Remember Me? KONIEC!

28 časť

„Perrie?“ prerušila ma.

„Áno?“ pozrela som na ňu.

„Myslím že mi to stačí. Hovorili sme že celý deň ale viac nevládzem.“ Sklonila hlavu.

„To je v poriadku Bella. Keď budeš chcieť znova začneme.“ Usmiala som sa. zdvihla hlavu a v očiach mala slzy. Zvraštila som obočie.

„Prečo sa naše životy spájajú?“ slzy jej unikli.

„Bella.“ Vzdychla som.  mám jej povedať že sú rovnaké lebo je jeden a ten istý život, príbeh. Dievča? A čo potom? Nahnevá sa. A všetkých nás opustí. To nie je rozumné.

„Mám pocit že sa tu niečo ukrýva. Niečo čo by mi pomohlo spomenúť si. A nie je to v tomto dome. Myslím že je to v doma Nialla.“ Zdvihla hlavu.

„Chceš sa tam ísť pozrieť?“  pozrela som na ňu skúmavo.

„Je tam Niall?“ opýtala sa.

„Ak nechceš aby tam bol nebude.“  Zavrela som denník.

„Nechcem sa s ním stretnúť teraz.“  Nadýchla sa a utrela si slzy.

Isabella POV

Čakala som kedy sa vráti Perrie. Neviem prečo ma tam niečo ťahalo. Mala som potrebu preskúmať jeho dom. Cítila som že sa tam niečo skrýva. Akoby tam bolo niečo čo mi patrí.  Mám zmiešané pocity.  Neviem prečo mám tušenie že som bola od začiatku pri tom keď sa to dialo medzi Niallom a Gabriellou. Nerozumiem tomu. Spomínam si na malé dievčatko, ktoré som poznala keď som mala 19. Podobalo sa Darcy a chalan ako bol Dylan. Tiež mi to bolo povedomé. Som si istá že som tiež mala kamaráta, ktorý mal malú sestru. Nerozumiem tomu. Je to nepochopiteľné.  Prezerala som si všetky fotky na stene a niečo mi to pripomínalo. Bola tam fotka mňa a jedného chalana.  Bol to môj najlepší kamarát ale ako sa volal? Prečo si nemôžem na neho spomenúť úplne.  Zatmelo sa mi pred očami a ja som mala pocit akoby som padala do diery. Zatrepala som hlavou bolo to horšie. V hlave sa niečo dialo a mne sa vracali spomienky. Dom na strome ako s ním sedím a rozprávam sa. smejeme sa a plačeme.  Z oči mi opäť vykĺzli slzy a ja som mala svoju mladosť opäť pred sebou. Ako by som tam naozaj stála. Bola som pod domčekom. Hore som sedela ja a Dylan. Áno volal sa Dylan!

„Ak by som nebola na pláži a nedovolila ten bozk.“  Pláž. Pohľad. Dotyk. Bozk. Osoba bola nerozoznateľná. Nevedela som rozoznať človeka vedľa mňa. Objavila som sa doma v Miami na posteli.

„Pššt. Som tu Bella. Všetko je v poriadku.“  Sedela som na posteli a plakala do jeho trička. Pomáhal mi z depresií, ale aké som ja mala depresie?  Vrátila som sa do prítomnosti. Predo mnou boli iba fotky.  Prezerala som si všetky.  Bola tam jedna fotka mňa s babami. Akoby som tu patrila od samého začiatku.

„Som Eleanor.“

„Kate.“

„Ja som Jade.“

Zjavili sa mi všetky stretnutia s babami vrátane s Perrie.  Ako sa to všetko stalo? Ako som sa s nimi zoznámila? Otázky znova prichádzali.

„Môžeme.“ Dnu vošla Perrie.  stála som v izbe a pozerala na spoločnú fotku. Rýchlo som pozrela na Perrie.

„Deje sa niečo Bella?“ podišla ku mne.

„Nie.“ Pozrela som na fotky. 

Toto bude lepšie ak si nechám na čas pre seba.  Chytila mi ruku a spoločne sme išli do vedľajšieho domu. Všetko sa mi zdalo také známe. na každom mieste som vedela určiť čo kde je. ako to môžem vedieť?  Zastali sme v obývačke. Tu som poznala všetko. Potrebovala som iné miesto. Pustila som Perrie za ruku a išla hore na poschodie. teraz som nevedela čo so mnou  je a kde idem.  Otvorila som biele dvere a mne sa naskytol pohľad na manželskú spálňu.  Podišla som ku skrini a otvorila som ju. Všetko bolo prázdne. Chýbali mi tu veci. Pozrela som vedľa seba kde stála moja osoba pre 5 rokmi a hrabala sa v nej. Vyberala veci. S úsmevom sa otočila. Pozerala som na ňu. Na posteli sedel Niall. Ja som mu ukazovala svoje veci? Mala som ich v jeho izbe? Čo to je? Zavrela som skriňu a oprela sa o ňu. Podišla som ku stolíku so zrkadlom, ktorý bol prázdny až na jednu krabičku. Čierna krabička na ktorej bola nalepená biela umelá ruža. Podišla som ku stolíku a pozrela som sa do zrkadla. Sedela tu osoba v slávnostných šatách a upravovala sa. prišiel Niall a ona zaklonila hlavu. Pobozkali sa.  Chytila som si pery.  V ústach som mala sucho a zhlboka som dýchala. Chytila som krabičku a  otvorila som ju. Boli tam dve zlaté obrúčky. Chytila som jednu a reflexívne som si ju nasadila. V hlave som ozval veľký buchot a teraz som určite padala. Zachytili ma ruky.

