Ako vrtuľa
Zayn POV
Sestrička mi pomohla posadiť sa. Rana ma
páli a za každým prudkým pohybom to bolí. Musím si dávať pozor. A len
čo sa odtiaľto dostanem zabijem toho hajzľa čo mi to urobil. Pozeral som von
oknom. Čo tu len budem robiť takú dlhú dobu?! Nenávidím nemocnice a hlavne
to že nič nemôžem robiť. Dvere sa
otvorili a ja som zbadal usmievavú Ellie. Hneď ma zahrialo pri srdci. Tiež
som sa usmial. Podišla ku mne veselým krokom a pobozkala ma. Voľnou rukou
som sa dotkol jej chrbta a hladkaj ju po ňom. Jej ruky mi masírovali
hlavu. naše jazyky tancovali v spoločnom rytme. Oblízal som jej spodnú
peru a ona sa odtiahla. Otvoril som oči. Ona ich mala stále zatvorené
a kútiky úst sa jej dvíhali do úsmevu.
„Bola som chvíľu preč a chýbal si mi
ako by som s tebou nebola mesiac.“ Otvorila oči a zahľadela sa do
mojich.
„U mne je to rovnaké.“ Sadla si na stoličku, ktorá tu bola stále.
Chytila mi ruku do svojich a zvážnela. Čo zase urobili?
„Stretla som sa s mafiánmi.“ Sklonila
hlavu.
„Prosím?“ nadvihol som obočie.
„Vedela som že sa budeš hnevať ale musela
som.. pochop ma.... ja viem že ma chceš chrániť ale Jane sa za mňa nemôže
vydávať zakaždým nebezpečenstvom.“
Pozrela na mňa previnilo ale aj prísne.
„Ellie... ja robím to preto že ťa milujem
ak ťa stratím...mohla si aspoň počkať na mňa.“
Povzdychol som si.
„Prepáč mi to Zayn.. ale ja som nemohla
inak. Za prvé som to robila kvôli tebe. Nahnevalo ma to čo ti urobili. Myslím
že som našla toho kto to urobil. Potom všetky pozemky, ktoré ukradol Ray...
podpísali zmluvu že do 24 hodín všetko bude opäť moje a aj peniaze, ktoré
im dal. Zabila som jedného mladého... a našla som odpornú ženu, ktorá je
ďalšia sviňa. Keď sme odišli skoro ma
vyhodilo do vzduchu ak mi nebolo Paula a Austina tak som tu ale
v márnici!“ pri rozprávaní sa jej menili grimasy a pri tej poslednej
vyzerala vystrašene.
„A práve preto to robím. Už vedia kto si.
Budú ťa chcieť zabiť. Čo potom. Si
vlastníčka tým najväčší a najbohatších miest v meste a široko
ďaleko. Čo bude potom s tým? Nehovorím že umrieš ale...“ stlačila mi
ruku.
„Celú firmu a nehnuteľnosti Crystal
patria Ianovi a Ericovi. Prepísala som to na nich. Potom. Všetky pozemky,
firmy a neviem čo všetko tu v meste a šírom okolí nepatrí len
mne. Môj otec bol ako veštec.“ Zasmiala sa. „Sme spolumajitelia. Aj keby sa mi
niečo stalo o všetko je postarané. Všetko bude tvoje ako by malo byť po
správnosti a rodina Crystal má Iana a Erica.“ Hypnotizovala ma
pohľadom. A teraz mám čo povedať?
„Ellie!“ vydýchol som. „Ja... ja.“ Koktal
som. nevedel som čo jej mám povedať.
„Však nezačneš kričať?!“ stisla pery
v úzku čiaru.
„Na teba by som nemohol nakričať aj keby že
chcem.“ Nakoniec som povedal toto a usmial som sa.
„Milujem ťa!“ pošepkala a približovala sa ku mne.
„Milujem ťa.“ Pobozkala ma. Odtiahol som
sa. „A teraz. Milujem ťa viac!“ zasmiali sme sa.
„Počkaj.“ Odtiahla sa znova. Vytiahla
mobil.
„Komu ideš volať?“ opýtal som sa. priložila prst na svoje ústa
aby som bol ticho.
