčšie kúsky predávajú hneď. Nedražia.
Zdá sa že Ellie má veľkú cenu.“ Pozrel na mňa.
Vystúpili sme a rozbehli sme sa dole
ku prístavu.
„Kto ju má?“ zastavili sme. loď sa pohla a vzďaľovala
sa.
„Niekto z Ameriky. Naši sa ich snažili
presvedčiť ale nepodarilo sa.“ chcel som
tam skočiť.
„Zayn neblázni.!Nájdeme ju. Pozri.“ Otočil
som sa. kráčala tu skupinka mužov.
„mali ste sa snažiť viac vy idioti!“
skríkol na nich Austin.
„Snažili sme sa. Plánujú ďalší obchod. New
York.“ Pozreli na mňa.
Išiel som preč. Zastal som lebo mi zvonil
mobil. bolo to neznáme. Zdvihol som
a nič nepovedal.
„Ak chceš ešte vidieť svoju milú máš na to
42 hodín. Potom sa zmier že ju už neuvidíš!“ zložilo to.
Otočil som sa naspäť. Niekto stál na lodi
a potom sa skoval. Zabijem ho idiota nechutného. Bože čo len robia
s mojou Ellie?! Austin prišiel za
mnou.
„Vraj ju zdrogovali tak že nevníma.“ Išli sme
ku autu. Znova mobil. bol to Niall.
„Kde si?“ opýtal sa hneď. Nastúpili sme do
auta. Naštartoval som motor.
„Ideme za vami.“ Zložil som a vycúval som
na cestu.
Prehodil som spiatočku a vyrazil za
ostatnými. Celou cestou bolo ticho. Zastavil
som a vystúpil som.
„Kde si bol?“ opýtal sa Louis.
„Zayn. Ona tu nie je.“ pribehla Penny.
„Ja viem.
Ten bastard ju predal na prístave. Mám 42 hodín inak ju neuvidím! Harry
vybav lietadlo. Vážený čaká nás New York.“ Nastúpil som späť a išiel som
domou.
Zaparkoval som v garáži. Vystúpili sme
von a garáž som zamkol. Išiel som do domu. Odomkol som a všade bolo
podozrivé ticho.
„Ty si už naozaj jebnutý?! Kedy si mi chcel
povedať že Ellie uniesli!“ vrazil mi Eric nečakanú ranu do nosa.
„Myslel som si že ju dostanem naspäť už
dnes. Práve preto som vám to nepovedal. Kvôli tomuto.“ Dal som ruku preč z nosa
a ukázal im krv.
„Až moc sa o ňu bojíte.“ Zavrčal som. vrazil mi druhú.
„Chceš povedať že obchod s bielym mäsom
nie je vážne?“
„Tak to by stačilo.“ Postavil som sa
potiahol som nosom. „Ak my chceš
zmlátiť. Fajn ale neskôr. Mám 42 hodín aby som ju zachránil v New York. Takže
ma idete zdržovať alebo ma pustíte?!“ pozrel som škaredo na Erica a Stevana.
„Ty máš šťastie že tu nie je Ian. Ten bi ťa
zabil hneď ako by si vošiel do miestnosti!“
chytil ma za golier Eric.
Sršala s neho zlosť. Chytil som mu ruku a odhodil mu ju z môjho
trička. Vybehol som hore do izby a otvoril šuplík. Vybral som všetky doklady. Dal som ich do ruksaka. Vybehol som z izbe
a utekal do kancelárie. Vtrhol som dnu a čupol som si ku
trezoru. Odomkol som ho a zobral som
všetko čo tu mám. Skoval som to do čiernej tašky a zapol zips. Zbehol som
do izby zobral som ruksak a išiel som dole. Chalani na mňa čakali. Eric a Stevan tu
už neboli. Vyšli sme von. Nastúpil som do auta Harryho a išli sme na
letisko. Vystúpil som. Lietadlo už bolo.
Tu. Vošli sme dnu a hneď ako mohol
pilot vyraziť sme sa pohli. Celú cestu som nervózne sedel a nevedel
sa na nič sústrediť iba na ňu. Už nikdy nebudem na ňu kričať a už vôbec ju
nenechám samú.
„Penny ti zabudla povedať že Tom je
odstavený a jeho muži utiekli lebo sa zľakli.“ Sadol si oproti mne Liam.
„Aspoň o starosť menej.“ Oprel som sa
o sedačku.
„Čo urobíš potom? Keď sa vrátime.“ Opýtal sa
opatrne. Zazrel som na neho a on sa pozrel von oknom.
„Stretnem sa s ostatnými a upozorním
ich. Aj ja vlastním to čo Ellie takže nie som odstavený z hry.“
Stisol som ruky v päsť.
„Ak všetci nevypadnú a nevrátia ukradnuté
zabijem ich.“ Začal som podupkávať nohou. Nič mi na to nepovedal.