„Bella!“ kričala Perrie.

Spomienky prechádzali mojou hlavou ako film. Chytila som si hlavu a skrčila sa do klbka. 

„Bella počuješ ma?“ objala ma Pezz.

Spomienka zastala. Slnečný deň.  Moja mladá osoba stála na pláži a pozerala na more. Zdalo sa mi to alebo naozaj plakala? Na jej hnedú kožu svietilo slnko a vietor sa jej hral s vlasmi. Ruky si dala na krk a vzadu preplietla prsty. Pozrela  do hora a spadla na kolená. Rozplakala sa úplne a prsty vplietla do vlasov. Niečo ma trápilo. Čo to bolo? Prečo som tak silno plakala? Pichlo ma pri srdci a ja som otvorila oči.

„Bella.“ Šepkala Perrie.

„To nemôže byť takto.“ Pošepkala som. Pozrela som na ruku. Prsteň mi sedel akoby patril mne. Vyvliekla som ho a prišla opäť rana. Zavrela som oči a kolísala sa.

Znova pláž kde som plakala. Niekto zakričal moje meno. Dievča sa postavilo a ja som sa otočila za krikom. Bežal tu chlapec.  Zastal keď bol 3 metre od dievčaťa. Slnko mu svietilo do tváre ale keď bol pri nej odhalila sa jeho tvár. Bol to Niall. Niall prišiel za mnou a díval sa na mňa. Utrel mi slzy.

„Nemyslel som to vážne.“ Pokrútil hlavou.

„Musíš sa vrátiť. Už je naozajstný koniec.“ Dievča sklonilo hlavu a mne to všetko dochádzalo.

„Nikdy nie je koniec ak nie je šťastný.“ Zdvihol dievčaťu hlavu a pobozkal ju. Vrátila som sa do prítomnosti.

JA SOM GABRIELLA! OPISOVALI MOJ ŽIVOT! MŇA PODVIEDOL NIALL! JA SOM MATKA DETÍ, KTORÉ BEHAJÚ PO DOME A KTORÉ MA OBKLOPUJÚ LÁSKOU!  PRIŠLO MI TO TAK NEMOŽNÉ.

So slzami v očiach som pozrela na Perrie.  „Ja som Niallova žena. Ja som Gabriella!“  Niallova žena nezomrela pri nehode iba stratila pamäť. Perrie mi pomohla postaviť sa.

„Chceš povedať že si, si spomenula na všetko?“ triasol sa jej hlas.

„Áno.“  Pozerala som na ňu šokovane. Ale potom som sa spamätala keď som si všetko uvedomila. Začala som sa smiať.

„Ja viem kto som!“ zakríkla som! Perrie sa začala tiež smiať a silno ma objala ako ja ju. Slzy mi vyletela z oka. Ale nie od smútku ale od šťastia.

„Moje deti.“ Odtiahla som sa od nej. Pozerala som do jej lesklých očí.

„Tak bež.“ Zasmiala sa. otočila som sa na päte a utekala som dole schodmi. Vyletela som na dvor. Už sa stmievalo. Sedeli všetci pri ohnisku, ktoré horelo v strede.  Veľký úsmev na tvári mi svietil. Bola som najšťastnejší človek pod slnkom.  Ani si ma nevšimli. Začala som ku nim rýchlo kráčať.

„Uvidíme čo tam chcela.“ Povedala Eleanor Sarah.

„Išla som tam niečo hľadať.“ Odpovedala som na ich nezodpovedanú otázku.

„A našla si?“ opýtal sa Niall. Postavil sa a pozeral na mňa.

„Našla som tam môj život. našla som tam náš život.“ podišla som ku nemu. Nikto nechápal. Nechápal to ani on.

„Už som to zmeškala?“ pribehla ku nám zadychčaná Perrie.

„Čo?“ opýtal sa Zayn.

„Niall?“ pozrela som na Nialla.

„Áno?“ bol netrpezlivý.