Ellie POV
Zayn na mňa pozeral nedočkavo. No tak Liam
zdvihni to!!
„Prosím Ellie.“ Konečne!
„Liam.“ Pozrela som na Zayna. „Mám prosbu.
Môžete prísť do nemocnice aj so Cheryl.“ Usmiala som sa. Zayn skrčil
obočie.
„Iste. Hneď budeme“ tiež nechápal. Zložila
som mobil.
„Na čo ti je Zayn a Cheryl?“ opýtal sa
Zayn.
„Spomenula som si na Diaru. Predstav si že
spala v našej posteli. Chcela nás čakať. Stelle som povedala aby jej
odkázala že mám pre ňu prekvapenie. No a teraz som ho vymyslela. Poviem Liamovi a Cheryl aby jej
zariadili izby tak že na Afriku nezabudne nikdy.“ Sadla som si na stoličku a zasmiala sa.
„Už som sa zľakol že ide o niečo
vážne.“ Brnkol som jej po nose.
„Teraz keď rozmýšľam. Nebola som pozrieť
Louisa. Vadilo by ti to? Je v tej istej nemocnici ale nebola som za
ním.“ Hnevala som sa za to na seba.
„Tak fajn. Pozdravuj ho.“ Usmial sa.
„Budem.“ Postavila som sa a vyšla som
na chodbu. Podišla som ku recepcii. Nevedela som na akej izbe je.
„Dobrý deň.“ Dotkla som sa pultu. Bola tu
žena, ktorá ma včera utešovala.
„Dobrý deň.“ Pousmial sa.
„Prosím vás. Kde leží Louis Tomlinson?“
opýtala som sa so záujmom.
„Iste. 5 poschodie. izba 17B.“ Usmiala sa.
„Ďakujem.“ Úsmev som jej opätovala
a išla som ku výťahu.
Klikla som na 5 poschodie. vyšla som na chodbu
a hľadala som izbu 17B. bola skoro na konci chodby. Zaklopala som
a vošla som dnu.
„Že ťa to napadlo.“ Zadudral hneď ako ma
zbadal.
„Prepáč. Ja som mala toho dosť.“ Smutne som na neho pozrela.
„Zayn.“
Odul sa.
„Je to môj priateľ! To za prvé a za
druhé bola som niečo vybaviť!“ sadla som si na okraj postele a vážne na
neho pozrela.
„A čo také?“ nadvihol obočie.
„Napríklad to že som zabila jedného debila.
Získam všetky pozemky späť čo Ray ukradol! Zistila som že som spolumajiteľka so
Zaynom všetkého majetku Monsters a Ian s Ericom majú majetok rodiny Crystal. Patrí im všetko čo bolo
podpísane na mňa ohľadom mojej rodiny.“
Vysvetlila som a teraz som sa urazila ja. Nič na to nepovedal iba našpúlil pery.
„A skoro som zomrela!“ dodala som.
„Pff. Ja som mal už byť 50 krát v zemi
a som tu.“ Odfrkol.
„No tak Tomlinson. Vážne ma mrzí že som neprišla hneď keď sa
dalo. Ale som tu. Tak už sa neodúvaj.“ Chytila som ho za lýtko a stlačila.
„No dobre.“ Pretočil očami. usmiala som sa.
„Tak ako sa majú tvoje rany?“ opýtala som
sa normálne.
„Bolia. Kožu mám stiahnutú čo ma štve. Ale
inak je to fajn. Pribudnú mi dve jazvy.“ Zazubil sa.
„Kedy ťa majú pustiť?“ položila som ďalšiu otázku.
„Tak to neviem. Už sa mám super. Požiadam aby ma pustili. Nevydržím to tu!“
zavrčal. „A kto ťa to chcel zabiť?“
opýtal sa ma on.
„Typujem to na jednu ženu, ktorá bola pri
tom keď som oboznamovala že som ten “BOSS“. Bola čudná. Zazerala po mne
a povedala mi citujem: Nie že si
len BOSS. Si aj obyčajná kurva.“
Oblízala som si pery.
„Čo si jej na to povedala?“ nadvihol obočie.
„Ďakujem.“ Mykla som plecami.
