My Drugs 47

47. časť

Október  2013

Louis POV

Vraciam sa domov. Som rád ale ani nechcem. Nechcem sa vrátiť do bytu kde nie je ona. Vôbec ma to neprišlo. Tá láska ,ktorá ku mne prišla keď som ju stretol neodišla. Ostala v mojom srdci a ostane navždy. Neviem kedy budem chcieť na ňu zabudnúť. Určite nikdy a kedy budem chcieť dievča? Neplánujem žiaden vzťah. Nie teraz. Neviem kedy. Onedlho bude rodiť. Onedlho sa narodí moje dieťa na svet a ja nemám žiadne správy. Neviem kde je a či je sama alebo s niekým. S nikým neostala v kontakte. Nemám žiadnu nádej. Je odtrhnutá z internetu a mobilu. Nemôžem sa o nej nič dozvedieť. nikto ju nikde nevidel. Som stratený v bludisku a neviem nájsť cestu späť bez nej. Nemám svetlo v tej hlbokej tme v ktorej žijem keď tu nie je môj zmysel života.

„Takže si užite to voľno ako chcete. Potom zase začnú povinnosti.“ Pozrel na nás Paul.

 Nastúpil som do auta a nechal sa zaviesť domov. Je to domov bez nej? Môžem ten byt nazvať domovom keď ma nik nečaká? Vystúpil som pred bytovku a išiel som do bytu. Je to len priestor kde prespím. Bez nej neznamená pre mňa nič. Privítal ma vrátnik a ja som sa na neho pousmial. Odomkol som dvere a vošiel som do prázdnoty.  Kufor s vecami som nechal v spálni a pozeral sa naokolo. Bolo to tu tak ako som to upúšťal.  Nepopostielaná posteľ. Žiadny poriadok. Načo?! Niekto zaklopal na dvere a potom zazvonil. Išiel som tam a otvoril som.

„Zdravím krstný!“ zasmiala sa Alice.

„Ahojte.“ Usmial som sa.

Vošli dnu aj s kočíkom. Zatvoril som dvere. Alice ho chcela vybrať ale ja som ju odstrčil.

„Aspoň jedna radosť.“ Usmial som sa na malé okaté dievčatko s hnedými vlasmi a hnedými očami. „Ahoj Mia.“ Zobral som ju na ruky a usmial som sa.

Áno dali jej meno Mia aby sme mali všetci aspoň nejakú spomienku na ňu. Kto je krstná mama? Sestra Alice. Sú si celkom podobné. Ashley. Stretol som ju iba na krstinách viac nie.  Vošli sme do obývačky. Sadli sme si na sedačku.

„Prišli sme sa rozlúčiť.“ Začala Alice.

„Kam idete?“ zamračil som sa.

„Ideme na čas do Španielska. Moji rodičia chcú vidieť vnučku a svoju nevestu.“ Zasmial sa Miguel.

Zabudol som. bola aj svadba. Bolo fajn ale mne chýbala polovička. Mesiac ako Alice porodila stihli zariadiť aj svadbu.  Alice bola veľmi šikovná. Svadba bola malá a boli na nej všetci blízky. Vlastne všetci nie. Jeden dôležitý človek chýbal a nebolo to také veselé akoby malo byť. Zase tam chýbala ONA!

„Ale dlho nebuďte.!“ Pohrozil som im.

„Plánujeme sa vrátiť 10 januára.“  Usmiala sa Alice.

„No tak už choďte.“ Za srandoval som ale oni to zobrali vážne. „Robím si srandu.“ Pretočil som očami. tiež sa zasmiali, malá Mia začala plakať tak som ju dal Alice.

***

Ležal som na sedačke a pozeral som televízor. Pozeral som správy ale ani som to moc nevnímal. Chcel som niečo jesť a pizza mi prišla v hod. vytočila som číslo a objednala som ju jednu syrovú. Položil som mobil na miesto ale znova ho zobral do ruky lebo mi zazvonil. Bol to Miguel. Mykol som plecom a zdvihol som to.

„Počúvam.“  Usmial som sa.

„Louis mám pre teba dôležitú správu. Ona o tom nevie že sme tu lebo sme len teraz prišli.“  Začal pliesť.

„Kto nevie o čom Miguel?“ nadvihol som obočie.

„Mia je celých 9 mesiacov u svojej mamy v Španielsku.“ Povedal pomaly. Napol som sa a pozeral vyorane na televízor.

„Nech nevie že o nej viem.“ Zložil som. mobil som hodil vedľa seba a utekal som do izby. Preobliekol som sa a zobral som ruksak  kde boli veci čo potrebujem.  Vypol som TV a všetky svetlá. Obul som si Vans tenisky a zamkol som byt. Utekal som dole a vytočil číslo Harryho.

„Čo sa deje?“ zdvihol.