***
Vošiel som do apartmánu a Austin hneď
vtrhol dnu.
„Dnes robia obchod. Je tu môj otec.“
„Až tak tvojmu otcovi na tom záleží?“
nadvihol som obočie.
„Poznáš môjho otca dlho. Vieš aký je. Chce
ti pomôcť!“ zavrčal.
„tak ho pozdravujem ale jeho pomoc
nepotrebujem.“ Sadol som sa na posteľ. Niečo
zadudral a odišiel.
***
Večer:
„Si
si istý že je to tu Louis?“ opýtal som sa keď sme vystúpili.
„Áno Zayn som si istý. Bol som tu dva roky.“ Zavrčal.
Zdvihol som ruky a nič mu nepovedal. Kráčali sme všetci 8 ku budove. S nádychom som vyrazil dvere a vošli
sme dnu. Zastavili nás chlapi.
„Vitajte.“ Ten bastard. Kokot, ktorý so
mnou volal.
„Kde je?“
zavrčal som na neho.
„Ľutujem ale prišli ste neskoro.“ Zasmial sa.
„ty jeden skurvený bastard. Kde je to
dievča!?“ vytiahol som na neho zbraň a priložil mu ju na krk. Zdvihol ruky. „Ani sa nepohnite lebo mu strelím rovno tu!“
pritisol som mu na miesto a on zavrel oči. Začal sa triasť.
„Tak kde je? Dal si mi 42 hodín. Dodržal som
to! “ kopol som ho do brucha.
„Ja naozaj neviem kde je! Niekto prišiel a zobral
si ju bez opýtania. Hodili mi tašku peňazí a ak by som sa ich snažil zastaviť
zabili by mňa a všetkých ostatných.“
Zakňučal.
„Chalani. Choďte po ostatné dievčatá. A ty
mi zatiaľ povieš kto to bol.“ Jeho muži vytiahli zbrane. Toho čo som držal som
strelil do nohy.
„Prestaňte vy debili a pustite ich.“ Vykríkol.
Zasmial som sa aj s chalanmi. Postrieľali ich na mieste a išli ďalej.
„Kto – to – bol?!“ pýtal som sa s nervami
na koncoch.
„Ja naozaj neviem odkiaľ boli. Iba chvíľu sa radili a nerozprávali pri tom
po anglicky.“ Zašepkal.
„A ako?“ ťahal som to z neho ako z chlpatej
deky.
„Po španielsky.“ Povedal rýchlo. Pustil som ho a zastrelil
ho. Pozrel som pred seba. Tackavými pohybmi vyšli chalani, každý mal dve.
„To ú všetky?“ opýtal som sa. Som sviňa a mafián
ale toto nenávidím. Nemôžem sa pozerať ako zdrogujú babu a predajú ich. Akoby boli iba tovar.
„Áno.“
Prikývol Harry. Vyšli sme von a naložili sme ich do aut.
„Choďte s nimi do nemocnice.“ prikázal
som im.
„A ty ideš so mnou!“ chytil som Austina za
bundu a ťahal ho ku môjmu autu. Hodil som ho oň.
„Povedal som jasne že nechcem pomoc tvojho
otca!“ vrazil som mu.
„A ja som mu to odkázal.“ Zasyčal.
„Asi nie.
Vieš o tom že ju kúpil? Kde je teraz?!“ chytil som ho pod krk.
„Povedal že sa vracia domov.“ Zašepkal na jeden nádych. Pustil som ho a on
spadol na zem.
„Už aj tvoj otec je proti mne?“ zavrčal
som.
„určite nie. On nie ej typ čo robí s obchodom
ako je biele mäso. Už jeho otec
obchodoval s Monsters a on pokračuje a ja tiež budem. My nie sme
tí zlý“ postavil sa a oprel sa o auto.
„Dúfam že máš pravdu. Nasadaj!“ skríkol
som. nasadli sme a išli sme do hotela.
NEW! :D Dnes trošku kratšia. Tak čo hovorí podľa vás Austin pravdu? čo si o tom myslíte? Chcem vaše dlhé názory! Veľmi rada ich čítam. Potom sa usmievam ako nafetovaná celý deň lebo viem že sa vám to páči ;) :D :D Takže šup, šup píšte vaše názory!
HOPE U LIKE IT ♥
podľa mňa Austin vraví pravdu ale on sa bude mýliť, pretože až teraz zistí čo je jeho otec zač, zachráni Ellie a ona ho bude potom chrániť. Zayn bude robiť všetko čo sa dá a Austin mu pomôže spolu s Paulom a ostatnými členmi. Ale to že Ellie nafetovali sa mi nepáči, to u mňa kleslo, ale ak to k tomu patrí tak dobre, veľmi sa mi to páči, vždy bude. Len som nedočkavá a chcem ďalšiu ale máš toho dosť, tak mi postačí aj krátka lepšie ako nič.
OdpovedaťOdstrániť