„Si mrcha.“ Poznamenal.
„Ja viem. A od koho to mám?“ nadvihla
som obočie.
„Nie len odo mňa!“ obraňoval sa. zdvihla
som ruky do vzduchu že OK.
„A ako je na tom Zayn?“
„Vyzerá fajn ale kým sa rana aspoň trošku
zrastie musí ostať tu.“ Povzdychla som si.
„A domáca liečba?“ navrhol.
„To ma nenapadlo.“ Pozrela som pred seba
„Tak sa skús opýtať.“ Dohovoril mi.
„Tak dobre.“ Prikývla som. „A ty sa odtiaľto dostaň. Potrebujem ťa!“ prikázala som mu.
„Ani sa nenazdáš a už ti budem klepať
doma na dvere.“ zasmial sa.
„Čakám ťa.“
Zakývala som mu a odišla som.
Zavibroval mi mobil. Bol to Liam. Asi už
budú tu. Takže doktora odložím. Zišla
som naspäť dole a namierila si to do Zaynovej izby. Otvorila som dvere. Cheryl a Liam sedeli
v objatí na sedačke. Podišla som ku Zaynovi a sadla som si na posteľ.
„O čo ide?“ opýtala sa nedočkavo Cheryl.
„Potrebujem od vás aby ste vybavili pre
Diaru izbu. Chcem aby jej to pripomínalo
Afriku.“ Vysvetlila som dvoma vetami.
„A to znamená?“ nechápali.
„Predstavujem si niečo ako bielo hnedá
nábytok. Steny do zelena a jedna stena. Bola by tam tapeta zvierat na
lúke. Slony, levy, zebry a všetko možné čo v Afrike je. Keď som tam
bola. Ukázala mi s Justinom rezerváciu zo skaly a pozorovali sme
zvieratá. Bola z toho nadšená. Posteľ môže byť veľká ako je tá čo má teraz
ale vymeníte ju za vodnú, bielej farby a obliečky zelené. Závesy na okná biele. A nad posteľ.
Povala by mohla byť modrá ako obloha bez oblakov a nejaké umelé kríky ako
zo stromu. Samozrejme aj nejaký stolík a nejaké knihy. Na ďalší rok pôjde do školy tak bude dobre
keď sa nejako pripraví “ Zasnívala som sa do tej predstavy.
„ Je možné to zrealizovať?“ opýtala som sa.
„Hm. Myslím že áno ale chce to čas.“ Riekla
Cheryl.
„Tak sa môžem na vás spoľahnúť?
A Diare ani muk.“ nadvihla som
obočie.
„Samozrejme. Ideme sa do toho rovno
pustiť.“ Postavili sa. rozlúčili sa
objatím a odišli. Otočila som sa ku Zaynovi s úsmevom na perách.
„Pude to nádherné.“ Pochválil ma.
„Ak to bude tak ako som povedala tak
bude.“ Sadla som si.
„Ako to chceš zatajiť pre Diarou je
doma?“ opýtal sa.
„Je doma. Ale kým to vybavia ty sa uzdravíš
a potom pôjdeme na dovolenku. A keĎ sa vrátime už izba bude
hotová.“ Žmurkla som na neho.
„A niečo ma napadá. Hneď som späť.“
Pobozkala som ho na líce.
„Máš v zadku vrtuľu?“ opýtal sa keď
som bola pri dverách.
„Prečo?“ zamračila som sa.
„Stále niekde utekáš.“ Zasmial sa.
s úsmevom som pretočila očami a odišla som za sestričkou.
„Mám ešte jednu prosbu.“ Usmiala som sa.
„Počúvam.“ Nadvihla obočie.
„Chcela by som hovoriť z doktorom,
ktorý ma na starosti Zayna Malika.“
„Poďte za mnou.“ postavila sa a viedla
ma asi do kancelárie. Áno bola to kancelária. Zaklopala na dvere.
„Ďalej.“ Ozval sa chlap. „Niekto chce
s vami hovoriť.“ Oznámila mu.
„Nech vojde.“ Znel priateľsky. Vošla som dnu a sestrička odišla.
Vyzeral sympatický a typujem na 35.
„Dobrý deň.“ Šúchala som si o seba ruky.