„Prečo nie je v spálni naša svadobná fotka?!“ nadvihla som obočie. Kým on na mňa vypúlil oči deti sa spamätali prvé.

„Mamička!“ skríkla Elizabet so Sarah.  Pribehli ku mne a vbehli do môjho náručia. Kľačala som na zemi  a silno ich objímala.

„Moje krásky!“ pobozkala som obidve do vlasov. Oni ma silno stískali až možno nevládali. Odtiahla som od nich hlavu a pobozkala som ich na čelá. Začali plakať a ja s nimi. Začali mi ich utierať a potom ich utreli sebe.

„Chýbala si nám.“ Riekla Sarah.

„Aj vy mne!“ pohladila som ich po lícach a usmiala sa. „Ale som späť. Už na vždy!“ stisla som im ruky.  Zdvihla som ruky a Niall bol stále zamrznutý.

„No tak už zapni ten mozog!“ štuchol do neho Louis. Pozrel na neho a potom na mňa.

„Preboha veď  ty vieš kto som!“ skríkol a vzal ma do svojho náručia.

Nohy som obmotala okolo jeho panvy a pobozkala som ho ako nikdy pred tým. Vášeň, túžba, nenásytnosť, LÁSKA!  Nikdy som po ňom netúžila tak ako práve teraz! Ako veľmi mi tieto dotyky chýbali. Nikdy nezabudnem! NIKDY! Odtiahla som sa do neho a z nádychom som sa usmievala ako on. znova som ho pobozkala ale kratšie.

„Vďaka komu to vyšlo. Hm? Hm? Hm? Kto to vymyslel??? JAAAAA!“  Perrie všetkých podpichovala. Pripomenula mi obdobie keď mala opäť 20!

Niall sa otočil tak aby sme na nich videli. Louis a chalani začali kričať. Oprela som hlavu o Niallove čelo a smiali sme sa. Všetci sa objímali a kričali moje pravé meno. ISABELLA!

„Milujem ťa.“ Pošepkal Niall.

„A ja ťa milujem!“ pozrela som mu do očí a pobozkala som ho.

Pustil ma na nohy a odtiahol sa odo mňa. Pozrela som na neho a potom som už cítila silné objatie Harryho. Potom Liama, Louis a Zayna. A nakoniec baby a ešte po ich deti, ktoré sa asi tešili najviac.  Chalani ma chytila a zdvihli na ich hlavy.

„A teraz do vody.“ Skríkol Liam.

„Chalani! NIE!“ nepočúvli ma.

Skončila som tam jedine ja. Potom sa za mnou rozbehol Niall. Baby sotili chalanom a baby deti. Každý sme sa po pári kovali a pobozkali sa. deti začali kričať smiať sa. pozreli sme na nich a začali sa smiať z toho ako si zakrývali oči ich drobnými ručičkami. 

„A teraz vás utopím za to že ste ma nepočúvali!“ skríkla som na chalanov. Začali sme sa špliechať.  Vrátili sme sa do doby keď sme každý boli slobodný ale boli sme spolu a blbli takto keď sme mali 22.

A potom nastalo to čo bolo silnejšie ako my. Deti spali u Liama a my s Niallom sme robili to čo už dlho nie. Jedno telo. jedna láska. Vášeň. Iba MY!  

***    

  Niall POV

Zobral som dievčatá dole. Pripravovali sme sa na spoločný obed iba my. Rodina HORAN! Od udalosti prešiel rok. Aké neskutočné. Všetko je tak ako ma byť. Pokračujeme tam kde sme skončili. Čakali sme Bellu dole v obývačke. Po chvíli prišla Bella a mohli sme vyraziť.

„Niall ešte ako pôjdeme musím vám niečo povedať.“ Usmiala sa.

„Čo sa deje?“ nedvihol som obočie.

„Zdá sa že nám do rodiny pribudne nový člen menom Horan.“ Usmiala sa. znova šok.

„Budeme mať súrodenca.“ Skríkli baby a objali Bellu. Teraz mi to netrvalo dlho. Hneď ako ju baby pustili poriadne som ju vyobjímal a pobozkal.

„A už viem aj meno pre dievča.“ Pošepkal som jej.

„Aké?“ usmial sa.

„Gabriella Darcy Horan!“  Zažgeril som sa.

„A ja mám potom pre chlapca.“ Brnkla mi po nose.

„Aké?“  stisol som pery.

„James Dylan Horan!“ žmurkla na mňa. Prelietli sme naše ruky. Ja som chytil Sarah a Bella Elizabet za ruku a vyrazili sme............KONIEC

Ták!! :D:D Nová a posledná časť tohto príbehu. Chcela by som vaše názory na túto časť. A keďže je to posledná časť tak chcem vedieť celkový dojem z celej FF -ky. Napíšte to aj v dlhšej forme ;) 

HOPE U LIKE THIS STORY ♥