„Idem do Španielska. Zisti mi adresu Miinej mamy.“ Stopol som taxík.

„Letisko. Rýchlo.“  Nastúpil som.

„A kde ho vezmem?“ znel podráždene.

„Miin otec?!“ povedal som takým istým tónom.

„Zavolám ti.“  Zložil som mu a ťapol som sa po čele načo to má zistiť keď taj je Miguel? Už ani neviem čo robím.  Keď som vystúpil na letisku Harry mi poslal SMS s jej adresou. Vybavil som si letenku a čakal na lietadlo.

***

Mia POV

„Mami podáš mi prosím ťa tú čokoládu?“  pozrela som na ňu. Nemohla som dočiahnuť na stôl kvôli bruchu a vstať sa mi už vôbec nechcelo. Podala mi celý tanier na ktorej bola polámaná čokólada.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa. niekto zazvonil.

„Máš niečo dohodnuté?“ postavila sa mama.

„Áno. Mal sa vrátiť Alfonzo z Francúzka .“ Usmiala som sa. „Ide mi predstaviť Soniu. Nemôžem sa dočkať. Pomôžeš mi prosím?“  podala som jej ruku. Chytila ma a pomohla mi postaviť sa.

„Kedy máš termín?“ opýtala sa.

„O týždeň.“ Zažgerila som sa. išla som pomaly ku dverám. Nestál tam iba Alfonzo a Sonia ale Alice a Miguel spolu s kočíkom. Zatvorila som dvere a nadýchla som sa. opäť som ich pomaly otvorila.

„Preboha čo tu robíte?!“ pozrela som na kočík.

„Nemôžem prísť pozrieť moju sesternicu." Strčil z grimasou do Alfonza a objal ma. No moc ani nie lebo moje brucho ho odstrkovalo. Ja som ho objala tiež a zatvorila som oči aby som neplakala.

„Poďte dnu.“ Usmiala som sa. objala som aj Alice.

„Tetušká!“ počula som Miguela.  „Ach ten DOMOV!“ kričal stále. Zasmiala som sa s Alice a pozrela na kočík. Ležalo v nej malé dievčatko s očami veľkými a hnedej farby. Tvárička ako anjelik a hnedé vlásky.

„Ako sa volá?“ pousmiala som sa keď som na ňu pozrela.

„Mia.“ Pošepkala pri mne. Pozrela som na ňu so slzami v očiach. Opäť som ju objala a spoločne sme vošli dnu. Všimla som si obrúčky.

„O tak veľa som prišla.“ Pozrela som na ňu.

„To je pravda. Nebolo to také super akoby malo.“ Objala ma Alice okolo ramien.

„Hovorila som ti že to budeš ľutovať.“ Podišla ku mne mama.  Bola tam a keď sa vrátila všetko mi povedala. Plakala som cele týždne kvôli tomu. Ale čo som mala robiť? Vzdať sa života dieťaťa a toho Louisovho? Nie nemohla som!

„Teraz to nechajme. Chcem spoznať Soniu“ usmiala som sa na dievča.

Čierne vlasy asi po plecia a ofina na pravú stranu. Výrazné zelené veľké oči a pery srdcovitého tvaru. Typovala by som že je skôr modelka chudá a vysoká ale bola menšia od Alfonza o kúsok.  Tmavé ale pekne upravené obočie husté a dlhé mihalnice. Bola krásna od prírody.

Sadla si ku Alfonzovi a Alice si ma odchytila. Išla som s ňou teda rovno do mojej izby. Zatvorila som  dvere a netrúfala som sa ku nej otočiť. Pozerala som na dvere a zhlboka dýchala.

„Ako sa má?“ nakoniec som sa to musela opýtať.

„Naozaj sa pýtaš?!“ povedala viac menej pohoršene. Zatvorila som oči a potisla som slzy.

„Myslíš že ja sa mám super?!“  otočila som sa ku nej.

„Ak by nemusel ísť na turné tak nikam nejde a hľadá ťa všade.“  Postavila sa. Oprela som hlavu o dvere.

„Vieš čo je pre mňa najhoršie? Sľúbila som mu že už ho nikdy neopustím a už navždy budeme spolu. Že vychováme spoločne dieťa a budeme šťastný!“ otvorila som oči a skotúľala sa slzy po tvári. Pozrela som na ňu.

„Tak prečo si to urobila?“  postavila sa.

„Lebo by som prišla o neho tak či tak a aj o dieťa!“  skríkla som a vyšla som z izby. Zamkla som sa v izbe mojej mamy.

SO NEW! :D Mala som pridať až zajtra ale nedalo mi to :D Takže čo si myslíte o tomto? Chcem vaše názory hlavne na Louisa a Miu a potom na ostatných!!! Čo sa bude podľa vás diať??? :D 

HOPE YOU LIKE IT ♥ 

Malá Mia

Sonia