„Dobrý. Posaďte sa.“ usmial sa. sadla som
si do kresla.
„Viete. Chcela by som sa na niečo opýtať.“
Začala som.
„Počúvam.“
Stále sa usmieval.
„Je možná domáca liečba pre Zayna
Malika?“ opýtala som sa na rovinu.
„To je ten postrelený?“ nadvihol obočie.
„Áno.“ Prikývla som.
„Tak možné by to bolo ak sa cíti v poriadku
a prvoradá vec je že by stále ležal a mal pokoj. Nesmie sa hýbať
najbližšie 2-3 týždne. Rana zasiahla rebrá.“
Vysvetlil mi.
„Zaručujem vám že bude stále
v posteli. Nedovolím mu žiadny pohyb.“
Uistila som ho.
„A každý týždeň budem musieť prísť.“ Upozornil ma.
„Žiadny problém.“ Prikývla som.
„Tak dobre.
Vypíšem mu priepustku.“ Začal sa
hrabať v papieroch.
„Tak ja mu zatiaľ skočím pre veci
a privediem chalanov aby mu pomohli.“
Postavil som sa.
„Dobre.“
Usmial sa.
„Ďakujem vám.“ Otvorila som dvere
a odišla som. Len ako sa dostanem
domov že?! Vytočila som Nialla.
„Kde si?“ opýtala som sa hneď ako zdvihol.
„Doma.“
odpovedal.
„Príď pre mňa ku nemocnici.“ Poprosila som ho.
„fajn.“ Zložil. Vyšla som von a čakala som. prišiel za
15 minút. Nastúpila som dnu.
„Kde máš svoje auto?“ vyrazil.
„Mám v ňom bombu. Austin ju dáva preč.
Viac sa nepýtaj prosím.“ Prerušila som
ho.
Prikývol a išiel čo najrýchlejšie
domov. Odomkla som dvere d domu
a vošli sme dnu.
„Volaj Harrymu nech tu príde. Ideme po
Zayna.“ Prikázala som mu a vybehla
som hore. Z izby vyletela Diara a skočila na mňa.
„Ahoj princezná.“ Pobozkala som ju na líce.
Išla som s ňou do izby.
„Kde ideš?“
opýtala sa keď dom otvárala skriňu.
„Vieš. Pripravujeme pre teba
prekvapenie. A Zayn pri tom
ochorel. Idem po neho. Bude musieť ležať. Pomôžem mi sa o neho
postarať?“ položila som ju na zem
a vytiahla som mu džiny a čierne tričko a kožienku.
„Pomôžem Ellie.“ Prikývla.
„Tak priprav posteľ. Ja Niall a Harry
ideme po neho.“ Postrapatila som jej vlasy.
Pribehla ku posteli a začala bor deliť
posteľ. Zasmiala som sa a zišla som dole.
Išla som za Stellou, ktorá bude v kuchyni podľa tej vôni.
„Stella. Ideme po Zayna. Diara je
v našej izbe.“ Oznámila som je.
„Dobre.“ Otočila sa ku mne a prikývla.
Vrátila som sa do obývačky a vtedy
zazvonil zvonček. Z Niallom sme
prešli do predsiene. Obuli sme
s a a otvorila som dvere. zo stolíka pod zrkadlom z košíka som
zobrala Zaynove kľúče od čiernej AUDI. Bez slova išli za mnou. nastúpila som za
volant a veci hodila dozadu Harrymu. Naštartovala som a išli sme
naspäť do nemocnice. Išla som normálne. Je obed. Šudia idú z robou
a policajti sú na svojich miestach.
Zastala som na červenej.
„Povieš mi prečo nemáš svoje auto?“ opýtal
sa Niall.
Kým
som čakala na zelenú všetko som im povedala čo sa stalo vonku keď sme
odišli. Nič nepovedal. Naskočila zelená
a ja som išla ďalej. Onedlho sme boli na mieste. Vystúpili sme . zamkla
som auto a išli sme dnu. Doktora
som akurát stretla na chodbe.
„Už som mu to oznámil. Máte tam
papiere.“ Znova sa usmial. Taký
pozitívny doktor.
„Ešte raz veľmi pekne ďakujem.“ Usmiala som
sa aj ja.
„Za málo.“ Obišiel nás a išiel si
svojou cestou. Vošla som do Zaynovej izby a chalanov zadržala. Pretočili
očami a opreli sa o stenu.
„Tak šup. Obliecť sa. Diara ti už
pripravuje posteľ.“ Podala som mu veci.
No,
pomohla som mu postaviť sa keď som mu navliekla nohavice. Zapla som mu zips
a rázporok. Zdvihol pomaly ruky a tričko som mu prevliekla cez hlavu. pobozkala som ho na pery. Stlačil mi boky a potom prešiel na
zadok. Stlačil mi ho a ja som vzdychla do bozku.
„To si nechajte na potom!“ dnu vošli
chalani.
„Nezáviďte!“ odfrkol im z úsmevom
Zayn. Dala som mu kožienku a Chalani mu pomohli. Išla som prvá. keď sme zišli dole. Chalani ho
zdvihli lebo schody by boli namáhavé. Išla som ku autu a z diaľky
som odomkla auto. Niekto vedľa neho stál
„Hovoril som že ani sa nenazdáš
a budem vonku. Ibaže neklopem na dvere domu ale na auto.“ Pobúchal po kapote.
Pokrútila som hlavou. Zayna posadili dopredu
a oni traja sa pučili vzadu a nadávali na seba. Bolo to komické.
Naštartovala som a vyrazila domov.
„Musíš sa tak rozťahovať. Nie si tu sám!“
zavrčal Harry.
„Nie je príjemné sedieť vzadu ešte
k tomu s dvoma chlapmi!“ zahundral Louis.
„Aj tak som tu najviac napučený ja!“ okríkol ich Niall.
„Môžete prestať!? Za chvíľu vystúpite.
Alebo chcete hneď!?“ povedala som
prísne.
Všetci stíchli. Pozrela som na Zayna a zasmiali sme
sa. o 5 minút začali znova. Konečne som dorazila na dvore. Vystúpili čo
najrýchlejšie. Skoro popadali na zem. Debili.
Pomohli Zaynovi a ja som im išla otvoriť dvere. Opäť ho hore schodmi zdvihli. Vošla som do
izby. Chalani hneď odišli. Ľahol si.
Vyzliekla som mu nohavice, dala dole topánky a aj kožienku. Prikryla som ho. Dnu vošla Diara
s táckou. Bola opatrná a jazyk mala medzi zubami cupitala ako myška.
„So Stellou som urobila polievku.“ Podala
mi tácku. Vyskočila na posteľ a pobozkala Zayna na pery.
„Určite bude výborná.“ Položila som to na posteľ.
„Budem sa o teba starať.“ Zobrala lyžičku a nabrala polievku.
Začala ho pomaly kŕmiť. Tak viac perfektné ako
je to teraz už asi nemôže. ja si ešte
niečo vybavím a bude pokoj. Ale radšej to nechám na zajtra. Adam mi ma
toho veľa vysvetliť a čiernovlasá zmija pravdepodobne zomrie.
NEW :D Baby musím povedať že som sa prehomhla. Je dlhšia ako predošlé ;) Dnes ešte pridám MOMENTS ale nie odo mňa ale od novej spisovateľky, ktorá v nej bude pokračovať. A ku večeru ešte My Drugs. Takže prosím si koment na túto časť. Aké máte pocity? Je take bezproblémova takže. Nechcela som by bol Louis stále taký bez citu tak som ho konečne zapojila opäť do príbehu. Čo hovoríte na rozkošnú Diaru? NA starostlivú Ellie a Zayna?? Nech sú koment ydlhšie ;)
HOPE YOU LIKE IT ♥
No toto má svoje čaro, kým by som ja také niečo vymyslela bola by som už stará. Máš fantáziu, ale veľmi šikovnú fantáziu. Zbožňijem tento príbeh a vždy budem, pretože môže byť príkladom pre každého, že všetko sa dá ak človek chce. Má to svoje vlastnodti, každý je iný aj to sa tu dá vyčítať. Len tak ďalej a budeš mať nobelovu cenu
OdpovedaťOdstrániť